Trasa

Štrbské Pleso – Trigan – Popradské pleso – rázcestie nad Žabím potokom – Veľké Hincovo pleso a späť

Je polovica októbra. Ráno sa budím do krásneho slnečného dňa. Predpoveď sľubuje jasnú oblohu až do večera a teploty sa majú pohybovať nad 15 °C. Čo viac si môžem priať? S Tomášom sa stretávam na raňajkách, kontrolujeme mapy, cez Hikeplanner overujeme prevýšenia a časy a padá rozhodnutie – ideme na Popradské pleso, a ak sa budeme cítiť dobre, môžeme pokračovať k Veľkému Hincovmu plesu.

Preventívne si nerobíme veľké plány, moja jesenná turistika sa totiž nesie skôr v duchu hľadania vlastných hraníc, keďže mi v máji museli zoskrutkovať driekové stavce a moja turistická sezóna začala v septembri v Medvedej tiesňave (Bärenschutzklamm). Tomi tiež nie je v najlepšej kondičke, a tak sa zhodneme na tom, že kedykoľvek sa môžeme otočiť a vrátiť sa nazad na Popradské pleso.

Kúpeľná ruina

Z hotela vyrážame okolo pol desiatej a mierime k starému liečebnému zariadeniu Helios. Otvorili ho v roku 1976 a špecializovalo sa na liečbu astmy a respiračných ochorení. Najvyššie položený liečebný dom na Slovensku udržiaval kúpeľný charakter Štrbského Plesa ešte dlho po roku 1989. Dnes je z neho ruina.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Nastupujeme na červenú turistickú značku Tatranskej magistrály a miernym stúpaním prechádzame lesom ku križovatke letnej a zimnej trasy na Trigane. Keďže je október a po snehu niet ani pamiatky, pokračujeme za križovatkou ďalej po červenej značke. Stúpanie už tu takmer žiadne nie je, zato kúsok za križovatkou vychádzame z lesa do pásma kosodreviny a otvára sa nám úplne božský výhľad na hrebeň Ostrvy. Obloha je až gýčovito modrá, oblaky by ste na nej hľadali márne. Nie, Popradské pleso v tomto počasí určite nemôže byť našou koncovou destináciou. To by bol priam hriech.

Zhruba po pol hodine prichádzame nad Popradské pleso, ku križovatke modrej a červenej turistickej značky. Počasie je krásne, energie je na rozdávanie. Pokračujeme preto po modrej k rázcestiu nad Žabím potokom, kde sa cesta opäť rozdeľuje – človek sa môže rozhodnúť, či pôjde na Chatu pod Rysmi plus na Rysy, alebo sa bude ďalej držať modrej značky k Veľkému Hincovmu plesu.

Chvíľu stúpame lesom, no po pár minútach vychádzame opäť do pásma kosodreviny a kocháme sa pohľadmi na štíty obklopujúce Mengusovskú dolinu. Naľavo sa nad nami týči Patria, Malá Bašta, Satan a vzadu Hlinská veža, na ľavej strane Popradský hrebeň, za ktorým sa skrýva Zlomisková veža či Vysoká.

Pol hodinka k rázcestiu ubehne ako voda v Žabom potoku a my sme pri rázcestníku. Cesta k Veľkému Hincovmu plesu by nám podľa smerovej tabule mala trvať približne hodinu. Počas hodiny by sme zároveň mali prekonať okolo 350 výškových metrov. Pokračujeme ďalej, veď otočiť sa nazad môžeme kedykoľvek.

Túra pre deti?

Za lávkou ponad Hincov potok prichádzajú prvé serpentíny a prudšie stúpanie skalnatým terénom. Začíname frflať, ale stále pokračujeme – podľa článkov na Hikingu to predsa zvládli aj deti zo základnej školy. Toto vedomie je asi jediné, ktoré nás posúva stále ďalej a ďalej a ktoré nám bráni vzdať sa. Čo sme horší ako deti? Teda – neviem, ako dlho to trvalo deťom, no nám výstup so všetkými mojimi bezpečnostnými prestávkami a pauzami na fotenie trval viac ako hodinu a pol.

Konečne sme v cieli. Výhľad rozhodne stojí za všetku námahu, potenie a nadávky, ktoré sprevádzali náš výstup. Na ľavej strane Vyšné Kôprovské sedlo a Kôprovský štít, na pravej strane Mengusovské štíty, kde v jednom sedielku vykukuje kamzík. Lovím v pamäti – predpokladám, že sedielko je Mengusovské sedlo (Mięguszowiecka Przełęcz pod Chłopkiem), kam sa dá dostať po zelenej značke od Čierneho plesa (Czarny Staw pod Rysami) na poľskej strane Tatier. Raz sa mi snáď podarí zdolať aj túto trasu.

Najradšej by som si to strihla aj do Vyšného Kôprovského sedla a najväčšie pleso na slovenskej strane Tatier si zvečnila aj z toho uhla, no je mi jasné, že dnes som došla na hranicu svojich síl a že si nejakú energiu musím nechať aj na zostup. Časovo by to našu túru navyše predĺžilo asi o dve hodiny a do hotela by sme sa vrátili za tmy. Robím si teda sama pre seba poznámku - niekedy nabudúce.

Návrat

Nechceme, aby nám svaly pri dlhšom oddychu zachladli, porobíme si preto fotky, pokocháme sa nádherou okolo seba a dávame sa na zostup. Keďže intuitívne tlmím nárazy nohami a dávam si veľký pozor, kam stúpam, aj zostup k rázcestiu nám trvá viac ako hodinu. Ako sa blížime k rázcestníku nad Žabím potokom, v masíve pod Rysmi na nás vykukne Chata pod Rysmi. Pri ceste k Veľkému Hincovmu plesu som mala na pár sekúnd kacírsku myšlienku dostať sa aspoň k chate. Pohľad na serpentíny červenej značky, plné vystupujúcich a zostupujúcich turistov mi však dáva za pravdu, že Veľké Hincovo pleso bolo lepšou voľbou, a to nielen kvôli kondičke.

Okolo 15-tej sme na Popradskom plese. Berieme si teplé jedlo a bylinkový čaj a usádzame sa na terase. Slniečko krásne pripeká a aj kľukatá cesta do sedla pod Ostrvou je plná ľudí. Oddych trvá dlhšie, svaly stíhajú vychladnúť a nohy majú časť uvedomiť si, čo majú za sebou. Zostup k Štrbskému plesu je preto skôr ako za trest.

Keď konečne okolo pol piatej prichádzame do hotela, obaja si ťukáme na čelo, že sme riadni blázni. Na druhej strane, trasa nám trvala aj s väčšou zastávkou na Popradskom plese a pauzou pri Veľkom Hincovom plese zhruba sedem hodín. Bez zastávok to podľa Hikeplannera malo trvať 5.10 h. To nie je zas tak veľký sklz. Keď si navyše uvedomím, že som zdolala 870 výškových metrov, prešla 15 km a jediné, čo ma bolí, sú nohy (nie chrbát), ďakujem svojmu neurochirurgovi za dobre odvedenú prácu a svojmu telu za to, že sa pomerne rýchlo dalo dokopy a umožnilo mi znova si takmer naplno užívať hory.

Fotogaléria k článku

+5 ďalších fotiek