Trasa

Nižné Ružbachy – Vyšné Ružbachy – Galéria skulptúr – Prameň Lásky – Smrtná jama – kúpele – Lacková – Prameň pod Kalváriou

V Tatrách sa blýska, hromy bijú, a tak vyberáme za náhradný cieľ kúpele vo Vyšných Ružbachoch. Lákadiel je tu hneď viacero. A to galéria skulptúr v bývalom kameňolome, travertínové jazierko Kráter, travertínové prepadlisko Smrtná jama (Šmerdžonka) či minerálne pramene. Pri tomto plánovaní si nostalgicky spomínam, že sme tu boli na výlete ako deti zo školy v prírode v Červenom Kláštore.

Nižné Ružbachy- Vyšné Ružbachy

Vystupujeme z vlaku v Nižných Ružbachoch. Zo stanice by sme mohli ísť po pod železničný násyp k rieke Poprad a popri nej k červenej turistickej značke. Ale podvoľujem sa demokraticky väčšine, a volíme chodník priamo do stredu obce ku kostolu. Za bytovkami odbočíme vpravo, lebo inak sa nevyhneme pochodu po rušnej ceste. Prechádzame zástavbou rodinných domov. Pri potoku stoji veľká budova hostinca s príznačným menom Mlyn. Je otvorená v poobedňajších časoch. Na konci obce míňame štvrť nových domov. Úzkou asfaltovou cestou medzi lúkami sa približujeme k neďalekým Vyšným Ružbachom. Prechádzame okolo zvláštnej kombinácii kríža s poľovníckym posedom, a už sme v dedinke.

Galéria skulptúr - galéria pod otvoreným nebom

Ako prvé si ideme obzrieť sochy v starom kameňolome na okraji obce. Od roku 1964 tu vznikajú diela uprostred prírody z tunajšieho travertínu. Areál Medzinárodného sochárskeho sympózia bol 1. 7. 1997 MK SR vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Je tu množstvo diel, niektoré sú ťažko pomenovateľné, pričom infopanely aspoň napovedajú dátum ich vzniku a meno autora. Obloha sa začína mračiť, rýchlo sa poberáme cykloznačkou do lesa za minerálnymi prameňmi.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Prameň Lásky a Zabudnutia/ Svätený

Za súčasnou zástavbou ideme kúsok zelenou a napokon prudko klesáme do doliny. Tu kráčame proti prúdu potôčika sledujúc modrú, ktorá prišla priamo z kúpeľov. Po pár metroch míňame altánok, za ktorým sú pramene. Tabuľa nám vysvetľuje ich blahodarný účinok na organizmus, a taktiež nabáda si vyskúšať Kneipp terapiu v žľabe opodiaľ. Mapa Cesty minerálnych prameňov s tabuľkami nám prezrádza aké ďalšie žriedla môžeme navštíviť. Je rozhodnuté, ak počasie vydrží, pôjdeme do najbližšieho cieľa a to Lacková- Prameň pod Kalváriou, malo by nám to trvať len okolo 55 minút.

Kúpele Vyšné Ružbachy, travertínové jazierko, jama, prameň, vodopád

Vraciame sa k altánku a lesným chodníkom prichádzame do areálu kúpeľov. Vydávame sa červenou značkou smerom na Veterný vrch, aby sme po niekoľkých metrov našli travertínové prepadlisko Smrtná jama (Šmerdžonka). Vyzerá ako travertínová kopa, ktorá sa zrútila sama do seba a ostal len okraj. Zápach necítiť, ale výstražná tabula nabáda, aby sme dole nechodili vzhľadom na únik oxidu uhličitého. Je ťažší než vzduch, môže sa v takýchto miestach hromadiť, a teda vytlačiť vzduch a tým predstavovať nebezpečnú pascu pre zvieratá i ľudí. Z času na čas sa na dne naozaj nájdu uhynuté menšie vtáky či hlodavce.

Prechádzame okolo Švajčiarskych domčekov. Prvé dva drevené domy sú udržiavané, ale posledný v priamej blízkosti travertínového jazierka je na tom oveľa horšie. Kráter má pomerne vysoký okraj a prekvapujúco z neho vyteká množstvo minerálnej vody. Chýba tu nejaká poučná tabuľa. Tak sa “šúchaním prstu” napokon dozvedáme zo stránky www.ruzbasskypramen.sk, že voda všetkých tunajších prameňov má zbernú oblasť v Belianskych Tatrách, kde sa vo vápencoch a dolomitoch mineralizuje. Potom, ako krasová voda preteká pod bridlicami a flyšom Spišskej Magury, nakoniec tlakom vystupuje na povrch v tzv. ružbašskom tektonickom okne. Veru takmer nepredstaviteľné. Jedna tabuľa tu predsa je. Zakazuje kúpanie v jazierku. No ale analfabeti či ignoranti ešte stále nevymreli, možno by bola účinnejšia tabuľa poukazujúca na Prírodnú pamiatku SR (Vyhláška č. 293/1996 Z. z.). Vytekajúca voda je zvedená do niekoľkých vybudovaných mini jazierok na močenie nôh. Ďalej voda tečie parkom dole.

Ideme si obzrieť kúpeľný dom pomenovaný Biely dom, kúpalisko a cestou späť prameň Pri pošte VR-2 (Prameň Jozef). Prechádzame okolo opustených drevených poschodových domov, pripomínajú adeptov pre OZ Čierne diery. V parčíku pod Bielym domom je mini amfiteáter. Park je udržiavaný poslabšie. Na fotkách na náučnej tabuli je vyobrazený v lepšej kondícii, teraz vyzerá, ako keby postupne zarastal náletovými drevinami. Budova bola otvorená v roku 1931, vybudovať ju dal gróf Ján Kanty Zamoyski, mala byť kópiou jedného z palácov v Monte Carlo. Jej pôvodný názov bol Casino. Z diaľky nás priťahujú mohutné stĺpy. Pri bližšej obhliadke zisťujeme, že majú funkciu pilierov, ktoré podopierajú kúpeľný dom postavený na travertínovej skale.

Park končí vodopádom, vytvára ho potôčik z Krátera. Stekajúc po svahu sa delí na štyri menšie prúdy. Napokon v pohostinstve prečkávame neďalekú búrku, a pomaly sa chystáme do Lackovej.

Lacková, Prameň pod Kalváriou

Najskôr nasledujeme zelenú. Prechádzame okolo kaplnky. Vyzerá, že je postavená na travertínovej kope, v ktorej je vyhĺbených zopár pivničiek podobných tým v Liptovskej Tepličke. Na konci ulice v miestnom obchodíku dopĺňame proviant. Zisťujeme podrobnosti vychádzky do Lackovej a lúčime sa s prianím dobrého počasia. O chvíľu nám smerovník Cesty minerálnych prameňov velí odbočiť do kopca k poľnohospodárskemu družstvu. Ako stúpame, otvárajú sa výhľady na Vyšné Ružbachy a kopec Kukura s lyžiarskym vlekom. Ďalšie vrcholky Spišskej Magury sú zakryté dažďovými mrakmi. Namiesto očakávanej poľnej cesty sa tu šliape po asfalte. Súvisí to s projektom Aquavelo, ktorého predmetom je prepojenie kúpeľných miest poľsko-slovenského pohraničia prostredníctvom cyklookruhu, ako sa dozvedáme z tabule. Neskôr kráčame šotolinou. Napokon klesáme do dedinky učupenej pod okolitými pasienkami. Pri kríži a križovatke poľných ciest míňame smerovník bohato osadený tabuľkami, či už k Ceste minerálnych prameňov alebo cyklookruhu Aquavelo, a tiež bežnej cykloznačky.

Prichádzame do dediny. Spočiatku nás vítajú staré, možno opustené domy, kaplnka, ale aj krásne zrekonštruované príbytky z obdobia okolo roku 1931. Prechádzame popod kostol. Pred miestnym úradom sa z tabule dozvedáme, že prvé písomné zmienky o obci pochádzajú z roku 1408. V 15. až 18. storočí bola v poľskom zálohu. Obec je známa výrobou košíkov z vŕbového prútia, čo približuje múzeum v tunajšom kultúrnom dome, a taktiež podujatie Lackovský košík. My však ideme ďalej okolo zachovalých hospodárskych budov na uskladnenie potravín.

Takmer až za obcou nachádzame statnú lipu s krížom. Smerovník nás posiela po pod cestu, za očakávaným Prameňom pod Kalváriou. Studnička je zastrešená, nechýba tu mapa a malý rigol na močenie nôh.

Počasie nepraje hľadaniu kalvárie, a tak sa poberáme k hlavnej cestnej komunikácii na autobus do Starej Ľubovne, kde sa pod dáždnikom prechádzame námestím.

Na záver spomeniem, že z obyčajnej prechádzky sa vykľul celkom zaujímavý deň. Držím palce projektom Cesty minerálnych prameňov a cyklookruhu Aquavelo, ktoré môžu byť prínosom pre rozvoj cestovného ruchu Severného Spiša, Pienin a kúpeľných miest doliny Popradu, a aj príkladom poľsko-slovenskej spolupráce. Zatiaľ sme sem iba nakukli, ale dúfam, že čoskoro sa sem vrátime, alebo si tu prečítame o ďalších prejdených kilometroch.

Užitočné odkazy

• https://visitspis.sk/cesta-mineralnych-pramenov/
• https://www.ruzbasskypramen.sk/krater-od-historie-po-sucasnost/
• https://aquavelo.eu/index.php/sk/
• http://www.uluv.sk/sk/encyklopedie/tradicne-remesla-a-domacke-vyroby/tradicne-remesla-a-domacke-vyroby/kosikarstvo/

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek