Nástup na náučný chodník vedúci pralesom je v osade Zátoň. Auto nechávame na platenom parkovisku a vyrážame po zelenej značke. Naša dnešná trasa bude mať 6,5 km. Po asi pol kilometri míňame informačné stredisko Idina pila. Keďže práve prestalo pršať, pokračujeme ďalej a jeho návštevu si nechávame na spiatočnú cestu. Predpoveď počasia nie je ktovieaká, prevažne dážď, ale na fotenie lesa je to priateľskejšie než ostré slnko.

Onedlho míňame rázcestie Amortovka a kráčame nezáživnou zvážnicou ďalší kilometer k Boubínskemu jazierku. Je to umelá vodná nádrž, postavená v roku 1833 na účely splavovania dreva. Nádrž napája Kaplický potok, ktorý bol ďalej po prúde upravený ako plavebný kanál.

Pri jazierku sa spustí lejak, tak sa schovávame do prístrešku k časti kmeňa tzv. vidlicového smreka. Odumrel v roku 2004, bol starý asi 350 rokov a vysoký vyše 53 metrov.

Keď sa dážď zmierni, vyrážame na samotný náučný chodník. Celá plocha NPR Boubínský prales má 666 ha. Najvzácnejšie jadro pralesa (47 ha) je chránené dreveným plotom a NCH vedie okolo neho. Jednak samotnému pralesu neprospieva masové šliapanie okolo koreňov stromov, jednak plot bráni jeleňom likvidovať mladé stromčeky. Jadro pralesa tvoria prevažne smreky, jedle a buky, neťaží sa tu od roku 1868. V ochrannom pásme sa nachádzajú aj lesy pozmenené človekom. Tieto porasty by mali postupne prejsť premenou na prírodný les. Hlavné opatrenie je ponechať na zemi dostatok mŕtveho dreva pre následnú obnovu rastlín, lepšiu ochranu lesa pred vetrom, a ako biotop vhodný pre rast húb, nižších rastlín či hniezdenie vtákov.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Prvá časť chodníka mierne stúpa. Rôzne štádia vývoja lesa sa samozrejme nenachádzajú len za plotom, keďže rezervácia je všade okolo nás. Stojace živé stromy, suché stromy, mladina, hnijúce mŕtve stromy, na ktorých rastú ich nasledovníci. Scenériu dopĺňajú záružlie močiarne, soldanelka karpatská a mach. Je tu krásne a pokojne, dažďové prehánky ticho šumia v lese a kvapky vody stekajú po listoch.

Chodník nás privedie na tzv. Lukenskú cestu, postavenú v rokoch 1957-59. Svojho času to bola hlavná cesta cez toto územie, viedla zo severu na juh po bývalom pašeráckom chodníku. Popri niekoľkých náučných tabuliach o tunajšej flóre a faune sa dostávame k smerovníku Boubínský prales, severozápad. Tu by sa dalo odbočiť na zelenú značku, ktorá by nás priviedla k rázcestiu Na křížkách a na modrú a červenú trasu vedúcu na vrchol Boubína s rozhľadňou. V daždi to však nemá význam a okrem toho si chcem náučný chodník prejsť po celej dĺžke.

Práve sme v zaujímavej časti, kde sa nachádzajú jednak veľmi staré stromy, a jednak stromy s tzv. chůdovitými (v slovenčine chodúľovými) koreňmi. Hneď pri chodníku stojí hrubý, majestátny smrek, ktorý tu je cca od roku 1710, zažil teda ešte vládu Jozefa I. Chodúľové korene pôvodne rástli na inom mŕtvom strome, z ktorého čerpali živiny. Ten sa po asi 50 až 100 rokoch rozpadol a ostal po ňom len prázdny priestor ohraničený koreňmi nového stromu. Je to vlastne taký živý náhrobok. Neďaleko zase stoja dva stromy prepletené koreňmi tak, ako keby sa držali. Vyšlo aj slnko a tak tu pobudneme naozaj dlho.

Lukenskú cestu opúšťame a klesáme pekným pestrým lesom. Potom sa pripájame opäť na cestu, tentokrát na Kniežaciu. Dostávame sa na miesto, kde rástol najmohutnejší strom v pralese, tzv. kráľ smrekov. Spadol pri víchrici v roku 1970. Bol vysoký 57 m, s obvodom kmeňa 508 cm. Ako jedna z príčin jeho pádu sa uvádza i nadmerná návštevnosť v bezprostrednom okolí kmeňa, ktorá spôsobila ušliapanie a zníženie únosnosti pôdy a obnaženie koreňového systému. Zaujíma ma, prečo teda aj vzácny smrek o kus vyššie vedľa cesty nie je za nejakou ohrádkou. Jan Dvořák zo správy národného parku však hovorí, že to nie je úplne totožný prípad.

Boubínský prales sa skúma od roku 1851 a má k dispozícii unikátne porovnania. V uvedenom roku lesník Josef John stanovil osem výskumných plôch, z toho jedna sa nachádzala v dnešnom jadre rezervácie. Bola znova preskúmaná po 110 rokoch v roku 1960. Výsledok? Počet ani hmota stromov sa takmer nezmenili, len z druhov drevín stúpol buk z 15 na 40 % a jedľa takmer zmizla, z 20 % na 1 %. Výskum potvrdil, že v prirodzenom lese sa udržiava vyvážený stav lesného porastu.

Onedlho sme opäť pri jazierku, kde v daždi pri kmeni vidlicového smreku zjeme obed a potom pokračujeme dolu k informačnému stredisku. Keďže celý deň striedavo prší a teploty sú len pár stupňov nad nulou, sme radi, že sa v ňom trochu zohrejeme. IS sa venuje predovšetkým pralesu, vysvetľuje rozdiel medzi pralesom a hospodárskym lesom, dajú sa tu pozrieť výrezy starých stromov, anatómia stromu, ale aj ukážky miestnej fauny. Koho zaujímajú prírodné procesy v lesoch, návštevu Boubínskeho pralesa vrelo odporúčam.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek