Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Kysucká vrchovina
Kysucká vrchovina Zatvoriť

Túra Horná Tižina – Mravečník – Terchová

Okolie Terchovej ponúka široké možnosti na turistiku či cyklistiku. Nie je to len hlavný hrebeň Malej Fatry a Jánošíkove diery, ktoré stoja za návštevu. Sú tu aj iné, viac ukryté krásy v podobe roztrúsených lazov pod hrebeňom Vojenného nad dolinou Struháreň či v okolí Pupova. Tu zvyčajne nenájdete toľko turistov, zato sa tu môžete porozprávať s chalupármi alebo, ak budete mať šťastie, aj s ľuďmi, ktorí tu vo svojich chalúpkach žijú počas celého roka.

Vzdialenosť
9 km
Prevýšenie
+515 m stúpanie, -579 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 26.04.2019
Pohoria
Kysucká vrchovina
Trasa
Doprava
Žilina (vlak, bus) - Horná Tižina (bus)
Terchová (bus) - Žilina (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1077 Kysucké Beskydy, Kysuc (1:50.000)

Práve na turistických potulkách napríklad k lazu Jánošovia pod Pupovom pri sedle Poľany či k lazu Cabadajovci nad Hornou Tižinou sme veľakrát obdivovali rozložitú veľhoru s nezvyčajným názvom Mravečník, ktorý patrí do Kysuckej vrchoviny. Nikdy sme na ňom však neboli. Naša zvedavosť napokon zvíťazila a tento rok sa na jar rozhodujeme obzrieť si práve tento, ešte pre nás neznámy kopec s nadmorskou výškou 992 metrov. Tešíme sa na nové dobrodružné objavovanie.

Trasa

Horná Tižina – laz Káčerovci – sedlo pod Mravečníkom – Mravečník – rozhľadňa Terchovské srdce – Terchová

Plánovanie trasy

Na návštevu Mravečníka si vyberáme na piatok dovolenku. Skoro ráno dávame deti do školy a škôlky, a tak máme dostatočný čas na turistiku. Predpoveď hlási k večeru zmenu počasia a prípadný vietor, inak majú byť letné teploty, hoci je koniec apríla. Vietor v poslednej dobe fúka skôr z juhu ako zo severu. A tak sa rozhodujeme ísť na Mravečník zo severu, z Hornej Tižiny. Budeme tu snáď v závetrí. Okrem toho bude spestrením laz Káčerovci nad Hornou Tižinou.

Vyrážame z Hornej Tižiny cez laz Káčerovci

Auto parkujeme v Hornej Tižine na mieste, kde sa otáča autobus, ktorý sem odbočuje z doliny Struháreň. Už sme tu boli niekoľkokrát, a tak spoznávame dreveničky popri ceste. Niektoré sú celoročne obývané, niektoré skôr slúžia ako chalupy počas víkendov. Ako prechádzame lazom, ozývajú sa všadeprítomné strážne psy. Dolu po ľavej strane tečie potôčik, ale veľa vody v ňom nie je. Kde-tu brehy skrášľuje žlté záružlie. Postupne nechávame za sebou posledné domy. Ideme po starej spevnenej ceste, ktorá by nás mala asi po pol hodinke zaviesť do lazu Káčerovci – ten je, čo sa týka vzdialenosti, asi v polovici trasy na Mravečník.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pomaly stúpame po chodníku. Zdá sa, že bude naozaj teplo, a tak sme radi, že sme vyrazili pomerne skoro. Ani som si nemusela dávať dlhé nohavice, krátke by tiež stačili. Všade naokolo je šťavnatá zeleň. Nestretávame nikoho, ruch civilizácie zostal, chvalabohu, na pár hodín za nami. Keď sa terén vyrovnáva, vieme, že laz je neďaleko. Prechádzame okrajom lúk pod hrebeňom Vojenného, a prvé, čo tu vidíme, sú hrubé pne vyťažených stromov na kope. Podobné kopy tu boli aj pri našej poslednej návšteve týchto miest v auguste minulého roka. Prichádzame k lavičke a krížu pod stromami. Je tu aj do biela rozkvitnutý strom, asi čerešňa.

Cestou sme nečakane zmenili naše plány. Zdá sa, že máme dosť času, bez detí postupujeme pomerne rýchlo, a tak sme sa rozhodli z Mravečníka zísť na druhú stranu do Terchovej. A keďže sa teda tadiaľto vracať nebudeme, ideme si obzrieť aj dreveničky Káčerovcov, je to pár metrov zachádzka. Vidíme tu zaparkované autá, ale nestretávame nikoho. Pekné a tiché miesto v lone prírody. Robím pár fotiek, potom sa vraciame ku krížu a smerujeme od smerovníka doľava do sedla pod Mravečníkom. To je odtiaľto vzdialené asi 15 minút cesty. Na chvíľu sa ponárame do lesa a na chodníku prekračujeme jedinú kaluž, ktorú sme po ceste videli. Je naozaj príšerne sucho. Dúfame, že zaprší.

Do sedla pod Mravečníkom - výhľadové lúky

Potom vychádzame na pekné výhľadové lúky. Zhora prichádza po lúkach gazík. Pohľad doľava je smerom ku Kubínskej holi a Minčolu, pred nami je rozložitý Mravečník a vpravo sa ukazuje špicatá Ľadonhora a Zlieň, ktorý je čiastočnej odlesnený. Iba kúsok poniže je sedlo Lutiška, kadiaľ vedie spojnica medzi Belou a Starou Bystricou. Zo sedla vedie na opačnú stranu pešia turistická trasa ku kaplnke nad lazom Adamovci. Najprv lesom okolo stožiara, ktorý vidíme aj odtiaľto, a potom po lúkach. Fotíme. Po lúkach sa potom okolo solitérnych ihličnatých stromov približujeme k strmým svahom Mravečníka. Je vidieť, že na jeho svahoch bol na veľkej ploche vyťažený les, ale rastie tu už nový. Serpentínami tu vedie cyklotrasa zo spomínaného sedla Lutiška. Prichádzame do sedla pod Mravečníkom – smerovník udáva výšku 770 metrov, pričom na vrchol Mravečníka je to asi 45 minút stúpania.

Stúpanie na Mravečník a výhľady

Naša modrá značka začína od sedla celkom šťavnato stúpať priamo hore pomedzi mladé stromy. Mám radšej serpentíny, ale čo už. Povedľa chodníka sú v tejto časti najmä červené smreky, ktoré nás prerastajú a konáre prečnievajú aj cez úzky chodník. Bolo by ho dobré prečistiť, aby nezarástol. Tieň je tu minimálny, a tak sa tešíme vyšším ihličnatým stromom, ktoré rastú povyše a poskytnú nám tieň.

Výšku naberáme celkom rýchlo a rýchlo sa míňa aj naša voda - je teplo. Zhora si obzeráme výhľadové lúky a chalúpky, kadiaľ sme prechádzali. Na niekoľkých miestach križujeme spomínanú cyklocestu, ktorá je dosť široká. Výhľad sa ešte viac rozširuje a prichádzame na vrcholovú hranu. K vrcholu to už nie je ďaleko. Tu sa zastavujeme, pretože z tohto miesta sú najkrajšie výhľady na Kysuckú vrchovinu za hrebeňom Vojenného nad Bystrickou dolinou, viac vľavo je spomínaný Zlieň a Ľadonhora. Biele poľnohospodárske družstvo nad lazom Adamovci pod spomínanou kaplnkou doslova svieti na zelených lúkach. Chvíľu nám trvá, kým zisťujeme, čo to je. Vidíme aj smerom na Oravu k Minčolu a Kubínskej holi. Z lúk za Terchovou sa zdvíha z tohto smeru dominantný viac ako 1000 metrov vysoký Pupov. Dole sú roztrúsené lazy, z ktorých mnohé sme už navštívili – Jánošovia, sedlo Poľany, pod Kováčkou, Marunovci či laz Cabadajovci nad Hornou Tižinou.

Samozrejme, nechýba pohľad na čiastočne zasnežený hlavný hrebeň Malej Fatry – obzeráme si jeho líniu od Malého Rozsutca, cez Veľký Rozsutec, Stoh, Poludňový grúň, Steny, Chleb, Veľký Kriváň až po Malý Kriváň. V popredí sú nižšie Boboty, zárez Vrátnej doliny a hrebeň Sokolieho. Asi najvzdialenejšie kopce, ktoré vidíme, sú Babia hora a Pilsko, ktoré ešte zdobí sneh. Pre lepšiu viditeľnosť a podmienky na fotenie je výhodnejšie tu byť skoro ráno alebo až neskôr popoludní. Teraz predpoludním na nás slnko svieti sponad Malej Fatry, a tak máme aj protisvetlo.

Po cyklotrase prichádzame po pár minútach k vrcholovému smerovníku, stojí tu aj zopár stromov. Pohľady na Kysuckú vrchovinu zakrývajú dorastajúce stromy za cestou. A tak najviac dominantná je odtiaľto Malá Fatra. Je pred desiatou hodinou, v mobile zisťujeme, ako nám idú autobusové spoje do Hornej Tížiny, kde sa budeme musieť vrátiť k autu. Času máme dosť, a tak fotíme, kocháme sa výhľadmi, otvárame si na osvieženie plechovkové pivo a dopĺňame najmä tekutiny. Sme tu úplne sami, kľud, pohoda, relax.

Zostup z Mravečníka do Terchovej

Asi po hodine si dávame batohy na chrbty a začíname zostupovať po modrej značke do Terchovej. Podľa smerovníka je to 45 minút.

Zostup je pomerne strmý, až sa čudujem, že tadiaľto vedie cyklotrasa, musí to byť na bicykli poriadny adrenalín. Stretnutie turistu a rozbehnutého cyklistu tu môže byť aj nebezpečné. Prichádzame na malú rovinku, kde je spadnutý poľovnícky posed, odbočujeme doprava. Z chodníka sa odpája cyklotrasa do sedla Lutiška vzdialeného 4 kilometre, ktorá traverzuje svahy Mravečníka z juhozápadnej strany. Klesáme svahmi Mravečníka, ktoré sú v týchto miestach pokryté listnatým lesom. Na jednom mieste sa z chodníka ukazuje špička Ľadonhory. Prechádzame miestami, kde stoja pekné exempláre listnáčov s hrubými kmeňmi. Je tu pekný, sviežo-zelený jarný les. Až sa nám nechce veriť. Potom prichádza vytriezvenie. V nižších častiach zostupu sú stopy po ťažbe, vyťažené tu boli pravdepodobne ihličnaté stromy, ktorých korene sú buď vyvrátené alebo zostali v zemi, trčia pne. Sú tu aj zvyšky tenších konárov.

Chodník je viac rozbitý a zarezaný do svahu. Zmizol blahodarný tieň, chodník sa viac otvoril erózii a vymieľaniu stekajúcou vodou. Nuž, nie je to potešujúci pohľad. Mňa prekvapuje, že toto sa deje v nadmorskej výške asi 800 metrov. Pýtam sa, kam až budeme chodiť za pekným sviežim lesom, ktorý je neporušený a taký, aký má byť? Bude mať kam chodiť generácia po nás?

Klesáme dolu bez serpentín, pomedzi stromy sa ukazujú pohľady k Malej Fatre do Vrátnej doliny. Vyzerám aj rozhľadňu Terchovské srdce – o chvíľu sa tiež objavuje. Z lesa vychádzame na lúky. Odtiaľto sú pekné pohľady na okolie Terchovej a ďalšie roztrúsené terchovské lazy pod Mravečníkom – Kubíkovci či Červencovci, či na lúky smerom ku Pupovu, ktorý sa týči obďaleč. Ani tu nikoho nestretávame. Nechce sa nám ešte schádzať do Terchovej, a tak sa tu kocháme, fotím.

Potom pokračujeme ešte kúsok po modrej značke, ale pred rozhľadňou sa z nej odpájame. Na rozhľadňu nevychádzame, iba si ju fotíme. Do centra Terchovej nás vedie náučný chodník, na ktorom sa dnes objavujú prví ľudia, ktorých sme stretli. Stúpajú ku rozhľadni.

Obloha je teraz viac biela ako modrá, mraky na oblohe sú rozťahané, a to potvrdzuje zmenu počasia. Autobus do Hornej Tižiny nám ide asi až o hodinu, a tak rozmýšľame, kam sa pôjdeme najesť. Veď sme celkom hladní.

Občerstvenie v haluškárni a autobus do Hornej Tižiny

Rozhodujeme sa navštíviť Haluškáreň, ktorá je neďaleko od kostola pri odbočke do Vrátnej doliny. Je to vkusne upravený rodinný dom, ktorý má v dolnej časti reštauráciu. Vchádzame do vnútra, kde je zopár stolov, na stenách sú pohľady na Malú Fatru. Objednávame si pivo, kávu a ako inak - halušky s klobáskou a ja sa rozhodujem pre slaninu. Cítime sa tu veľmi príjemne, najprv zaháňame smäd, ale netrvá dlho a prinášajú nám halušky v smaltovaných korýtkach, je to riadna porcia. Halušky sú chuťovo skvelé, bryndze je dostatok a sú zemiakové. S plnými žalúdkami máme ešte čas kúpiť si vedľa v suveníroch magnetku a turistickú nálepku s rozhľadňou. Pár minút čakáme na autobus. Je prakticky prázdny, s vodičom sme tu štyria. Ani sa nenazdáme a vysadáme v Hornej Tižine pri aute. Prezúvame sa do druhých topánok a naberáme smer Žilina.

Záver

Sme veľmi radi, že sme si Mravečník obzreli a že sme urobili okruh cez Terchovú. Je možné, že po nejakom čase výhľady z Mravečníka na niektorých miestach viac zarastú. Pre cyklistov je Mravečník tiež výzva, zo severnej strany sú na cyklistickej trase serpentíny, zo smeru od Terchovej nie. Laz Káčerovci je príjemným spestrením trasy zo severu. Škoda-preškoda úseku, kde sa v lese pri chodníku ťažilo. Pri schádzaní do Terchovej je spestrením Terchovská rozhľadňa – najmä ak zavítate do týchto končín s deťmi. Výhľady sú na prejdenej trase na viacerých miestach, nielen iba na Mravečníku. Pre najmenších môže byť pekným výletom samotná návšteva lazu Káčerovci alebo lúk vyššie nad Terchovskou rozhľadňou. Občerstvenie po výlete v Haluškárni môžem iba odporučiť.

Prajem všetkým milovníkom prírody príjemné objavovanie jedinečných končín Slovenska.

Fotogaléria k článku

Najnovšie