Východnými úbočiami Koralpe

Vstával som o 2.15 h a pred treťou som sedel v aute. Ako obyčajne, po dvoch hodinách jazdy som si na odpočívadle zdriemol. Pri Liebochu som zbehol z diaľnice, prešiel som Deutschlandsberg s impozantným hradom a čosi pred 8.00 h som vypínal motor nad osadou Glaßhütten na veľkom priestranstve určenom na skládku dreva (1290 m). Priestranstvo bolo prázdne, pretože o čo viac sa ťaží u nás, o to menej rúbu v susednom Rakúsku. Prezul som sa a vyrazil som na prechádzku.

Zbehol som do Glaßhütten. V osade je iba zopár domov a pomerne veľký kostol. Našiel som chodník 580 a vykročil som po ňom. Veľa ľudí po tomto chodníku nechodí, ale značený je dobre. Zablúdil som iba raz, keď som prehliadol šípku a pokračoval som po peknej zvážnici. Zachádzkou som stratil asi 15 minút, avšak času som mal dosť.

Chodník traverzuje východné úbočia Koralpe. Míňa zopár gazdovstiev a križuje veľa potokov. Na pár miestach sú na balvanoch kramle, ale za ferratu ho považovať nemožno. Keďže v noci pršalo, tráva bola mokrá. Navlhli mi od nej gate.

Hrebeňom Koralpe

Vystúpil som na hrebeň k Schwanberger Brendlhütte (1566 m), ale k chate som nešiel. Na pahorku je kaplnka, ktorá môže poslúžiť ako útulňa v nečase. Odteraz som išiel hrebeňom po chodníku 505. Prekráčal som les a prišiel som k zaujímavej kaplnke Kramerin. Jej steny sú z voľne uložených ploských kameňov, na ktorých je položený krov so šindľovou strechou. Pri kaplnke som zjedol obed.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Od kaplnky som išiel oblými lúkami, z ktorých vytŕčajú izolované skaly. Trochu mi to pripomínalo Krkonoše. Je tu však menej močarísk a lúky sú rozdelené nízkymi ohradami, v ktorých sa pasú kravy.

Chodník ide hrebeňom, avšak oblé vrcholy podchádza. Výnimkou je najvyšší kopec pohoria Großes Speikkogel (2140 m). Samotný vrchol je prístupný, ale hneď vedľa neho je hvezdáreň. Nevedel som sa rozhodnúť, či stavba kopec oživuje, alebo špatí. Pri nižšie položenej chate som dilemu nemal. S vysokým komínom sa z diaľky ponášala na krematórium, nemal som najmenšiu chuť zájsť k nej.

Západne od Koralpe leží údolie Lavanttal s mestami Wolfsberg a Sankt Andrä. Kvôli oblakom som z nich veľa nevidel. Dobre bolo vidno iba najbližšie okolie Speikkogela s veľkým karom (Großes Kar).

Návrat zo sedla Weinebene

Chodníkom 505 som pokračoval až do sedla Weinebene (1668 m). Kdesi pod Glitzfelsenom som stretol jediného dnešného turistu, no okolo sedla sa motalo niekoľko výletníkov. Zopár ich prišlo od chaty Grünanger Hütte, na ktorej som chcel nocovať. Nevyšlo to, chata je plná. Zo sedla Weinebene som schádzal chodníkom 18. Ten ide po trase starej cesty. Je pri ňom zopár pätníkov, kríž a kaplnka. Pri kaplnke ma zaujala železom obitá kasa.

V Lavanttaler Alpen sú menej pestré spoločenstvá kvetín ako vo vápencovom Hochschwabe. Pri ceste som si všimol bradáčiky vajcovitolisté, pri zvážnici vemenníky dvojlisté a na mnohých miestach začínali kvitnúť vstavačovce májové. Páčili sa mi aj mohutné všivce recutita. Tieto poloparazitické rastliny sú endemitom Álp a pri starej ceste pod sedlom Weinebene som ich videl veľa.

Hrebeň Saualpe

Ďalší deň som sa presunul do Saualpe. Už na ceste do sedla Weinebene dostalo autíčko zabrať, ale stúpanie zo St. Michael cez osadu Lading bolo veselšie. Zväčša som ho išiel na dvojke. Zaparkoval som pri Gasthofe Gießlhütte (1350 m) a vybral som sa na hrebeň.

Spočiatku som išiel po chodníku 334, ale pod Offnerhütte som ho vymenil za štrkovú cestu. Bolo nádherné slnečné počasie, tak som sa plajdal. Včerajšia prechádzka bola trochu dlhšia, dnes to bude oddychovka.

Minul som Wolfsberger Hütte (1825 m) a pokračoval som rozľahlými lúkami. A prišiel som na Große Saualpe (2079 m). Ploský kopec je najvyšším v pohorí Saualpe. Bolo z neho pekne vidno Koralpe, na ktorom som bol včera. A kam len oko dovidelo, nikde ani človiečika.

Zbehol som z kopca a vyšiel som na Gertrusk (2044 m). Tento kopček je jediným kamenistým vrcholom v Saualpe. Dokonca sa pod ním nachádzajú dve plesá. Na vrchole som stretol turistku. Mal som zhovorčivú náladu, tak sme sa porozprávali. Dozvedel som sa od nej, že má dnes poobede pršať. Vraj od 14-tej. Ráno bolo jasno, ale teraz sa na nebi kopili chuchvalce tmavých mrakov. Naozaj to nevyzerá dobre. Lenže keď pôjdem takýmto tempom, tak sa k autu do 14-tej nevrátim. Kopol som do vrtule a pohoda sa vyparila.

Utekanie pred búrkou

Zbehol som z Gertrusku a upaľoval som hore kopcom na Kienberg (2050 m). Na kopci je železná konštrukcia, ktorá mi pripomínala vrtnú súpravu. O kúsok ďalej, pri Hafenecku, je na hrebeni trochu viac skál.

Za Hafeneckom som z hrebeňa odbočil a schádzal som dlhým úplazom. Minul som Wetterkreuz (1708 m) a prišiel som na štrkovú cestu. Zhltol som obed a upaľoval som ďalej. Štrková cesta traverzuje východné svahy Saualpe a ide okolo viacerých chatičiek. Zaujali ma tabuľky s výstrahou, že v tunajších lesoch žijú vlci. Kto vie, koľko ich tu vlastne majú?

Chvíľu som išiel chodníkom lesom a od Ladinger Hütte (1731 m) idem opäť po štrkovej ceste. Prekrižoval som hlbšie údolie a všimol som si, že sú na ceste kaluže. Tu už pršalo. O 15.15 h som sa vrátil k autu, ktoré bolo pekne vyumývané. Mňa nechytila ani len krátka prehánka, mal som šťastie. Sadol som do vozítka a schádzal som strminami do Wolfsbergu. A keď som vyšiel na diaľnicu, spustila sa prietrž mračien. Autá spomalili na 50-ku. Radšej som odbočil na odpočívadlo a počkal som, kým najprudší lejak prejde. S prestávkami však lialo ešte ďalšie dve hodiny.

Záver

Koralpe (Holica) a Saualpe (Svinské hory) sú lúčnaté hole, z ktorých sú pekné výhľady. Na môj vkus sú však málo bralnaté. Mohlo by byť zaujímavé vybrať sa do nich v zime na snežniciach alebo na lyžiach.