Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Výhľad z chodníka pri Piatich Spišských plesách
Výhľad z chodníka pri Piatich Spišských plesách Zatvoriť

Príbeh Tajomná smrť v Javorovej doline

Pre mnohých poľských milovníkov Tatier sa slovenská Javorová dolina spája s dvomi tragickými udalosťami: so smrťou jedného z najlepších horských záchranárov Klimeka Bachledu v roku 1910 a so záhadnou smrťou troch Poliakov v blízkosti Žabieho Javorového plesa v roku 1925. Najmä druhá tragédia je bezmála sto rokov veľmi diskutovaná a odborníci i bežní turisti sa snažia nájsť jej príčiny. Zatiaľ sa to nikomu nepodarilo.

Znova to skúšali účastníci podujatia "Z tatrzańskiego archiwum X: Sprawa Kaszniców" (Tatranské akty X: prípad Kasznicovcov), ktoré sa konalo 5. a 6. septembra 2019. Prvý deň stretnutia sa v Zakopanom stretli odborní i amatérski fanúšikovia tatranských príbehov, aby sa zoznámili s výsledkami doterajších bádaní a vyšetrovaní a prediskutovali ich. Na druhý deň sme išli po stopách Kasznicovcov zo Starého Smokovca do Tatranskej Javoriny. Podarilo sa nám odhaliť najväčšiu záhadu poľskej turistiky?

Predstavme najprv fakty, ktoré poznáme

Tretieho augusta 1925 sa okolo jedenástej predpoludním na Téryho chate pri Piatich Spišských plesách stretli siedmi Poliaci: prokurátor Kazimierz Kasznica (46), jeho manželka Waleria (38), ich syn Wacław (12) a štyria mladí horolezci - Jan Alfred Szczepański (23), jeho brat Alfred (17), Stanisław Zaremba (22), Ryszard Wasserberger (21). Kasznicovci prišli na chatu zo Starého Smokovca a chceli sa dostať cez Sedielko a Javorovú dolinu na Lysú Poľanu. Aj horolezci plánovali pokračovať rovnakou cestou. Toho dňa bolo počasie veľmi nepriaznivé - fúkal silný vietor a silno pršalo či skôr snežilo. Kazimierz Kasznica, ktorý nebol skúsený turista, poprosil horolezcov, či by mohli ďalšiu cestu prejsť spolu. Wasserberger súhlasil, ostatní mladí ľudia s tým neboli spokojní.

Pred dvanástou všetci Poliaci vyrazili z chaty. Išli pomaly, hlavne kvôli prokurátorovi Kasznicovi, ktorý nezvládal túru. Pri Modrom plese Jan Alfred Szczepański navrhol, aby Kasznicovcov sprevádzal len jeden horolezec a ďalší mohli postupovať rýchlejšie. S rodinou ďalej pokračoval Wasserberger. Ostatní horolezci ešte v ten istý deň prišli na Lysú Poľanu.

Čo povedal svedok?

Ďalší priebeh udalosti poznáme len zo svedectva Walerie, ktorá jediná prežila tragédiu. Podľa nej do Sedielka celá štvorica prišla po troch hodinách stúpania od Téryho chaty. Na Sedielku už padali krúpy. Jej manžel postupoval veľmi pomaly a často sa zastavoval, aby si utrel okuliare kvôli dažďu. Celý čas mu pomáhal mladý horolezec Ryszard Wasserberger. Kasznicová a jej syn spočiatku lepšie znášali ťažkosti túry. Hneď za Sedielkom Wacław oznámil, že stráca dych. Odtiaľ kráčal s pomocou Wasserbergera.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Niekde pri Žabom Javorovom plese, okolo štvrtej popoludní, si Kazimierz sadol na kameň a povedal: "Som veľmi unavený. Ďalej ísť nevládzem."
Waleria poprosila o pomoc Wasserbergera, ktorý jej odpovedal: "Aj ja som veľmi slabý. Nie som schopný vám pomôcť."
Kasznicová zaviedla syna a horolezca k veľkému kameňu, aby ich ochránil pred vetrom. Dala im koňak a čokoládu. Vrátila sa k mužovi, aj jemu podala koňak. Ona alkohol nepila. Následne prišla k synovi a zistila, že už nežije. Wasserberger asi mal halucinácie, lebo vstal a spomínal matku. Potom padol a o chvíľu tiež nedýchal. Keď Waleria prišla k manželovi, aj on bol mŕtvy. Podľa nej o 16.17 h boli všetci mŕtvi a ďalších 37 hodín šokovaná žena sedela pri mŕtvolách.

Následné fakty

Až 5. augusta ráno Waleria vyrazila na Lysú Poľanu. Tu stretla Mariusza Zaruského, náčelníka TOPR (Tatranskej horskej záchrannej služby z Poľska), ktorý 6. augusta spolu s ďalšími záchranármi zniesli telá nebohých do Zakopaného. 7 augusta, v Ilustrowanom Kuriere Codziennom (IKC) - najčítanejších novinách vo vtedajšom Poľsku autor podpisujúci sa „Z.“ napísal o troch "obetiach turistiky" v Javorovej doline. Doplnil, že zatiaľ nie je jasné, či príčinou smrti bol pád zo skaly alebo zmrznutie.

Jedenásteho augusta v IKC zverejnili ďalší článok, tentokrát oveľa dlhší a od novinára, ktorý sa podpísal L-Sz. Titulok bol: Tajomstvo smrti troch osôb pod Sedielkom. Verejnosť žiada presné vyšetrenie. Autor článku napísal, že okolnosti smrti troch osôb v Javorovej doline sú veľmi záhadné a správanie sa Kasznicovej po tragédii bolo veľmi podivné. Kolegovia mladého horolezca navštívili Waleriu, podľa nich bola veľmi pokojná. Povedala im, že keď sedela pri mŕtvolách, uvarila si čaj na variči, ktorý našla vo Wasserbergovom batohu. Nebola jej zima, lebo sa prikryla dekou, ktorú tiež našla v batohu. Takto sa správa človek, ktorý prežil tragédiu? pýtal sa autor.

Podľa L-Sz. bolo absurdné vysvetlenie lekára, ktorý vykonal pitvu, že všetci, vrátane mladého zdravého skúseného horolezca, zomreli kvôli nepriaznivému počasiu a "vzdušnej prázdnote". L-Sz. dodal tiež, že sa Wasserbergovi kamaráti netrápili, keď neprišiel do Zakopaného, lebo si boli istí, že sa vrátil s Kasznicovcami na Téryho chatu. Nakoniec novinár naznačil, že traja mŕtvi sú pravdepodobne obeťami zločinu.

Po tomto článku ľudia v celom Poľsku začali špekulovať nad tým, či Waleria zavraždila svoju rodinu a horolezca. Hneď prišla aj klebeta, že Kasznicová ich otrávila jedom, ktorý pridala do koňaku. Či si niekto všimol, že sa 17. augusta ukázal následný článok od novinára, ktorý sa predtým podpísal L-Sz? Tentokrát sa podpísal plným menom a priezviskom. Bol to Ludwik Szczepański - novinár, básnik, špiritista a najmä otec horolezcov Jana Alfreda a Alfreda.

Aké boli príčiny nešťastia?

Dlhé roky tí, ktorí sa zaoberali prípadom Kasznicovcov, uvádzali zhruba nasledujúce dôvody tragédie: nepriaznivé počasie, hypotermia, vyčerpanie, "vzdušná prázdnota", srdcové ochorenia, vypitý alkohol, otrava.

Počas našej diskusie známy zakopanský meteorológ Apoloniusz Rajwa na základe dostupných informácií z 2. a 3. augusta 1925 z meteorologickej stanice v Zakopanom predniesol odhad počasia 3. augusta na Sedielku. Meteorologickú stanicu na horách nemali vtedy ani Slováci (pozn. red.: podľa poľsko-slovenskej monografie Klíma Tatier boli meteorologické záznamy zo Štrbského Plesa od roku 1902). V noci z 2. na 3. augusta 1925 nad Zakopaným postupoval studený front s tlakovou nížou a priniesol aj búrku. Zrána bol nízky tlak vzduchu a teplota cez deň 10 - 12 stupňov Celzia. Fúkal silný vietor 14 m/s. V tom istom čase na Sedielku v Tatrách bola teplota pravdepodobne 1 – 3 stupne Celzia. Fúkal silný vietor s rýchlosťou 40 m/s alebo prudší.

Podľa Apoloniusza Rajwu príčinou smrti troch Poliakov mohla byť hypotermia. Javorová dolina je otvorená a široká, nedáva možnosť ukryť sa pred vetrom, dažďom a zimou. Tiež za ich smrťou mohol byť fenomén, ktorý meteorológ pomenoval ako "vzdušná prázdnota" (tzv. vzduchová diera, pozn. red.). Vietor prúdi a tvorí prázdnotu, v ktorej chýba kyslík. Ak sa účastníci túry dostali do tejto prázdnoty, nemali čo dýchať.

Prípadom Kasznicovcov sa pred pár rokmi zaoberal aj novinár Maciej Kwaśniewski. Podarilo sa mu nájsť výsledky pitvy, ktorú po smrti Kasznicovcov a Wasserbergera vykonal MUDr. Marian Ciećkiewicz. Pitva ukázala, že všetci traja mali zväčšené srdce a všetci traja mali srdcové vady. Kazimierz trpel aj na žalúdočné problémy. Waclaw išiel do hôr prechladnutý. Ich smrť nebola spôsobená konaním tretích osôb ani otravou. Dôvodom smrti všetkých troch bolo zlyhanie srdca, spôsobené namáhavou cestou v nepriaznivom počasí a únavou, napísal lekár.

S týmto tvrdením nesúhlasil ďalší odborník diskusie, MUDr. Piotr Arkuszewski. Minulý rok sa on a jeho kolegovia zaoberali tragédiou v Javorovej doline a výsledky zverejnili v odbornom lekárskom časopise. Lekár upozornil, že v 20. rokoch minulého storočia bola medicína v porovnaní so súčasnou menej rozvinutá. Chýbali vyšetrovacie metódy a možnosti presného stanovenia príčin úmrtia. V tých časoch lekári často písali, že mŕtvola mala zväčšené srdce. Fráza "zlyhanie srdca" je archaická a mohla mať veľa významov. Nie je tiež možné, aby sa úplne náhodou na jednom mieste stretli traja ľudia s rovnakou diagnózou a zomreli v tom istom čase rovnakým spôsobom. Bola by to neuveriteľná zhoda okolností.

Koľko ľudí, toľko názorov

Je zaujímavé, že tretina účastníkov diskusie (hlavne ženy), predpokladala, že Waleria otrávila mužov. Urobila to náhodou alebo úmyselne? Možno trpela psychickým ochorením alebo sa jednoducho naštvala. Možno mala milenca a chcela sa zbaviť manžela. Nedá sa ani vylúčiť, že niekto ďalší chcel otráviť mužov a pridal jed do koňaku. Kazimierz bol prokurátorom Najvyššieho súdu, Wasserberger socialista. Dôvodom mohla byť pomsta alebo to bola politická vražda a malý Wacław sa stal obeťou náhodou.

Bývalí horskí záchranári, ktorí prispeli do diskusie, obhajovali ženu. Podľa nich príčinou smrti nešťastníkov bola hypotermia, vo svojej práci videli takýchto prípadov dosť. Prečo Waleria prežila? Na túru si obliekla sukňu, ktorá ju zachránila pred chladom. Pravdepodobne si obliekla aj "barchany", teda hrubé a teplé nohavičky, ktoré si aj dnes niektoré ženy v Poľsku obliekajú počas chladných dní. Mala tiež nadváhu, tak ju okrem oblečenia pred smrťou zachránil aj tuk. Sú aj takí, podľa ktorých Waleria prežila, lebo bola ženou. Ženy sú psychicky silnejšie a vytrvalejšie, lepšie znášajú bolesť ako muži.

Názor väčšiny diskutérov bol, že za smrť Kasznicovcov a Wasserbergera mohlo počasie. Argumentom bola druhá tragická udalosť z tohto dňa: 3. augusta 1925 na Babej hore v susedných Beskydách zomreli dvaja poľskí horali. Mali 14 a 38 rokov. Aj tam vial veľmi prudký vietor a pršalo. Príčinou ich smrti bolo tiež "zlyhanie srdca".

Po stopách Kasznicovcov

Na druhý deň podujatia skúsenejšia časť turistov prešla zo Starého Smokovca cez Sedielko do Tatranskej Javoriny. Počasie bolo celkom dobré, hoci celá krajina bola zahalená v hmle a trocha fúkalo, netrápila nás ani horúčava, ani dážď. Na Téryho chatu sme prišli po necelých troch hodinách. Tu sme si dali pauzu. Okolo dvanástej sme vyrazili na Sedielko. Na chvíľu sme sa zastavili pri Modrom plese, kde sa v 1925 Kasznicovci a mladí ľudia rozdelili. Vidno, že horolezci nechali kamaráta s neskúsenými turistami hneď pred únavným stúpaním. Zamysleli sme sa, prečo nikto neodporučil rodine vrátiť sa na chatu a tam čakať na lepšie počasie.

O hodinu a pol od chaty sme dosiahli Sedielko. Po ďalšej pauze sme klesali a zastavili sa pri vyschnutom Žabom Javorovom plese. Snažili sme sa nájsť miesto a kamene, pri ktorých zomreli traja Poliaci, ale dnes už to nie je možné. V tom čase neexistoval značkovaný chodník, nevieme, kadiaľ išla trasa. V roku 1939 a v ďalších rokoch v Javorovej doline spadli kamenné lavíny, ktoré zmenili tvár lokality.

Po desiatich hodinách sme dorazili do Tatranskej Javoriny. Pre nás to nebola ťažká túra, hoci bola dlhá.

Aká je konečne pravda?

Podľa ďalšieho účastníka podujatia, komisára Jakuba Kowalczyka, policajta, ktorý preskúmal prípad, chýbajú dôkazy na to, aby sme mohli povedať, čo sa naozaj stalo v Javorovej doline. Vieme iba, čo povedala Waleria a mladí horolezci. Povedali všetci pravdu? Napísal otec bratov Jana Alfreda a Alfreda pravdu? Možno chcel odvrátiť pozornosť od svojich synov, ktorí nechali troch neskúsených turistov. Keby nezverejnili jeho článok, zaoberal by sa dnes niekto prípadom? Čo nebola schopná ukázať pitva? Bol koňak, ktorý Waleria ponúkla mužom, otrávený? Nikto to predsa neoveril. Mala žena psychické ochorenie? Ani to nikto nepreskúmal. Naozaj obete trpeli srdcovými chorobami? Otázky prinášajú ďalšie otázky a keď nemáme odpovede, nedostaneme vysvetlenie záhady. Môžeme iba špekulovať.

Epilóg

Waleria Kasznicová nebola nikdy oficiálne obvinená zo zavraždenia svojej rodiny a Wasserbergera. Po smrti manžela a syna dostala psychotický záchvat, z ktorého sa nikdy neuzdravila. Zomrela sedem rokov po nešťastí, 4. augusta 1932. Podľa Macieja Kwaśniewského by sme ju mali považovať za štvrtú obeť tragédie v Javorovej doline. Jan Alfred Szczepański, jeho brat Alfred a Stanisław Zaremba sa ďalej venovali horolezectvu a dosiahli mnohé úspechy. Žiaden z nich nikdy nepriznal, že sa cíti zodpovedný za smrť Wasserbergera a Kasznicovcov.

Poznámka: Podujatie sa konalo v rámci festivalu 15. Spotkania z Filmem Górskim Zakopane 2019 (15. Stretnutie s horským filmom v Zakopanom). Odborní účastníci:

  • Apoloniusz Rajwa - meteorológ, novinár, horolezec a bývalý horský záchranár;
  • Wojciech Szatkowski - znalec dejín Zakopaného, tatranskej turistiky a horský sprievodca;
  • MUDr. Piotr Arkuszewski - špecialista na súdne lekárstvo;
  • komisár Jakub Kowalczyk - policajt a vyšetrovateľ;
  • Maciej Kwaśniewski (moderátor diskusie) – novinár a šéfredaktor mesačníka "Taternik".

Použité zdroje:

  • Walery Żuławski "Tajemnica Doliny Jaworowej" z: „Tragedie tatrzańskie“ (1956)
  • Maciej Kwaśniewski „Śmierć na Lodowej“ (Tygodnik Powszechny číslo 36/2015)
  • Ilustrowany Kurier Codzienny čísla 215, 216, 219, 220, 223, 224/1925

Jazyková spolupráca Peter Kalenský

Fotogaléria k článku

Najnovšie