Ide o model klasických nórskych topánok, ktoré sa bežne používajú v pohybe po severskej krajine. Alfa tento model s menšími úpravami vyrába už vyše 50 rokov a v Nórsku je to podľa výrobcu najpredávanejší model outdoorovej topánky.

Po prvom obutí sa mi potvrdilo, že sú veľmi pevné a noha v nich bude mať pevnú pozíciu. Snáď nebude hroziť vyvrtnutie či neočakávané nepríjemné našliapnutie na kameňoch. A to aj pri tenších ponožkách. Na druhej strane je však obúvanie z toho dôvodu mierne náročné, nie ako si obuť papuče.

Topánky sú poctivé celokožené s minimom švov. Ich nenápadný vzhľad poteší oko tradične orientovaného turistu. Ušité sú z hladkej kože tmavohnedej farby, ktorá je na komíne a na jazyku prestriedaná so svetlejším mäkším variantom. Najviac namáhaný šev je trojitý, stredná niť je kevlarová, čo by malo prispieť k vyššej životnosti topánky. Vnútorná strana komína je taktiež kožená. O nepremokavosť sa popri koži stará aj GoreTex vnútorná stielka. Po celom obvode topánky je obohnaný gumený lem, ktorý chráni kožu pred opotrebením najmä v skalnatom teréne alebo pri pohybe suťoviskami. Oblasť päty je predtvarovaná, mala by dobre sedieť od začiatku nosenia.

Podrážka je k zvršku lepená, takže v prípade potreby je možné prepodrážkovanie, čo pomôže celkovej životnosti topánok. Tvorí ju medziprodrážka vytlmená materiálom EVA a podošva Vibram Grip AMG. Je zameraná na univerzálnosť s preferenciou mäkších povrchov pred skalnatými. Je až nezvyklo členitá. Ide o podrážku, ktorú vyvinula Alfa spoločne s Vibramom. Je mäkkšia a mala by dobre držať na nerovnom teréne a mokrých skalách.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Šnurovanie je výhradne cez oceľové prvky – najprv tri páry očiek, potom jeden pár háčikových stop-očiek a ďalšie tri páry háčikov. Šnúrky sú klasického kruhového prierezu a sú v splývavej farbe, netvoria farebný kontrast.

Skúsenosti z používania

Topánky ALFA Walk King Andvance GTX mám od konca júla 2019. Vtedy som chodieval len na jednodňové túry, čo mi na vyskúšanie nových topánok vyhovovalo. Moje prvé kroky tak smerovali do podhoria Spišskej Magury, kde prevládal lúčnatý terén, z časti šotolinový s menším zastúpením asfaltu. Na úvod nič dlhé, ťažké, ani veľmi kamenisté. Nerozchodené topánky nemali s asfaltom žiadny problém, ale predsa len po túre nastal menší problém s ľavou nohou. Topánky boli pevne zašnurované a zrejme som pritlačil na šľachy. Po vyzutí to však rýchlo prešlo a bral som to ako súčasť rozchodenia.

Na druhú túru som vzal Alfy na tatranský Kriváň, teda na skalnaté chodníky. Aj keď sú to trekingové topánky, okopová ochrana dávala tušiť, že by mali zvládnuť aj takýto terén. Pri plánovanom 4-hodinovou výstupe som mal mierne obavy, čo na to nohy v nových topánkach, no bolo to v pohode. Až pri zostupe, pri konci túry, sa opäť objavili problémy na ľavej nohe.

Tretiu túru a prvú zahraničnú premiéru mali nórske topánky v krajine, kde boli ušité, teda v Rumunsku, v pohorí Rodna, na výstupe na Mt. Pietrosul, kopec výškovo podobný nášmu Kriváňu. Išlo sa väčšinou kamienkovými úvozmi, vychodenými serpentínami pomedzi veľké kamene a po hlinenom základe. Až na samotný vrch sme vyšli po trávnatom povrchu.

Ďalšie dve kratšie túry som absolvoval v Slanských vrchoch a na planine Galmus vo Volovských vrchoch. Pri oboch túrach Alfy nesklamali, len sa opäť mierne ozvala ľavá noha.

Napokon som absolvoval serióznejší prechod v mojich obľúbených stredne horských podmienkach Veporských vrchov. Tu sa asi najviac prejavil problém s ľavou nohou, neviem, či to bolo kvôli celodennej dávke poctivého túlania sa, stúpania, klesania alebo bol problém len v príliš utiahnutom viazaní. Aj keď som končil bez výrazného krívania, bolesť ľavej nohy pretrvávala do nasledujúceho dňa. Tak som si zaumienil, že pri najbližšej túre skúsim topánky utiahnuť menej.

Ďalšiu túru, resp. serióznejší prechod som absolvoval o päť dní, keď sme s parťákmi prešli Veľkú Fatru, necelých 50 kilometrov. Po predošlej skúsenosti som dodržal predsavzatie a nešnuroval som až tak pevne. A bolo to správne rozhodnutie, lebo noha ma od prvých krokov po asfaltke až po koniec túry o 11 hodín neskôr vôbec nebolela ani netlačila. Fungovalo to tak aj na druhý deň. Nasledujúce tri túry – z toho jedna jednodňovka a dve dvojdňové, boli bez problémov a mal som pocit, že Alfy sú už definitívne rozchodené.

Nemal som zatiaľ možnosť vyskúšať Alfy počas vytrvalejšieho dažďa, s rosou si však poradili k mojej spokojnosti. Na jar pridám skúsenosti aj zo zimnej turistiky.