Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Zvyšky Železnej opony pri Devínskej Novej Vsi, na lístočkoch sú mená obetí (autor foto: Roman Matkovčík)
Zvyšky Železnej opony pri Devínskej Novej Vsi, na lístočkoch sú mená obetí (autor foto: Roman Matkovčík) Zatvoriť

Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat

Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité.

Okrem toho, že sa do týchto miest vrátil bežný ľudský život, uvoľnil sa priestor aj pre zvieratá, ktoré môžu využívať dlhý zelený pás na migráciu. Myšlienka premeniť symbol neslobody na projekt ochrany prírody vznikla na bývalej hranici medzi obomi časťami Nemecka. Celoeurópsky projekt, ktorý sa tiahne od Škandinávie cez strednú Európu až po Balkán v dĺžke 12 500 km, má názov Green Belt / Zelený pás. Praktickým cieľom projektu je prepojiť chránené územia ležiace v Zelenom páse a podporiť možnosti migrácie zvierat a rastlín. To priamo predpokladá úzku spoluprácu rôznych národov, ktoré sa na seba nie až tak dávno pozerali cez plot. V tomto spočíva ďalší, mierový rozmer celého projektu. Zúčastňuje sa ho 24 krajín. Vzdialenejšou ambíciou je zapísať tento unikátny ekologický pás na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Priamo v Zelenom páse leží 49 národných parkov. V širšom koridore 50 km je to celkovo 7 319 chránených území. Na týchto územiach sa nachádzajú najrôznejšie biotopy. Slovensko do Zeleného pásu prispieva najmä 75 km úsekom pozdĺž rieky Morava, ktorý spravuje Chránená krajinná oblasť Záhorie, časť zasahuje do krátkeho úseku Dunaja a intenzívnejšie využívaných plôch pri Bratislave, leží tu územie európskeho významu Sysľovské polia. V širšom koridore leží pohorie Malé Karpaty.

Pýtali sme sa Petra Puchalu, riaditeľa Správy CHKO Malé Karpaty, či tieto územia nemusia byť prepojené bez prerušenia, keďže Malé Karpaty od pohraničného územia oddeľuje diaľnica D2. V rámci projektu zameraného na konektivitu chránených území v Zelenom páse zisťujeme v jednom z pilotných území možnosti komunikácie a konektivity medzi riekou Morava a Malými Karpatami. Nadväzujeme na výsledky projektu Alpsko-karpatského koridoru, ktorý už v tomto území realizovalo CHKO Záhorie a mapovalo migračné trasy zveri. Na základe týchto výsledkov sa postavil ekodukt ponad diaľnicu pri Moravskom Jáne.

Stačí jeden ekodukt na prepojenie dvoch veľkých prírodných celkov? Podľa Dušana Valachoviča, riaditeľa Správy CHKO Záhorie, je jeden ekodukt pre veľkú zver na D2 oproti dvom ekoduktom na celej D1 dostatočné množstvo. “Na D2 je aktuálne potrebné dobudovať priechody pre menšie cicavce, presnejšie niektoré úseky doplniť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Cez Železnú oponu utekal aj medveď

Keď už hovoríme o migrácii zvierat a o pokusoch o útek na slobodnejší západ, Dušan Valachovič spomenul prípad z roku 1984, kedy sa cez Železnú oponu dostal medveď. Stalo sa to približne na rovnakom mieste, kde je dnes ekodukt. “Medveď prenikol do pohraničného pásma a stadiaľ pokračoval pravdepodobne na západ. O jeho osude viac nevieme.

CHKO Malé Karpaty a CHKO Záhorie v rámci projektu predovšetkým mapujú ploty a ďalšie bariéry, ktoré by prekážali migrujúcim zvieratám. Následne budú komunikovať s vlastníkmi pozemkov a snažiť sa ich presvedčiť, aby aspoň niektoré odstránili. Migrácia je pre zvieratá dôležitá okrem iného kvôli genetickej výmene medzi populáciami. Peter Puchala spomína štúdiu Technickej univerzity vo Zvolene, ktorá zistila, že na severnej časti stredného Slovenska diaľnica D1 spôsobuje fragmentáciu medvedej populácie. Južná a severná časť populácie spolu nekomunikujú, čo zhoršuje celkový stav populácie.

Na Slovensku projekt zastrešuje Nadácia Ekopolis a Štátna ochrana prírody SR. V tejto fáze projektu do roku 2021 by sa mali vytvoriť predovšetkým dáta GIS pre slovenskú časť Zeleného pásu s identifikáciou koridorov medzi existujúcimi lokalitami Natura 2000, ako aj bariér a medzier v prepojeniach, s návrhmi riešení.

Ak sa chcete ísť dnes pozrieť na miesta bývalej hranice, možností prístupu je neúrekom. Do rovinatých častí popri rieke Morave je ideálne ísť bicyklom. Vedie tadiaľto Moravská cyklistická cesta, ktorá je súčasťou diaľkovej cyklotrasy EuroVelo 13, Cesty Železnej opony.

Malé Karpaty zasa disponujú hustou sieťou turistických trás, odporúčam krásny náučný chodník južnými svahmi Devínskej Kobyly s výhľadmi na Moravu, Devín a Rakúsko. Aby sme vám ušetrili hľadanie, vybrali sme zopár túr a cyklotúr v oblasti. Dúfajme, že súčasný režim slobodného pohybu nám tu ostane...

Tipy na túry

Tipy na cyklotúry

Súvisiace odkazy

Najnovšie