Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Západ Slnka nad Centrálnymi Pieninami
Západ Slnka nad Centrálnymi Pieninami Zatvoriť

Túra Pieninský okruh: Haligovce – Veľký Lipník

Pieniny – prielom Dunajca, plte, Červený Kláštor, Tri koruny. Kto by ich nepoznal? Výlet do Pienin bol ešte v mojom detstve dobrovoľne povinnou súčasťou ROH-áckych dovoleniek v Tatrách, dokonca som strávil dva týždne v škole v prírode priamo v kláštore. No vychádzky sme vždy ukončili pri prvom meandri Dunajca. Dlho plánovanú turistickú návštevu som uskutočnil až v zrelom veku... A keďže som toho chcel vidieť čo najviac, naplánoval som trasu v tvare podkovy, neskôr som ju zmenil na (takmer) okruh.

Vzdialenosť
28 km
Prevýšenie
+1088 m stúpanie, -1023 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
leto – 18.08.2018
Pohoria
Pieniny: Centrálne Pieniny a Malé Pieniny (Pieninský národný park)
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 899 m n. m. Šľachovky (Wisoki Wierch)
  • Najnižší bod: 440 m n. m. Prielom Dunajca - Lesnický potok (ústie)
  • Mapa: Otvoriť mapu v novom okne
Voda
prameň na poľane za rázcestím Huta v prielome Dunajca
Nocľah
bivak na Šľachovkách (Wysoki Wierch)
Doprava
Poprad (vlak, bus) - Haligovce (bus)
Veľký Lipník (bus) - Stará Ľubovňa (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1107 Spišská Magura (1:50.000)

Trasa

Haligovce – Haligovské skaly – Pod Plašnou (zelená) – Červený Kláštor – Prielom Dunajca – Lesnický potok, ústie (červená) – Lesnica, škola (modrá) – Sedlo pod Šafranovkou (žltá) – Huściawa (modrá) – Wysoki Wierch / Šľachovky – Lesnické sedlo (žltá) – Veľký Lipník (červená)

Haligovské skaly

Keď vystupujem z ranného autobusu v Haligovciach, práve sa trhajú ranné hmly a krajinu zalieva ostré slnko. Kým prídem k turistickému chodníku, treba prejsť po asfaltke asi 500 m. Dnes je dosť frekventovaná, vzhľadom na prebiehajúce goralské slávnosti v Smerdžonke. Zelený chodník zabočí vľavo medzi doma na lúky a hneď na zákrute ma privítajú dva psy z blízkeho domu, pre istotu ich zaženiem.

Cesta začne stúpať dolinkou a v malej osade, kde sa zastavil čas hádam počas elektrifikácie, ma stará babka po goralsky veľmi naliehavo varuje pred miestnym medveďom. Za osadou pokračuje len úzky chodník, ktorý sa zvrtne vľavo a kolmo na vrstevnice stúpa na chrbát Haligovských skál. Lúčny terén vystrieda les a na plošinke je odbočka k vyhliadke medzi skalami. Výhľad je fantastický, na Haligovce ťahajúce sa dolinou Spišskej Magury, korunovaný Vysokými Tatrami v pozadí.

Hrebeňom Plašnej smer Červený Kláštor

Do sedla Pod Plašnou vedie cesta lesom, krátkym stúpaním a ďalej len po vrstevnici. V sedle je prístrešok a obmedzené výhľady na sever, do doliny Lesnice a na protiľahlé hrebene. Ďalej pokračujem po červenej. Celý úsek vedie lesom s miernymi stúpaniami a klesaniami, cez plochý vrchol Plašnej, až k rúbanisku s výhľadom na Holicu. Odtiaľto začne prudko klesať až do sedla Cerla. Tu sa krajina výrazne zmení, cesta vyjde z lesa na lúku, odkiaľ je vidno panorámu Centrálnych Pienin cez Podhalanskú kotlinu (Kotlina Podhalańską) až po Vysoké Tatry. Priamo v sedle je prístrešok a opäť sa otvorí nový výhľad na prielom Dunajca a na Holicu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Nasleduje strmší zostup lesom, prechod cez lúky a na asfaltku smer Červený Kláštor. Zatiaľ čo doteraz som stretol pár ľudí a nejakých cyklistov, po príchode do Červeného Kláštora sa situácia úplne zmení. Na lúke pred kláštorom a pri bufetoch sú stovky ľudí. Rovnako v kotvisku. Doprajem si malé občerstvenie a pokračujem ďalej popri Dunajci.

Prielom Dunajca

Úžina Dunajca má od Červeného Kláštora po ústie Lesnického potoka 8 km (po poľskú Szczawnicu cez 9 km). A keďže návrat z Poľska verejnou dopravou je nemožný a z Lesnice komplikovaný, neočakával som v prielome davy ľudí. Ale hneď som bol vyvedený z omylu, keď sa do / z tiesňavy valili davy cyklistov. Podnikaví Gorali totiž zriadili cyklopožičovne a tak sa možno popri Dunajci previezť. Samozrejme, niektoré pasáže vedú vyššie nad riekou, treba stúpať a klesať na kamennom podloží. Navyše sú tu cyklisti rôznych kategórií, deti, seniori ako aj „makači“, ktorí všetkých musia predbiehať. Za osem kilometrov vidím minimálne tri kolízne situácie.

Na vode to nie je lepšie. Okrem pltí, riadených profesionálmi, sú na vode aj amatéri v člnoch, ktoré si prenajali pred vstupom do prielomu. A tak vidím ako pltník bidlom znechutene odtláča prekážajúci kajak alebo ako korpulentnú dievčinu, ktorá spadla cez palubu, vytiahnu parťáci na poslednú chvíľu pred perejami.

Krátko po mojom vstupe do prielomu začne letná prehánka. Zrazu je všade pusto, na súši aj na vode. Pokračujem ďalej, aspoň nemusím stále uskakovať z cesty. Keď prídem k prvému meandru, prestane pršať a naskytne sa mi zaujímavý pohľad – blíži sa vlna plavidiel, akú som videl jedine vo vojnovom filme pri vylodení spojencov v Normandii.

Odteraz budem zase uskakovať z cesty. Peších turistov je v prielom odhadom desatina a „na ťažko“ je nás tak málo, že sa srdečne zdravíme. Okrem prírodných krás (viď foto) stojí za zmienku prameň chutnej vody kúsok za rázcestím Huta, kde sa mi podarí dokonca na chvíľu sadnúť pod prístrešok.

Keď prídem do ústia Lesnického potoka, náhlivo opúšťam prielom Dunajca. Pôvodný plán prejsť až do Szczawnice zamietam, ešte ma niekto naberie na bicykli. Navyše do Lesnice vedie pekný chodník len pre peších!

Lesnica

Z ústia vedie asi 500 m dlhý prielom Lesnického potoka. Tiesňavou vedie asfaltka, kde premávajú autá na zber slovenských pltí a iných plavidiel. Rovnako konské povozy pre turistov a cyklisti. Na jeho konci je vybudované turistické stredisko – veľké záchytné parkovisko, informačné stredisko, reštaurácia a obrovské požičovne bicyklov. Všade kopa ľudí. Pokračujem ďalej po asfaltke smer Lesnica a na okraji lesa sa natiahnem pod strom. V prielomoch bolo príjemne, tu v otvorenej doline poriadne pripeká.

Prídem sotva k prvým domom Lesnice a odbočujem vľavo na žltú značku. Cesta začne prudko stúpať a keďže vedie prevažne v kroví alebo lúkami, je tu riadny úpek. V začiatku sa objaví pekný pohľad na prielom Lesnice a bradlá v okolí, neskôr je krajina fádnejšia. Chodník využívajú najmä Poliaci, ktorí si robia miniokruh zo Szczawnice cez dva prielomy.

Slovensko-poľským pomedzím Malých Pienin

Hlavný hrebeň Pienin sa na slovenskom úseku začína Holicou (Centrálne Pieniny, vrátane poľských vrcholov okolo Dunajca) a od Bystríka až po Vrchriečky tvorí slovensko-poľskú hranicu (Malé Pieniny). Od sedla pod Šafranovkou modrý chodník vedie prevažne poľským územím, lúkami, lesmi, s výhľadmi na Szczawnicu, dolinu Grajcarka a súbežný hrebeň Ľubovnianskej vrchoviny (Beskid Sądecki). Celkovo hrebeň plynulo stúpa, strmšie úseky striedajú rovnejšie pasáže.

Bradlá v oblasti sú nižšie, zalesnené. Ich prítomnosť naznačujú lesné kamenisté úseky, keď sa traverzujú ich koruny, možno ich vidieť aj z vzdialenejších lúčok. Situácia sa zmení až v lokalite Cyrhle, kde chodník vstúpi do poľského vnútrozemia, do plochého lúčneho prostredia. Priamo na ceste spí pastiersky čuvač, tak ho opatrne obchádzam okolo stáda. Tam ma z diaľky pozoruje jeho kolega, ale nechá ma na pokoji.

Stúpam lúkami a spätne sa otvorí nádherný pohľad na najvyššie partie Pienin, kontruje im blízky skalnatý Rabštýn. Nájsť žltú odbočku do sedla Wysokeho Wierchu (Šľachovky) sa mi veľmi nedarí, lúka je plná ohradníkov, tak idem intuitívne húštinou pomedzi pasúce sa kravy.

Šľachovky (Wysoki Wierch)

Narazím na úzky strmý chodníček, ktorý mi po čase opäť zdvihne tep. Zo sedielka vedie poľská neznačená odbočka až na vrchol. Podotýkam, že zatiaľ čo slovenská hranica je zároveň hranicou PIENAP-u, poľská strana nemá štatút chránenej oblasti.

Na plochom vrchole je partia Poliakov, čakajúcich na západ Slnka. V blízkosti na poľskej strane sú ubytovacie zariadenia. Práve začala zlatá hodinka, slnko osvecuje Vysoké skalky ako aj hrebeň nad Haligovcami. Pridám sa k Poliakom a čakám. Pán s teleobjektívom stále opakuje, ako by bolo super v decembri, keď Slnko bude zapadať nad Vysokými Tatrami. Tie teraz žiaľ v opare nevidno, ale pohľad na siluety kráľov Pienin v karmínovom opare je úžasný. Slnko zapadá priamo za nich. Je po prírodnom divadle, Poliaci odchádzajú a zaleziem pod smrek. Dnes toho bolo dosť, zajtra pokračujem ďalej.

Čarovné ráno

Noc bola teplá, ráno ma však budí chlad. Vstanem zo spacáku a od úžasu otváram ústa. Približne do 700 m sa rozprestiera oblačné more, z ktorého Centrálne Pieniny vystupujú ako ostrovy, nižšie bradlá Malých Pienin ako ostrovčeky. Ako na neskorú jeseň. Zdá sa mi, že počujem nejaké hlasy. Tentoraz na východ Slnka prichádza mladý poľský pár. Sú prekvapení, keď ma vidia.

Fotíme o sto šesť. Slnko vychádza zľava od Vysokých skaliek. O chvíľu majú Pieniny v okolí Dunajca ružovkastý nádych. Vidno aj siluety Tatier a poľské Górce. Samozrejme, Spišská Magura a Ľubovninska vrchovina (Beskid Sądecki) sa tiež kúpu vo svetle.

Vysoké skalky alebo zostup?

Vďaka úchvatnému divadlu, uvažujem, čo ďalej. Budem pokračovať až na Vysoké skalky, aby som dokončil hrebeňovku po najvyšší vrch celých Pienin? Alebo zbehnem rozhraním hmiel po plochom hrebeni dole do Veľkého Lipníka a stihnem skorší autobus do Starej Ľubovne? Už sa dlho chystám na návštevu skanzenu a hradu, na rodinný výlet to máme priďaleko. V tomto bode sklamem mnohých, ale volím číslo dva. Však Vysoké skalky som videl pri západe aj východe Slnka, v inverzii, aj bez nej.

Zostup do Lesnického sedla a Veľkého Lipníka

Zo sedla Šľachovky zostupujem po žltej značke na juh, najprv prudšie, neskôr po rovnom plochom hrebeni. V tomto mieste sa ponáram do hmly. Hrebeň sa stáča o 90 stupňov na západ, v podstate uzatvára Lesnickú dolinu z východu. Onedlho zostúpim do Lesnického sedla, kde je bufet a niekoľko zaparkovaných áut. Ponad hmly niekto púšťa dron. Vodné pary zostúpia nižšie a na južnom okraji hrebeňa ma zláka vrchol nejakej skalky. Je však za ohradníkom, nechce sa mi tam štverať. Ponad hmly vidno Tatry.

Vrátim sa späť a uvažujem, že zbehnem dole po asfaltke. Ale keďže som nešportovo opustil hlavný hrebeň, vyberiem sa hľadať červenú značku. Malý vlhký chodníček vedie závorou cez ohradník, potom oblúkom cez lúku. Sprvoti je dobre, neskôr je chodník podmáčaný a rozšliapaný od dobytka. Neprekáža, idem cez okolitú trávu. Avšak keď začne cesta prudko klesať a vstúpi do lesa, som po členky v blate. A výnimočne som si dal nízke vibramky. A nemám ani palice. Keď sa mi vyzuje v blate jedna topánka, kľajem ako pohan. Na dobytok, na pastierov, na značkárov! Klesanie sa konečne zmierni, v doline sa objaví dedina a opäť závora v ohradníku. V potoku Lipník si vyperiem topánky, ponožky a okúpem nohy. Vlhké obujem na nohy, rýchlo vyschnú. Hmly sú definitívne preč a slnko nemilosrdne pečie...

Záver

V Pieninskom národnom parku väčšina turistov zamieri do Prielomu Dunajca, resp. na Tri koruny či Sokolicu v poľskej časti (Centrálne Pieniny). Návšteva Malých Pienin poskytne pokoj v malebnej krajine, čarovné výhľady a najvyšší vrch pohoria. Turistické chodníky umožňujú absolvovať okruh s vyhnutím sa Prielomu Dunajca zostupom do Lesnice zo sedla Cerla.

Fotogaléria k článku

Najnovšie