Jednotlivé pralesy sú chránené v tzv. jadrovej zóne, tá je obkolesená tenkou, z väčšej časti len 100 m širokou striktnou nárazníkovou zónou (B1) a následne širšou nárazníkovou zónou (B2). Takýchto miest obsahuje celá UNESCO lokalita šesť.

Jadrová zóna s najprísnejším, 5. stupňom ochrany bude mať spolu výmeru takmer 4300 ha. Ubudlo 150 ha súkromných pozemkov v NPR Šípková, kde sa štátu nepodarilo dohodnúť so súkromnými vlastníkmi. Ministerstvo životného prostredia hovorí, že táto lokalita je už dnes v 5. stupni ochrany a jej vyňatie z návrhu nijako neznižuje jej ochranu. Vlastníci dostávajú náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania.

Striktná nárazníková zóna s menšou rozlohou

Striktná nárazníková zóna by mala byť v 4. stupni ochrany a zásahy v nej by sa mali týkať len jednotlivých stromov. Rozloha B1 zóny je cca 1 700 ha. Tu nastal spomínaný úbytok o 625 ha. Tomáš Ferenčák z MŽP hovorí, že zo striktnej do širšej nárazníkovej zóny boli preradené napríklad časti s lúkami, kde je potrebný aktívny manažment, čo pravidlá UNESCO v B1 neumožňujú. Tomáš Vida z nadácie Aevis hovorí, že 100 m široká zóna B1 je najmenšia možná a iné z odporúčaní k nárazníkovej zóne, ktoré nám dalo UNESCO v roku 2018, neboli zohľadnené. “Veľká časť lesov odbudla od pralesu Rožok smerom na sever k Stužici, tie lesy MŽP po dohode s obhospodarovateľmi pôvodne navrhlo do striktného buffra (nárazníkovej zóny), čo zodpovedalo aj požiadavkám misie UNESCO a IUCN. No po medzirezortnom pripomienkovom konaní aj tu ostal primerane chránený len tenký stometrový pásik.” MŽP tvrdí, že v preradenej lokalite pri Rožku sú aj porasty, ktoré celkom nezapadajú do charakteristiky vhodnej pre B1 a pre ich rozvíjanie je potrebnejší aktívnejší, no striktne prírode blízky manažment.

V širšej nárazníkovej zóne sa budú môcť rúbať 1,5 ha pásy

Širšia nárazníková zóna B2 bude mať výmeru vyše 13 300 hektárov, tu 200 ha pribudlo. V tej sa bude môcť hospodáriť tzv. prírode blízkym spôsobom, ktorý je špecifikovaný v nedávno prijatej novele zákona o lesoch. Prírode blízke hospodárenie znamená obnovu lesného porastu na menšej ploche než doteraz. Tomáš Vida však upozorňuje, že v teréne, ktorý má sklon nad 40 percent, sa môžu použiť väčšie obnovné prvky až do rozlohy 1,5 ha. Stále teda v tomto území bude možné rúbať pásy so šírkou 25 metrov a dĺžkou 600 metrov. “Keďže väčšina z tých lesov leží v strmých svahoch, tak sa bude môcť robiť presne ten istý manažment, ktorý vidíme aj dnes v doline Zbojského potoka. Existujúce obnovné prvky v tejto lokalite, ktoré som premeral, majú bežne hektár, hektár a pol, a vznikli preto, že tam ťažia s pomocou lanoviek spôsobom, ako keby mali predpísané ťažiť holorubne. To isté sa tam bude môcť udiať aj v budúcnosti, a bude to podľa zákona prírode blízky spôsob hospodárenia.”

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

V tzv. lokalite Karpatských pralesov a starých bukových lesov sa nachádzame spolu s ďalšími jedenástimi partnerskými krajinami. V budúcom roku majú pribudnúť ďalšie. Podľa Tomáša Vidu je dvojitá nárazníková zóna aktuálne len slovenské a rumunské špecifikum. “Väčšina krajín má jadro a primerane manažovaný buffer, ale Slovensko a Rumunsko, nakoľko majú veľkú nárazníkovú zónu, v ktorej chceli hospodáriť, tak ju budú mať rozdelenú na dve časti a v tej väčšej z nich bude povolené aj už vyššie spomenuté prírode blízke hospodárenie.”

Pred schválením návrhu prebehlo medzirezorné pripomienkové konanie. AEVIS spolu s WWF Slovakia podali hromadnú pripomienku s viacerými požiadavkami. Najdôležitejšia požadovala zaradenie oboch nárazníkových zón do 4. stupňa ochrany. Pripomienka bola čiastočne akceptovaná v tom, že na niektorých miestach širšej nárazníkovej zóny môže byť 4. stupeň ochrany a nie len 3., musí to však schváliť aj rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Rozsah hraníc kritizovalo ministerstvo zahraničných vecí, nesúhlasí ani LZ VLK

Na to, že rozsah navrhnutej úpravy hraníc a najmä rozsah nárazníkových zón nie je úplne v súlade s odporúčaniami UNESCO a IUCN, upozornilo aj Ministerstvo zahraničných vecí SR. “Navrhovaná celková výmera nárazníkových zón je menšia, ako bola predstavená misii expertov v októbri 2018 a jej súčasné rozdelenie na striktnú nárazníkovú zónu B1 a širšiu nárazníkovú zónu B2 nemusí vyhovovať požiadavkám WHC/IUCN aj vzhľadom na predpokladaný nižší stupeň ochrany v nárazníkových zónach B2. Spomínaná misia WHC/IUCN odporúčala, aby nárazníkové zóny boli zaradené „najmenej do 4. stupňa ochrany,” píše sa v pripomienke od MZV. MŽP reagovalo, že „materiál bol pri príprave priebežne konzultovaný aj s rakúskymi partnermi, ktorí v súčasnosti plnia úlohu koordinátora lokality ako celku.”

So schválením finálnych hraníc UNESCO pralesov nie je spokojné ani Lesoochranárske zoskupenie VLK, ktoré sa tejto problematike na Slovensku venuje od začiatku. “Pôvodný návrh z roku 2007 hovoril o 5770 hektároch bezzásahových území, v aktuálne schválenom návrhu na zmenu hraníc je to iba 4290 hektárov. Vláda teda schválila zníženie rozlohy bezzásahových území o 1500 hektárov a dokonca uberajú aj z existujúcich bezzásahových území v takom klenote, ako je NPR Morské oko.” VLK sa v lokalite Morského oka obáva výrubu stromov, poľovania, výstavby chát, ciest a iných zásahov. Naďalej preto žiada MŽP, aby pri vyhlasovaní nových rezervácií prehodnotilo tento návrh a zachovalo súčasnú prísnu ochranu existujúcej rezervácie Morské oko.

Rezervácie by mali byť vyhlásené do konca roka 2019

Ministerstvo životného prostredia pripravuje projekty na vyhlásenie jednotlivých prírodných rezervácií. Podľa Tomáša Ferenčáka by to chceli stihnúť do konca tohto roka. Nadácia Aevis chce ešte kontaktovať UNESCO a upozorniť na to, že schválené hranice nie sú v súlade s požiadavkami UNESCO.

Odkaz na uznesenie vlády a celý materiál vrátane mapy