Udava
Túra

Krásy odľahlých Bukovských vrchov za dva dni

02. 06. 2019
Poloniny nás už dlhšiu dobu lákali, ale vzhľadom na ich vzdialenú polohu sme sa do týchto končín nedostali. V jeden pekný marcový večer sme sa vybrali na prednášku "Poloniny, miesto zabudnuté v čase", ktorú organizovala cestovná kancelária. Boli sme veľmi zvedaví, pretože oblasť bola pre nás neznáma. Ján Dobšovič nám predstavil Poloniny a prebehlo tiež premietanie filmu Vlčie hory, kde sa nám predstavil známy ochranár Erik Baláž. Obdržali sme leták o 5-dňovom augustovom zájazde do Polonín, na ktorý sme sa po krátkom rozhodovaní prihlásili.

Presun

S plne naloženým autom sme vyrazili na dlhú trasu naprieč celou našou peknou krajinou. Cesta nám ubiehala celkom rýchlo, ani sme sa nenazdali a míňali sme Nitru, ukazujúc na hrad Jelenec (Gýmeš) a tajomný Veľký Lysec. Idúc popri obci Šalková sme sa pýtali partie, ktorá je najstaršia prírodná rezervácia v Nízkych Tatrách, váhali a my sme im odpovedali Príboj (1895), kde sa nachádza pekný dubový prales. Nad rezerváciou Šupín sme sledovali plachtiaceho orla krikľavého. Obdivovali sme krásny Ľupčiansky hrad, vypínajúci sa na kopci, v pozadí s hrebeňom Nízkych Tatier. Smerovali sme na Čertovicu, kde sme mali krátku prestávku s pohľadom na zničené lesy a vyholené kopce Nízkych Tatier. Toto je Národný park Nízke Tatry - zničený ľudským zásahom bez rešpektu k prírode.

Spišská Sobota a Humenné

V Spišskej Sobote, ktorá je pamiatkovou rezerváciou sme si vychutnali obed v malebnom penzióne. Mali sme krátku prestávku na oddych, ktorý sme využili prechádzkou okolo pekného námestia s prekrásnymi meštianskymi domami. Dominantu námestia tvorí farský kostol, radnica a stĺp. Vychutnali sme si atmosféru starej architektúry a preniesli sa o pár storočí do minulosti. Naším ďalším zastavením bol skanzen - múzeum ľudovej architektúry v prírode v Humennom. Prechádzali sme popri rozľahlom renesančnom kaštieli (zámku) z roku 1610 s parkom, z ktorého sme sa dostali do skanzenu. Upútal ma drevený kostolík z Novej Sedlice a malebné dreveničky stojace v miernom kopčeku. Zaujala ma pekná drevenička so slamenou strechou a záhradkou. Vstúpila som do vnútorných priestorov drevenice a pri pohľade na skromnú kuchynku ma zalievala obrovská pokora a údiv k našim predkom, ktorí žili v súlade s prírodou a boli skromní, nepotrebovali toho veľa na prežitie. Obdivovali sme jablone, ktorých konáre sa prehýbali pod množstvom ovocia. Už dávno som nevidela také mohutné ovocné stromy.

Park tmavej oblohy Poloniny

Presunuli sme sa do Stakčína, kde sme sa ubytovali a po chutnej večeri sme sa premiestnili do Parku tmavej oblohy v Kolonickom sedle. Kolonické astronomické observatórium je detašované pracovisko Vihorlatskej hvezdárne v Humennom, disponuje najväčším ďalekohľadom na Slovensku - Vihorlatským národným teleskopom.

Naším sprievodcom bol zanietený pán, ktorý nám vysvetľoval astronomické zaujímavosti. Vidno, že s hviezdami aj spáva. Bol v zápale, že zachádzal do odbornejších vecí, počítal uhly, vzdialenosti. Vysvetľoval ako námorníci vedeli určiť podľa hviezd svoju polohu na mori. Cez veľký ďalekohľad sme sledovali mliečnu dráhu, Mars, Saturn s prstencom, Veľkú medvedicu a Malého medveďa. Neustále sme dvíhali hlavy ku hviezdnej oblohe. Vnímala som neopísateľnú energiu z vesmíru. Zrazu sa niečo na oblohe mihlo, bol to meteor a po páde na zem meteorit. Krk som si stále vykrúcala do neba, aby som si vychutnávala nádheru hviezdnej oblohy. Nie nadarmo sa hovorí o oblasti Polonín ako o parku tmavej oblohy. Je tu málo svetelného smogu, preto je obloha plná hviezd.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Čierno čierna tmavá noc so svietiacimi hviezdami. Po dvoch hodinách intenzívneho pozorovania sme sa nadšení vrátili do hotela, v ktorom sme unavení zaspávali s pozitívnou energiou hviezdnej oblohy.

Zo Stakčína do Kalnej Roztoky

Zobudili sme sa do pekného slnečného rána a po chutných raňajkách sme sa vybrali spoznávať tunajšie zaujímavosti. Naším prvým zastavením bol vojenský cintorín v Stakčíne s drevenými krížmi padlých vojakov. Smutné miesto, ktoré nás núti zamyslieť sa nad zbytočnou smrťou mladých ľudí počas vojny.

Presunuli sme sa do dedinky Kalná Roztoka, kde sa nachádza malebný kostol. Chrám sv. Jána Krstiteľa. Zvláštnosťou objektu sú obvodové múry i vnútorné omietnuté hlinenou slamovou omietkou a natreté vápnom. Stavby, ktoré budili zdanie murovaných sa označovali termínom „v kožuchu“.

Trasa

Osadné – Diakov (Ďakov) – Balnica a späť

Pokračovali sme do dedinky Osadné, ktorá sa nachádza vo veľmi peknom kraji s rozľahlými lúkami, na ktorých sa pásli kravy a človek má pocit akoby tu zastal čas. Hovorí sa, že je tu najkrajšia nočná obloha s množstvom hviezd bez svetelného smogu a v potoku sa nachádzajú raky, ktoré sú znakom čistoty vody. V dedine sa nachádza drevená socha medveďa. Obec sa preslávila dokumentom Osadné, ktorý na filmovom festivale v Karlových Varoch získal cenu za najlepší dokument. Zaparkovali sme priamo pred krčmou, ktorá je spoločenským miestom pre miestnych, kde sa stretávajú a porozprávajú, prípadne si zahrajú šach. Vstúpili sme do krčmy, v ktorej sú vystavené granáty a munícia z obdobia vojny. Privítal nás krčmár Boris a objednali sme si kofolu na osvieženie do teplého dňa. Boris v polovici čapovania zobral turistickú mapu a ochotne nám poukazoval zaujímavé miesta. Navštívili sme kostnicu (kryptu) pod pravoslávnym chrámom z roku 1930, kde sú uložené kostrové pozostatky padlých 1025 vojakov z 1. svetovej vojny.

Vybrali sme sa medzinárodným náučným chodníkom Udava - Solinka. Kráčali sme lesnou cestou a vdychovali sme svieži horský vzduch s prímesou voňavých byliniek. V priezračnom potoku som si ovlažila tvár a obdivovala som nádherné lopúchy. Kvapôčky rannej rosy sa ligotali v sviežo zelenej tráve a vo vzduchu bolo cítiť neobyčajnú sviežosť zdravej čistej krajiny.

Na vstupe do chráneného územia stojí pekná drevená vstupná brána ako z Yellowstonu. Je tu informačná tabula s popisom vzácneho územia - východisko náučného chodníka vedúceho do sedla Balnica. Nachádza sa tu drevená tabuľa s názvom "Desatoro milovníkov prírody", spomeniem č. 10: Vždy pamätaj, že príroda bez človeka prežije, ale človek bez prírody nie.

Vstúpili sme do rezervácie, dýchajúc svieži vzduch, ktorý mi prečistil pľúca. Obdivovali sme vysoké jedle, ale aj malé jedličky čakajúce na svoju šancu v tieni mohutných bukov. Les je rôznorodý a vidieť, že si ho príroda pomaličky berie späť. Kráčajúc a pozorujúc každé prírodné zákutie neustále sa pretvárajúceho lesa podľa prísnych požiadaviek pani prírody, sme študovali informačné tabule s tematikou lesa a jeho obyvateľov.

Plní očakávania sme kráčali po úzkom chodníčku a už po pár krokoch sme videli, že les sa mení. Pribúdalo mŕtve drevo a kráčali sme cez malý mostík, ktorý bol napoly zhnitý. Kochali sme sa pohľadom na ležiace kmene stromov úctyhodných rozmerov v štádiu pokročilého rozpadu, pokryté smaragdovo-zeleným machovým porastom. Upútali ma vysokánske papradia, ktoré mali hádam aj meter. Vtáčiky koncertovali svojim štebotom a vnímali sme krásy prírody. Po vychutnaní a precítení divokejšej časti Udavy sme sa vrátili na hlavný chodník v pokračovaní na Balnicu, kde sa nachádza železničná trať, po ktorej jazdí poľský vláčik s turistami. Balnica je lokalita vyľudnenej obce v doline potoka Balniczka. V roku 1945 bola obec vysídlená. Z pôvodnej obce sa zachovali len železničná stanička pôvodnej beskydskej lesnej železnice, horáreň, murovaná kaplnka a zvyšky cintorína.

Nachádzali sa tu stánky s dobrotami, a tak sme neváhali a kúpili sme si pečenú klobásu a čučoriedkový koláč. Presunuli sme sa do drevenej chatky, ktorá slúži ako menší obchodík pre návštevníkov. Kúpili sme tričká s motívom vlka, pivko, magnetky a pohľadnice vlčej svorky pri jednokoľajke, ktorú odfotil Wojciech Juda. Sprievodca a ostatní členovia partie sa rozhodli previezť vláčikom a my sme si zvolili oddych, už pri pohľade na veľké množstvo turistov valiacich sa do vláčika som neľutovala. Zakývali sme im a my sme si vychutnali pivko počas horúceho dňa a na tráve sme si pospali. Potom sme sa presunuli k drevenému altánku kde sme si pochutili na koláčiku a po chvíľke nás prišla pozrieť polo-vlčica Luna. Vyžaroval z nej pokoj, ľahla si vedľa mňa a spokojne oddychovala. Vydali sme sa hľadať bobrie hrádze, o ktorých hovoril Juraj Lukáč nášmu sprievodcovi. Išli sme asi 200 m po koľajniciach, ktoré vedú hustým lesom no po mokradiach nebolo ani stopy, tak sme sa vrátili späť. Kráčali sme cez lúku vyzdobenú lúčnymi kvetmi a rozvoniavajúcimi bylinkami. Včielky prelietavali z kveta na kvet. Pod lesom sme si ľahli pod mohutnú jedlu, takýto oddych v prírode je najlepšou oázou. Onedlho sme počuli trúbiaci vláčik, ktorým prišli naši výletníci a vyzerali byť spokojní, však aj my sme boli.

Išli sme sa pozrieť po železnici na bobriu hrádzu. Železnica vedie pekným lesom. Žiaľ, nakoniec sme hrádzu nenašli a to ma mrzelo. Zastavili sme sa pri minerálnom prameni, kde sme sa napili vodičky a vrátili sme sa naspäť do Osadného a kam inde, ak nie do krčmy. Zoznámili sme sa s Jurajom Lukáčom - náčelníkom Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk. Onedlho prišiel Boris s ponukou pečených pirohov s kapustou a tvarohom, neodolali sme a objednali sme si tradičnú pochúťku regiónu tatarčane pirohy. Diskutovali sme s Jurajom o rôznych témach a pozval nás, aby sme spoločne sledovali konjuktúru Venuše a Jupitera. Žiaľ, museli sme sa vrátiť do hotela, tak snáď nabudúce.

Spoznali sme zaujímavý kraj, ktorý nás obohatil peknými zážitkami. V ďalšom článku vám priblížim pôvodný karpatský prales Stužicu.

Medzinárodný náučný chodník Udava - Solinka

Sprístupňuje prírodnú rezerváciu Udava, ktorá je súčasťou NP Poloniny. Udava prestavuje mimoriadne hodnotný lesný areál s prirodzeným výskytom jedle. Chodník je dlhý 2200 m a má desať zastávok:

  1. Obec Osadné
  2. MLNCH popis a plán
  3. Lesy-typológia územia
  4. Rozšírenie PR Udava
  5. Obyvatelia Udavy
  6. V kráľovstve jedlí
  7. Riečne pirátstvo
  8. Výmena území
  9. Lesné železnice
  10. Informácie o chodníku

PR Udava

Územie prírodnej rezervácie Udava zaberajú lesné porasty jedľovo-bukového lesného vegetačného stupňa s prevahou jedľových bučín a bukových javorín a čiastočne bukového lesného vegetačného stupňa s prevahou bučín a lipových bučín. Súčasný vek lesných porastov je od 15 do 155 rokov. Nachádza sa tu jedľa s výškou 46 m. Drevinové zloženie lesných porastov: buk lesný, jedľa biela, smrek obyčajný, javor horský, brest horský, jaseň štíhly, breza previsnutá, vŕba rakyta. Ide o ochranu pramennej oblasti riečky Udava so značne členitým flyšovým reliéfom s prirodzenými spoločenstvami jedľových bučín.

Rezervácia bola vyhlásená v roku 1982 s výmerou 52,09 ha. V roku 2005 bola PR Udava rozšírená na 391,98 ha podľa návrhu Lesoochranárskeho združenia Vlk. V roku 2007 bola prírodná rezervácia Udava vyhlásená za svetové prírodné dedičstvo UNESCO v rámci bukových pralesov Karpát. V súčasnosti je so svojimi jedľovo-bukovými lesmi považovaná za jednu z najcennejších častí NP Poloniny - Biosférická rezervácia Východné Karpaty. Žije tu 26 druhov cicavcov a 75 druhov vtákov. Napr.: medveď hnedý, vlk dravý, mačka divá, vydra riečna, môže sa vyskytnúť zubor i los, vzácne a chránené druhy netopierov, hranostaj, mlok karpatský, salamandra škvrnitá, skokan hnedý, kunka žltobruchá, vretenica severná, užovka obojková, užovka hladká, jašterica obyčajná... Z vtákov tu nachádza hniezdne možnosti 63 druhov: orol skalný, orol krikľavý, sova dlhochvostá, bocian čierny, hadiar krátkoprstý, jastrab veľký, ďubník trojprstý, ďubník čierny, jariabok hôrny a iní.

Fórum 8 príspevkov
Krásy odľahlých Bukovských vrchov za dva dni 04/06/19 17:48 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Výstup na hiadeľskú Prašnicu Zobudili sme sa do chladného rána, strechy domov boli pokryté námrazou. Pochutili sme si na vajíčkových chleboch a dobre posilnení sme sa presunuli do dedinky Hiadeľ. Banícka osada vznikla v sedle medzi Kozím chrbtom a Prašnicou, ktorým viedla stará cesta spájajúca Horehronie s Liptovom. Prví obyvatelia boli drevorubači, pastieri a baníci. Ťažilo sa tu najmä striebro, zlato a antimón. Známy Hiadľovský krumplovník bol tradičnou obživou Hiadeľčanov. . V Hiadeľskej doline sa nachádza minerálny prameň Hiadeľská kyslá. Rozhodli sme sa vystúpiť na kopec s pôsobivým názvom Prašnica. 15/04/21 Tatiana Filipková Nízke Tatry
Rozhovor Imroman zdolal Everesting na bicykli Martin Imrich "Imroman" je zanietený cyklista, ktorý sa zúčastňuje vytrvalostných cyklomaratónov a rôznych športových výziev. Jednou z nich bola extrémna výzva Everesting na bicykli. 16. mája 2020 si vybral kopec Polom (žilinskú srdcovku) a na ňom zdolal na pedáloch výškovú hranicu najvyššej hory sveta (8848 m), ale posunul svoje hranice ďalej a nakoniec dosiahol neuveriteľných 10 000 výškových metrov - 10K. Na stránke Everesting.cc je oficiálne zapísaný do siene slávy Hall of Fame. Základné údaje: 231 km, čas: 17.17 h, 10092 m. Rozhodla som sa ho osloviť. 17/03/21 Tatiana Filipková Rozhovory
Túra Výstup na Skalolam z Ľubietovej Rozhodli sme sa stráviť vianočné sviatky na strednom Slovensku, aby sme hlavne zmenili prostredie, nadýchali sa čerstvého vzduchu a načerpali nové sily do nového roka. 18/02/21 Tatiana Filipková Veporské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Velická dolina Velická dolina je témou deviatej časti série Tatranské doliny. Nachádza sa v strednej časti Vysokých Tatier, priamo pod Gerlachovským štítom. Ohraničujú ju dve rázsochy odpájajúce sa z hlavného tatranského hrebeňa. Zo západnej strany je to rázsocha Gerlachovského štítu a z východnej strany rázsocha Bradavice s pokračovaním cez hrebeň Granátových veží. V jej zadnej časti ju uzatvára úsek hlavného hrebeňa medzi Zadným Gerlachom a Východnou Vysokou, s najnižším bodom v sedle Poľský hrebeň. Hlavnou prírodnou atrakciou doliny je Velické pleso, ktoré dopĺňajú vyššie položené Kvetnicové pliesko a Dlhé pleso. dnes Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Prístrešok Predky pod Sľubicou Na Branisku a v sesterskom pohorí Bachureň, ktoré lákajú fajnšmekrov na trojdňovú túlačku hrebeňom, donedávna chýbalo v jeho južnej časti, miesto na skrytie či na prespanie. No už pred pár rokmi som si všimol kostru prístreška. včera Henrich Tomáš Branisko
Príbeh Slovenské brandy a poľská wiśniówka Viac rokov som plánoval túru hornou Oravou. Prejsť si po najsevernejších hraniciach okruh od Babej hory po Pilsko. Pred 4 rokmi mi to nevyšlo preto, že som sa spoliehal na ľudí, ktorí mali ísť so mnou. Dovolenka bola vybavená, chuť objavovať na najvyššom stupni, ale podvečer túry to zvyšok partie vzdal a ostal som doma. Samému sa mi vtedy chodiť ešte veľmi nechcelo, aspoň nie takto ďaleko. O dva roky je situácia výrazne iná a nerobí mi problém vyraziť aj na viac dní sám. Leto vrcholí a rozhodujem sa, že idem do toho. 14/05/21 Martin Birka Príbehy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Krásy odľahlých Bukovských vrchov za dva dni 04/06/19 17:48 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Bukovské vrchy (Národný park Poloniny, Park tmavej oblohy Poloniny)

  • Počet dní
    • 2

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 715 m n. m. – Balnica

    • min: 377 m n. m. – Osadné

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 400 m

    • klesanie: 400 m

  • Vzdialenosť
    • 13 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 2017

  • Štart trasy
    • šírka: 49.1514 ° SŠ
      dĺžka: 22.1594 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.1514 ° SŠ
      dĺžka: 22.1594 ° VD
      » Mapa

  • Nocovanie
    • Stakčín

  • Voda
    • minerálny prame nad Osadným, Balnica (bufet)

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Snina / Stakčín (vlak, bus) - Osadné (bus, parkovanie pri krčme)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.82 (0.28)