Pár dní pred uzáverou tatranských vysokohorských chodníkov prichádzame na Tri studničky, aby sme ešte stihli zdolať aspoň jeden kopec. Počasie je skôr proti nám. Kvôli drobnému hustému dažďu a nízkej oblačnosti sa nám nechce ani z auta vyjsť. Do ruksakov si preto dávame aj rezervné suché oblečenie a vydávame sa na túru. Podľa smerovníka by sme mali zdolať Kriváň za 3,5 hodiny. Od smerovníka kráčame krátky úsek aj po Tatranskej magistrále.

Onedlho už stúpame len po zeleno značkovanom turistickom chodníku. Nevyhneme sa ani úseku poznačenému veternou kalamitou spred dvoch rokov. V tejto časti, na Grúniku, sa nachádza pomník venovaný kpt. Štefanovi Morávkovi a aj odbočka k partizánskemu bunkru. S myšlienkou, že si pozrieme bunker na spiatočnej ceste, stúpame ďalej. Prechádzame ihličnatým lesom a čoskoro vstupujeme do pásma kosodreviny. Dážď nahrádzajú snehové prehánky a silný vietor. Konečne sa pred nami rysuje nejaký kopec. Podľa mapy je to Kopa (1773 m). Vietor robí svoje, oblačnosť sa začína pretŕhať a konečne vnímame aj vzdialenejšie oblasti než je Cesta slobody a výrazná stavba hotela Permon v Podbanskom. Na západe blízke Liptovské kopy a aj náznaky vzdialenejších Západných Tatier a pod nimi Liptovská Mara. Blížime sa k hornej hranici kosodreviny a pred nami sa napokon začína rysovať silueta Kriváňa. S pribúdajúcimi metrami sa zlepšuje počasie. Kriváň sa odhalil. Stúpame pozdĺž Krivánskeho žľabu. Na jeho dne je vidieť stopy po činnosti Belianskeho potoka, ktorý je však v tomto čase úplne vyschnutý. Oproti nám, v Pavlovom chrbte, sa črtá turistický chodník vedúci na Kriváň zo Štrbského Plesa (1355 m) cez Jamské pleso (1447 m). Z nášho chodníka vedie krátka odbočka smerom k Vyšnej Priehybe (1982 m), odkiaľ je pekný výhľad na Kôprovskú dolinu.

Pokračujeme po nie vždy ideálne značenom chodníku smerom k rázcestiu v Krivánskom žľabe (2120 m), kde náš chodník končí a spája sa s modro značeným chodníkom z Jamského plesa. Hoci smerovník jasne vytyčuje záverečnú trasu výstupu smerom na chrbát, na Malý Kriváň (2334 m), nedá sa prehliadnuť staršia, tiež modro značená, ale zato suťovitejšia trasa ponad koryto Belianskeho potoka. Držíme sa nového značenia, podľa ktorého je náš cieľ vzdialený 45 minút cesty (hoci na mapách sa uvádza 30min, čo asi platilo pre starší chodník). Po prudšom výstupe na Malý Kriváň vidíme už aj od nás východnejšie ležiace časti Vysokých Tatier. Vo víchricou „vykosenom“ páse sa trblietajúce Jamské a v opare ležiace Štrbské pleso. Nasleduje zub Predného Soliska (2093 m) a s ním celý hrebeň Solísk. Pod nami sa zelení Krivánske Zelené pleso (2012 m) a vedľa neho učupené Malé pliesko. Východný obzor vypĺňa masív Končistej (2537 m) a Gerlachovského štítu (2655 m). Pred nami sa doslova belie vychodený chodník na vrchol, na ktorom už odtiaľto vidieť vrcholový dvojkríž spolu so skupinkou ľudí. Mierne klesáme do Daxnerovho sedla a z neho nás čaká záverečná pasáž výstupu. Tu sa stretáva starý chodník s novo značeným chodníkom.

Krátka poznámka k výstupu: Charakter turistického chodníka od rázcestia v Krivánskom žľabe až po samotný vrchol si vyžaduje určitú znalosť pohybu po skalách. Miestami je terén značne exponovaný, zvlášť keď chodník prechádza cez hladké skalné platne. V nepriaznivých poveternostných podmienkach je potrebné v tomto úseku zvýšiť opatrnosť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

V cieli túry nesmie chýbať vrcholové foto s dvojkrížom, kocháme sa výhľadmi na blízke okolie, nakoľko zo severu sa prevaľujúca oblačnosť nám nedovolí toho veľa vidieť. Na juhu dominuje Kráľova hoľa, ďumbierska časť Nízkych Tatier sa stráca v oblakoch. Na severe vidíme len dolinu Nefcerky s Terianskymi plesami. Zdržujeme sa čítaním tabuliek na novom kríži (z roku 2003) a na blízkych balvanoch. Jedna z nich je venovaná pamätnému výstupu Ľ. Štúra a jeho druhov na Kriváň, v roku 1841. Na druhej je citát M. Dohnányho: „Oj vitaj zora slávneho života, vitaj dennica voľného Kriváňa. Tvoj blesk čo v kráse večnej sa ligotá, mraky a chmáry všetky rozháňa.“ Nás blížiace sa chmáry vyháňajú a vydávame sa na spiatočnú cestu. Stihneme ešte začuť poznámku jedného z dvojice „tiež turistov“ práve dobýjajúcich vrchol: „Tak pre toto som sa sem trepal?! To som mohol ísť radšej do Polusu do kina.“

My už zostupujeme naspäť k rázcestiu v Krivánskom žľabe, tentokrát sme sa rozhodli pre kratšiu alternatívu po staršom chodníku. Práve tento úsek vytvára na krivánskom “nose“ charakteristickú „jazvu“, ktorú možno spozorovať už z diaľky. Po ceste k rázcestiu míňame medzi skalami pohodený starý kríž. Cesta dole nám ubieha pomaly, zdá sa nám dlhšia ako samotný výstup. Občas sa obhliadneme za seba na vzďaľujúci sa Kriváň, ktorý sa medzičasom vynoril z hmly. Zostup nás zmoril, preto aj odbočka k partizánskeho bunkru je pre nás už nezaujímavá. Potešila by nás informácia o časovom údaji, ako ďaleko je vzdialený. Podvečer konečne prichádzame k autu na Troch studničkách a už si robíme chúťky na fajnú kapustnicu na chate Jarabatá v Jarabej, pod horským sedlom Čertovica.

Výstup na Kriváň je možné absolvovať aj zo Štrbského plesa. Takto sa dá ušetriť 200 výškových metrov. Trasa vedie po červeno značenej Tatranskej magistrále na Jamské pleso, odkiaľ začína samotný výstup po modro značenom turistickom chodníku. Obe trasy, z Jamského plesa ako aj z Troch studničiek, sú v čase od 1.11. do 15.6. uzavreté.

Fotogaléria k článku

+5 ďalších fotiek