Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Horná Poruba a Vápeč z Vlčinca
Horná Poruba a Vápeč z Vlčinca Zatvoriť

Túra Takmer Ilavská 25-ka

Už dlhšie som plánoval atraktívny okruh z Hornej Poruby. Chcel som vybehnúť na Vápeč, Sokol, Vlčinec, a keď sa podarí, rád by som si pozrel aj Sokoliu nad Iliavkou. Na prechádzku som sa vybral v sobotu a zhodou okolností sa práve vtedy išla Ilavská 25-ka. Absolvoval som takmer totožnú trasu naopak, vďaka čomu som niektorých turistov stretol dvakrát za deň. Na poslednej kontrole na Vlčinci mi dokonca chceli dať pečiatku, akurát nemali kam.

Vzdialenosť
21 km
Prevýšenie
+1629 m stúpanie, -1629 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 04.05.2019
Pohoria
Strážovské vrchy (CHKO Strážovské vrchy)
Trasa
Voda
pramene pod Vápečom, studnička v Iliavke, studnička v Smrčkovcoch
Doprava
Ilava (vlak, bus) - Horná Poruba (bus)
SHOCart mapy
» č.1076 Vršatec, Súľovské vrch (1:50.000)

Horná Poruba

Pôvodne som chcel vyrážať z Iliavky, ale na gúglmapách som zistil, že v dedine nezaparkujem. A tak som sa odviezol do Hornej Poruby. Auto som odstavil na parkovisku oproti pošte, kde už bolo zopár vozítiek. Poobede sa stratili, takže tipujem, že bola na druhej strane cesty voľajaká prevádzka. Prezul som sa a o 6.30 h som vyrazil po značke.

Na rázcestí som si všimol provizórny smerovník s nápisom: “Ilavská 25-ka”. Došlo mi, že dnes stretnem viac turistov, ako obyčajne. Nakoniec to nebolo také zlé, dôvodom bola nie najlepšia predpoveď našich rosničiek. Ja som sa spoľahol na Nórov, ktorí sú tradične optimistickejší a tentokrát im to vyšlo. Pršalo iba ráno a podvečer, keď som krútil volantom.

Vápeč

Prešiel som cez dedinu a stúpal som do kopca. Na Vápeč je to čosi viac ako 500 výškových metrov, čiže dosť. Postupne som sa prebil cez ranné hmly a ocitol som sa vo svete zaliatom slnkom. To sú pre mňa najkrajšie chvíle na horách.

Nebolo ešte ani 8 hodín, ale už ma obiehali prví bežci. Polovičku Ilavskej 25-ky majú za sebou. Borci. Na vrchole Vápča (935 m) som hľadal skalné okno. Malo by sa ponášať na kulisy Mordoru z Pána prsteňov. Keď som ho nenašiel, popýtal som sa naň dvojice miestnych turistov, ktorí kontrolovali účastníkov organizovaného pochodu. A tí mi povedali, že ho už niet. Spadlo asi pred piatimi rokmi. Škoda.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Sokol

Zbehol som z Vápča, minul som rybník a išiel som pohodlným hrebienkom. Bežcov vystriedali turisti. Za osadou Háj sa mi nechcelo ísť dookola po značke, zamieril som na Sokol priamo hore svahom. Je tam trochu kriakovitý lesík, ale dá sa ním ísť.

Z vrcholu Sokola (671 m) je pekný výhľad na Vápeč, Vlčinec a na okolitý kraj. Pokochal som sa a po značke som zbehol do sedla. Z neho som sa pustil dolu svahom. Chcel som prekrižovať dolinu, ale potok bol väčší ako som očakával a mostíka nebolo. A tak som pár minút kráčal po asfaltke. V osade Štyri Lipy som z nej odbočil a cez lúky som prišiel do Iliavky.

Sokolia

Iliavka je pomerne nesúrodá obec (v súčasnosti mestská časť Ilavy, pozn. red.). Sú v nej staré, rozpadávajúce sa chalupy, ale aj bohaté moderné novostavby. Prešiel som cez dedinu a vybehol som na hrebienok. Mieril som na Sokoliu, avšak bralo som nemal na plániku, podľa ktorého som išiel. A tak som zapol smartfón a pozrel som si svoju polohu na mape, ktorú mi do prístroja nainštaloval potomok. Páni, to je paráda. Asi budem túto volovinku využívať častejšie.

Minul som senník a prišiel som na tiahly hrebienok. Na jeho južnej strane je asi 40 metrov vysoká skalná stena. Nie je jednoliata. Jedným strmým žľabom som zbehol dolu a ďalším som sa vyštveral späť na plošinu. Nato som skalu obišiel a celú som ju podchádzal. Fotil som pod ňou pekné kvetiny.

Vlčinec

Zo Sokolej som sa do Iliavky vracal hlbokým úvozom. Prešiel som cez obec a stúpal som na Vlčinec. Pomaly som začínal mať dosť. Stretal som turistov, ktorých som míňal, keď išli na Sokol. Jedni sa ma pýtali, či to idem ako 50-ku, ďalší sa nezdržali komentára: “Vždy sa nájde niekto, kto ide trasu naopak.” Bavili sa.

Vlčinec je kopec, z ktorého je najkrajší výhľad. To preto, lebo stromy pod vrcholom vyťali. Sadol som si na kameň a chvíľu som sa kochal. Dlho som však nevysedával, lebo sa nebo začalo zaťahovať. Zbehol som do Smrčkovcov a o 15.30 h som sa vrátil do Hornej Poruby.

Záver

Ilavská 25-ka má veľmi peknú trasu. Napriek tomu si myslím, že je pohodlnejšie začať ju v Hornej Porube a na úvod vybehnúť na Vápeč. Takým spôsobom sa človek môže tiež vyhnúť menej atraktívnym úsekom v okolí mesta.

Fotogaléria k článku

Najnovšie