Počas štátneho sviatku 29. augusta 2019 sme sa vybrali do Tatier na trojdňový pobyt dvaja dospelí a dve 16-ročné deti, a keďže malo druhý deň pršať, museli sme sa pobaliť a ráno vyraziť rovno na Kriváň. Podarilo sa nám vyštartovať o 5.35 hodine a o siedmej sme už boli na parkovisku Tri studničky, kde sme platili 5,- eur za auto. Bolo nás tam už celkom dosť a takmer spolu sme sa vybrali na túru. Musím povedať, že sme plánovali začať aspoň o šiestej, ale jednoducho to nevyšlo.

Trasa

Tri studničky – Grúnik, partizánsky bunker – Grúniková priehyba – Krivánsky žľab – Malý Kriváň – Daxnerovo sedlo – Kriváň – Daxnerovo sedlo – Malý Kriváň – Krivánsky žľab – Pavlov chrbát – Jamské pleso – Pavúčia dolina, Pavlova poľana – bývalá Važecká chata – Tri studničky

Výstup

Od Troch studničiek nám tabuľa hovorí, že o 4 hodiny sme na Kriváni. Keďže nám to trvalo 4.45 hodiny, tak sme usúdili, že nie sme na tom s našou kondičkou až tak dobre, ako sme si mysleli. Občas sme zastali na vyzlečenie, občas na zjedenie pagáča alebo napitie sa vody a občas iba tak na vydýchanie. Chodník je úzky, ale keď išiel niekto zhora, tak sa mu dalo z cesty vystúpiť celkom pohodlne. Trasa poskytuje pekné výhľady na okolie, ale krajšie to je zhruba v strede, keď vedie chodník cez kosodrevinu. Mali sme šťastie, že sme aj kamzíka videli, hoci trochu v diaľke.

Od rázcestia Krivánsky žľab vedie chodník hore skalami, čo nám robilo problém skôr cestou dolu, keď nevidíte „vyšliapaný chodník“ a značka je tiež namaľovaná len kde-tu. Jeden pán si našiel svoju vlastnú trasu, možno tiež omylom a my všetci sme ho nasledovali v domnení, že je to správna trasa, až keď sme vyšli úplne v inej časti pod rázcestím...

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vrchol

Skaly pripomínajú skôr horolezectvo ako klasickú turistiku, ale nie je to nebezpečné. Aj ľudia trpiaci závratmi by to mali zvládnuť. Napriek tomu, že to vyzerá byť kúsok, tak ešte idete aj pol hodiny, kým sa dostanete na vrchol. Tam je to tiež celkom priestranné, takže hoci nás bolo dosť, každý si našiel svoje miestočko, pofotil sa pri slovenskom dvojramennom kríži a zasa sa pobral dolu.

Zostup

Od rázcestia sme sa rozhodli ísť trasou smerom na Štrbské Pleso popri Jamskom plese cez Pavlov chrbát. Bola to pekná prechádzka, aj keď dlhšia a chodníky sú tam o dosť užšie s vysokou trávou po bokoch, čo vás šteklí na obnažených lýtkach či kolenách. Keďže počasie v lete je veľmi vrtkavé, tak nás kúsok pred Jamským plesom zachytila búrka. Dali sme si síce pršiplášte, ale horšie bolo, že nám premokli topánky a banovali sme, že sme predsa nezačali turistiku aspoň o šiestej.

Horšie ale dopadli tí, čo sa škrabali hore na Kriváň o trinástej, lebo tých to muselo zastihnúť ešte na skalách. Veľa ľudí, čo schádzalo dole len krútilo hlavami, aké je nezodpovedné ísť na kopec tak neskoro a navyše mnohí mali so sebou malé deti. Deti robia, čo im rodičia kážu, a preto nech sa nečudujú aj tomu, ak im niekto povie, že sú nezodpovední rodičia, lebo ohrozujú svoje nevinné deti.

Záver

Pred turistikou sa určite oplatí naštudovať si čo najviac z internetu a aj neturista sa dozvie, že na túry sa poobede nechodí. Po dlhočižnej rovine sme nakoniec konečne došli na parkovisko, kde sme mali auto a tešili sa na suchú posteľ v hoteli.

Fotogaléria k článku