“Štátne lesy TANAP-u za posledných 5 rokov zničili takmer celý prales Kasne – spiľovaním a odkôrňovaním stromov, kde zo 49 ha zostal len zvyšok cca 11 ha, ktorý je chránený v NPR Osobitá. Odrúbali z pralesa Roháčska dolina 1,5 ha a z pralesového zvyšku Spálená 0,9 ha. O tom, kde majú pralesy, sme ich informovali dvomi listami, na osobnom stretnutí a písomne aj pri obnovách plánov starostlivosti o les,” hovorí Marián Jasík z PRALES, o.z.

Ján Krušpán z ochranného obvodu ŠL TANAP-u Oravice, kde prales Kasne leží, tvrdí, že nejde o prales. “Nie je to prales podľa definície profesora Korpeľa (autor publikácie Pralesy Slovenska z roku 1989, pozn. red.), nanajvýš druhotný prales. Ešte v 80. rokoch 19. storočia tam bola pastva, v rokoch 1810 - 1830 to bolo aj banícky prekutané. Dnes príde nadšená skupina ľudí, OZ Prales alebo iné občianske združenie, a “vylíši” tam prales.” Podľa M. Jasíka ide naozaj o druhotný prales, keďže primárnych je v našej časti sveta veľmi málo. “Nenašli sme tam však žiadne stopy ľudskej činnosti. Ak aj raz okrajom pralesa prešli pred 150 rokmi kravy, to jeho vývoj a trajektóriu nijako nezmenilo. Pri mapovaní pralesov sme používali metodiku profesora Korpeľa rozšírenú iba o to, že aj suché, vyvrátené či zlomené stromy v pralese tvoria prales.”

Peter Spitzkopf zo ŠL TANAP-u hovorí, že tieto pralesy vznikli ľudskou činnosťou, páslo sa tam, lesníci ich vypestovali a teraz, keď v nich zasahujú, tak sa to vníma ako problém. Marián Jasík nesúhlasí s tvrdením, že pralesy vypestovali lesníci. “Najstaršie stromy u nás sú limby, vek niektorých odhadujeme na viac ako tisíc rokov, výrezu z limby v Múzeu TANAP-u napočítali 860 rokov. My sme pri mapovaní objavili 600- až 700-ročné limby, ale aj smreky, jedle a buky, ktoré majú od 400 do 500 rokov. Moderné lesníctvo sa datuje od čias Márie Terézie a Jozefa Dekréta Matejovie, ktorý pôsobil na prelome 18. a 19. storočia. Až vtedy sa začali lesy obnovovať výsadbou.“

LESY SR metodiku a výsledky mapovania pralesov uznali. Výsledky boli uverejnené v medzinárodnom časopise Forest Ecology and Management, ktorý je uznávaným lesníckym časopisom (overili sme u viacerých odborníkov). Boli publikované aj v slovenskom odbornom časopise Naturae Tutela.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Riaditeľ ŠL TANAP-u Maroš Petrík hovorí, že štátne lesy zmapovali všetky prirodzené lesy a pralesy na svojom území, podrobne ich zamerali a vyznačili do mapy pri príprave podkladov pre zonáciu a tú aj PRALES-u dali. Podľa M. Jasíka však ide predovšetkým o mapu prirodzenosti drevinového zloženia a k výslednému zobrazeniu pralesov sa nedospelo celoplošným podrobným mapovaním. Pri skúmaní zo strany OZ bolo na prvom mieste terénne mapovanie a potom prieskum lokalít z historických záznamov. V prístupe TANAP-u sa podľa M. Jasíka viac využívali podklady a v teréne sa overovali pochybnosti. Predmetnú mapku sme si pozreli aj my, v Západných Tatrách napríklad neeviduje žiadny prales, ani len tie, ktoré spomínal vyššie spomínaný prof. Korpeľ a na ktorého sa lesníci odvolávajú. V iných lokalitách sa výsledky čiastočne zhodujú, čiastočne líšia.

M. Petrík hovorí, že všetky pralesy, ktoré ŠL považujú za pralesy, sú už na území TANAP-u chránené 5. stupňom ochrany a lesníci v nich nezasahujú. Problém majú tie pralesy, ktoré OZ našlo mimo 5. stupňa ochrany. Ide o pralesy, resp. pralesové zvyšky Kasne, Roháčska dolina, Spálená a Kozinec, spolu majú 69 ha, čo je 0,09 % z výmery TANAP-u.

Popri spore o metodike uznávania pralesov existuje medzi obomi skupinami ešte ideový spor o to, ako by sa malo k pralesu pristupovať. Lesníci tvrdia, že v pralesoch nechcú rúbať za účelom ťažby dreva, lebo uznávajú ochranu prírody v národnom parku ako prioritnú. Kritizujú, že samotný predmet ochrany v pralese, teda staré stromy, aj tak lykožrút zožerie alebo už zožral, pretože nelikviduje len smrekové porasty, ale aj limby. Preto chcú choré stromy aspoň spíliť a odkôrniť. Ochranári (tiež lesníci) hovoria, že každý strom raz zomrie a lykožrút nikdy nezožerie všetky stromy naraz. V pralese sa musia podľa nich nachádzať stromy rôzneho veku vrátane mŕtveho dreva v rôznom štádiu rozkladu. Okrem toho, prales nie sú len stromy. Je v nich kvalitná pôda, v nej sa nachádzajú jedinečné organizmy, ktoré prežijú len v lesoch, kde sa dlho pôda neodkryla. Pralesy sú aj unikátne miesta na výskum mnohých javov ako zmena podnebia, klímy, teplôt, ukladania uhlíka atď.

Pralesom, ktoré aktuálne ležia v 3. stupni ochrany, zjavne nepomôže ani nová zonácia, o ktorej Ministerstvo životného prostredia SR tvrdí, že by mala byť hotová ešte tento rok, pretože tieto územia ležia poväčšine mimo najprísnejšie chránenej, budúcej A zóny. Schválenie rezervácie Pralesy Slovenska sa ich tiež netýka, lebo tá sa zaoberá len lesmi pod správou LESY SR a navyše rokovania o nej uviazli na mŕtvom bode. V TANAP-e by tak pomohlo iba to, ak by štátne lesy pripustili, že tieto pralesy existujú a že aj súčasný zákon o lesoch im umožňuje v nich nezasahovať.