Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Pohľad z Kubašského NCH na Spišské Bystré
Pohľad z Kubašského NCH na Spišské Bystré Zatvoriť

Túra Spišské Bystré – náučné chodníky

Predstavíme si dva miestne náučné chodníky, ktoré by sme momentálne márne hľadali v mapových podkladoch rôznych výrobcov. A práve táto skutočnosť je jedným z dôvodov, ktorý nás sem priťahuje. Máme sľúbené pieskovcové útvary, zdokumentovanú banícku a partizánsku históriu, a hlavne malebné výhľady na okolie Kozích chrbtov.

Vzdialenosť
5 km
Prevýšenie
+182 m stúpanie, -182 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 15.08.2019
Pohoria
Nízke Tatry a Hornádska kotlina (podcelok Vikartovská priekopa)
Trasa
Voda
prameň v doline Kubašok
Doprava
Poprad (vlak, bus) - Spišské Bystré (bus, parkovanie v centre obce)
SHOCart mapy
» č.1106 Slovenský raj (1:50.000)

V údolí rodiacej sa riečky Hornád, medzi svahmi Kozích chrbtov a zrázmi Prednej hole Nízkych Tatier leží dedinka menom Spišské Bystré, ktorá však bola donedávna (august 1948) známa ako Kubachy. Spomeniem len, že prvá zmienka o obci je z roku 1294 pod názvom villa Cubach, Kuhbach, Kuhenbach.

Náučné chodníky (ďalej NCH) sú situované mimo ochranného pásma NP Nízke Tatry a OP NP Slovenská raj, čo nám umožní si spraviť zaujímave zábery z tzv. drona.

Historicko náučný chodník Stopy histórie

(Dĺžka 5 km, prevýšenie 180 m, trasa)

Vystupujeme pri kostole, respektíve pri miestnom úrade. Pred mostom je prvá tabuľa s úvodnými informáciami o oboch NCH. Pokračujeme po ľavom brehu proti prúdu potoka. Táto mýlka nás vedie okolo niekoľkých zachovalých hospodárskych budov na uskladnenie potravín a náradia. Napokon sa dostávame k modrej turistickej značke, vedúcej na začiatok údolia potoka Bystrá. Pred pílou je druhý infopanel, z ktorého sa dozvedáme, čo nás čaká na NCH, ako vznikol, kto ho podporil a realizoval.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Návštevníkov víta veľká drevená socha Bystronoša - lesného sprievodcu s palicou a lampášom. Príkre stúpanie do úbočia je zmiernené niekoľkými serpentínami. Začínajú sa otvárať prvé výhľady na Spišské Bystré s panorámou Kozích chrbtov. Čochvíľa stojíme pred treťou zastávkou. Je tu zrekonštruované guľometné hniezdo. Diera - okop je situovaný priamo nad cestou do Bystrickej doliny. Tabuľa sa venuje Slovenskému národnému povstaniu v okolí Kubách.

Ďalej postupujeme po vrstevnici popod skalné vápencové steny. Neskôr sa prudko klesá k pinge - prepadnutej prieskumnej banskej štôlni. Čítame si o baníctve tu v okolí. Za “jamou” zarastenou vegetáciou prichádzajú na rad vápencové útvary podobajúce sa na diery pri vodopádoch v Slovenskom raji. Krútime hlavami, nikto z nás by ich tu nečakal.

Vychádzame z lesa na lúku. Sme na kopci, výhľad tu nie je, až vznášajúca sa technika nám sprostredkováva nepriamy obraz nádhernej kosenej poľany. Na jej konci medzi vŕbami klesáme do lesa. Cítiť vlhko, papradie sa zelená, vetríme prvé dnešné hríby. Vyviera tu potôčik menom Bartková. Smerovník nás posiela naspäť k píle alebo ešte na vyhliadku Skalica. Fučíme do kopca, potom po hrebeni, až nakoniec stojíme na skalkách.

Tabuľa na priesvitnom podklade zobrazuje kontúry a vrcholy Kozích chrbtov, Vysokých a Belianskych Tatier. Stačí cez plexisklo správne nastaviť smer pohľadu a jednoznačne vieme, čo vidíme. Škoda len Tatier v letných mrakoch. Pod nami sú stromy, teda nevedno, či vyhliadka o pár rokov nezarastie. Za nami je priamy pohľad do údolia s modrou turistickou značkou vedúcou až na Kráľovu hoľu.

Schádza sa popod skaly, v tomto mieste sa určite zíde obuv s nešmýkajúcou sa podrážkou. Napokon sa dostávame k predošlému smerovníku, klesáme lesným chodníkom k píle. Záverom môžeme dodať, že na krátkej trase je toho veľa k videniu. Orientácia je bezproblémová, trasa bola vyznačená miestnym klubom KST formou zelenej pásovej značky.

Kubašský NCH

(Dĺžka 7 km, prevýšenie 280 m, trasa)

Druhý NCH takisto začína oproti kostolu. Zameranie je prírodovedné a environmentálne. Od stredu obce pokračujeme na koniec Školskej ulice. Tu sa nachádza informačná tabuľa s vyznačenou trasou. Vidíme nesúlad v počte zastávok uvádzanom tu a na tabuli oproti kostolu. Stúpame poľnou cestou medzi lesom a lúkou. S pribúdajúcimi výškovými metrami sa otvárajú širšie a širšie výhľady na dedinku pod Kozími chrbtami. Tatry v opare sú len ťažko rozoznateľné. Cez pole vidíme Skalicu z doobedia. Zastavujeme sa na príhodnom mieste pre vzlet vrtuľového stroja. Opodiaľ infopanel približuje miestnu históriu a život tunajších ľudí. Panoramatická tabuľa prezrádza mená kopcov a štítov na horizonte.

Ďalej napredujeme bezo zmeny smeru, keďže značenie chýba, ako aj smerovníky. Po hodnej chvíli s pocitom minutia tabulí napokon prichádzame k ďalšej. Čítame o živočíšstve. Šípka na paneli nás posiela vľavo, tak ju s radosťou poslúchneme. Stúpame vyjazdeným chodníčkom zarasteným trávou po pás, hovoríme si ešte, že je odkvitnutá. Míňame niekoľko vysokých bedlí s klobúčikom ako veľký tanier. Po tom čo poľovnícky posed nechávame za sebou, stojíme na vrchole rúbaniska s ďalšou tabuľou, tentokrát o rastlinstve.

Tu vchádzame na šotolinovú cestu a na dôvažok od potoka Kubášok začíname klesať asfaltkou. Míňame tabuľu o miestnych vtákoch a neskôr o tom, že les nie je smetisko. V ústí doliny nám tabuľa vysvetľuje kolobeh vody, posiela nás k prameňu. Hľadáme ho a nakoniec za potokom vychodenou cestičkou ho nachádzame. Treba ešte spomenúť nádherné sedenie pri ceste. Na konci prechádzame okolo lyžiarskeho strediska, amfiteátra a smerujeme do obce.

Prechádzka, najmä jej prvá časť, bola zaujímavejšia, keďže druhá polovica viedla po asfalte, s tým, že v ústí doliny bolo upozornenie o výskyte ťažkých lesných mechanizmov v pracovných dňoch.

Zhodnotenie

NCH ponúkajú alternatívu, napríklad keď je v Tatrách nepriaznivé počasie. V časoch dobrej dohľadnosti si tu určite prídu na svoje fotografi. Kubašania, ako sa vraví, ešte nepovedali posledné slovo a chystajú sa do októbra 2019 vybudovať expozíciu tatranskej dediny. Mala by byť v sýpke z roku 1906 a bude sa volať Kubašský ľemhalz.

Užitočné odkazy

Autori fotografií: Roman a Ondrej Matkovčíkovci

Fotogaléria k článku

Najnovšie