Je sobotné ráno, no my sa aj napriek zamračenému počasiu vyberáme na nenáročnú turistiku k našim susedom do Poľska. Prichádzame do dedinky menom Folusz (rusínsky Фолюш), ktorá sa nachádza asi 40 kilometrov od slovenských hraníc. Po zelenej turistickej značke vyznačenej na dedinskej ceste dôjdeme na parkovisko, kde nechávame naše auto a vyberáme sa v ústrety zážitkom.

Pre dnešný deň sme si zvolili nenáročnú prechádzku s dĺžkou asi 13 kilometrov, ktorá je vhodná aj pre rodinky s deťmi. Na úvod nás privíta príjemne skrášlený areál s altánkom na posedenie a malým rybníčkom s dreveným mólom.

Trasa

Folusz - Magurský vodopád (Wodospad Magurski) - Góra Kamienna - Diablov kameň (Diabli Kamień) - Kłopotnica - Polana Świerzowska - Folusz

Po značke náučného chodníka sa miernym príjemným stúpaním vyberáme k nášmu prvému cieľu - Magurskému vodopádu (Wodospad Magurski). Prechádzame cez krásny les, ktorý ma zaujal hlavne tým, že bol nenarušený človekom. Cestou k vodopádu som sa kochala pohľadom na krásny smrekovo-sosnový les s bohatou vekovou rozmanitosťou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vodopád tečie maličký, ale podľa fotografií z internetu usudzujem, že ak je pri plnej sile, musí pôsobiť magicky. Všade po okolí sa nachádzajú obrovské balvany pokryté machmi, ktoré miestami pôsobia ako posvätné dolmeny. Občas som potajme dúfala, že uzriem hlavu nejakého trolla, ktorý na mňa spoza balvanov požmurká.

Pri vodopáde sa nachádza malá lavička, na ktorú sa usadíme a pochutnáme si na raňajkách. Po malej prestávke sa vyberáme ďalej. Cesta pokračuje drevenými schodmi, ktorých sme zo zábavy napočítali šesťdesiatjeden. Celá doterajšia trasa sa nesie v znamení mierneho stúpania a krásneho rozmanitého lesa. Stále je na čo pozerať.

Po asi 1,5 kiloemtri prichádzame k ďalšiemu nášmu cieľu, ktorý sa nazýva Diablov kameň (Diabli Kamień). Musím sa priznať, že už dávno som nevidela niečo krajšie. Miesto priam žije mágiou a čímsi posvätným, čo ma núti potichu rozprávať a potichu našľapovať. K tomuto miestu sa taktiež viaže zaujímavá legenda o diabloch, ktorí chceli zničiť poľský kostolík, a to tak, že doňho hodia obrovský kameň z hôr. To sa im však nepodarilo, a tak na jednom kameni v ozrutnej hore ostal zakliesnený pazúr jedného z nich.

Okolo Diablovho kameňa vedie krátky okruh vyhradený zábradlím, ktorý je veľmi zaujímavý. Po návšteve atraktívneho miesta kráčame asi 300 metrov lesnou cestou, až sa znova napájame na čiernu značku. Tu nastávajú dve možnosti. Ísť na sever a po 1 kilometri sa vrátiť znova do dediny alebo pokračovať na juh a trasu si o niečo predĺžiť. Rozhodujeme sa pre druhú možnosť.

Asi pol kilometra kráčame čiernou značkou miernym klesaním. Neskôr prechádzame na zelenú značku, ktorou je stará asfaltová cesta pokrytá zeminou. Príroda si tu po rokoch porobila svoju prácu. Opäť jemne stúpame. Tentokrát kráčame okolo výdatného potôčika menom Kłopotnica, ktorý nám robí spoločnosť asi trištvrtinu trasy na zelenej značke. Asi pol kilometra pred príchodom na červenú značku je stúpanie trošku náročnejšie, ale dá sa to v pohode zvládnuť.

Vychádzame na hrebeň. Dokonca nám spoza zamračenej oblohy vykukne aj slnko a my sa veľmi radujeme, že nám vyšiel príjemný deň v prírode. Po asi dvoch kilometroch prechádzame na cyklochodník, ktorým približne 5 kilometrov kráčame asfaltovou cestou dolu do dediny. Táto časť bola z celej túry asi najťažšia. Kráčať toľkú cestu po asfaltke nebolo zrovna príjemné, no naše debaty a dobrá nálada nám pekne napomohla k tomu, že sme došli k autu za malý okamih.

Zhrnutie

Trasa je nenáročná. Zvládnu ju aj menej zdatní turisti, pretože prevýšenie nie je vôbec veľké. Predpokladám, že v letnej sezóne je trochu viac frekventovanejšia než v období, v akom sme tu boli. Verím, že sa do Magurského národného parku (Magurski Park Norodowy) opäť vrátime.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek