Ako to už u mňa často býva, výber trasy bol motivovaný aj tým, že pred pár rokmi bol severným podhorím Malej Fatry vyznačený nový turistický chodník... A bolo treba ho prejsť a zamerať, aby sa jeho presný priebeh mohol objaviť na TuristickaMapa.sk.

Trasa

Belá – Belianske skaly – Malá Bránica – Bránica, chaty – Mažgútovci – Podolina – Pod dolinou Obšívanka – Oravcové – Terchová – rozhľadňa Terchovské srdce – Terchová, časť Biely Potok

Autobusov na trase z horného konca Terchovej (od Zázrivej) chodí poriedko, navyše smerom nadol pri hoteli Diery zastávka nie je. Tak sme sa v predstihu vybrali na najbližšiu, nechcelo sa nám v chladnom ráne postávať, tak sme pokračovali na nasledovnú... až sme takto v družnom rozhovore necelé tri kilometre do centra Terchovej prešliapali. Tam sme nastúpili na autobus a odviezli sa do Belej. Asfaltu sme sa nezbavili ešte ďalších 2,5 kilometra kráčajúc cez rozťahanú obec hore Belianskou dolinou.

Jazykové okienko: Miestni obyvatelia dôsledne používajú svoj vlastný tvar prídavného mena odvodeného od názvu obce: belský, -á, -é. Dokonca až tak, že aj na turistických smerovkách vyškrabávajú tri stredné písmenká. V texte budem používať spisovný tvar beliansky...

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Belianske skaly

Počasie je vcelku nevľúdne, od juhu sa cez hrebeň valia oblaky hroziace zrážkami. Tu sme ale aspoň chránení pred prudkým vetrom, ktorý má podľa predpovede viať hore. Za poslednými domami míňame drevený most cez Beliansky potok, ktorým vedie spomínaná žltá značka do Terchovej. Najprv ale ideme na jej začiatok, ktorým je hlavný cieľ túry - Belianske skaly. Po chvíli odbočujeme z doliny doľava, mostíkom prekonávame potok a začíname stúpať. Strmina je zmierňovaná serpentínami. Zhadzujeme nejaké vrstvy oblečenia a Miro odkladá svoj batoh k neďalekému smreku - veď sa tadiaľto zanedlho budeme vracať.

Teda, zanedlho ako zanedlho. To som mal ja takú predstavu, že vyjdeme na nejakú prvú skalku nad lesom. Aj keď sme sa dostali na vyhliadkové miesto s drevenou zábranou, myslel som, že sme tam... ale chodník pokračuje ďalej. Chvíľku lesom a po ľavej strane vyrastajú riadne bralá. Vidno na nich skoby niekoľkých lezeckých ciest. Začína mierne popŕchať, nadol po hlinitom chodníku to bude zábava. Nad trávnatým sedielkom sa týči snáď najkrajšia skalná veža. A chodník sa vinie ďalej, podchádzajúc skaly stále po pravej strane. Stretávame zostupujúcu dvojicu.

Dostávame sa na koniec skalnatého výbežku. V tomto mieste sa značka driape nahor, na krátkom najstrmšom úseku sú reťaze a stúpačky. Za vlhka sú veru celkom užitočné. Stáčame sa do protismeru a po vrchole skál naozaj prichádzame na koncovú vyhliadku, kde značený chodník končí (začína). Na drevenom brvne zábradlia je upevnená tabuľa s fotkou a popisom, čo je možné odtiaľto vidieť. Samozrejme, zaujme Belá priamo pod nohami, Kysucká vrchovina je nejasnejšia, za lepších podmienok by isto bolo vidno ďaleko viac. Dorazila aj dvojica, s ktorou sme sa striedavo obiehali počas celého výstupu.

Prestáva mrholiť a cez trhajúce sa mraky dokonca občas presvitne slnko. Na vysušenie terénu to ale nestačí, takže opatrne zostupujeme rovnakou trasou. Skaly zas ukazujú svoju inú tvár a vôbec to nie je nudné. Už v lese stretávame vystupujúcu štvoricu mládeže, Miro si nahadzuje batoh a vraciame sa dolinou k spomínanému mostíku.

Ponad Beliansky chotár

Vzápätí sa chodník stáča doprava a vystúpa miernym svahom hore pasienkami, aby pútnik znovu zhliadol celú obec Belá. Znovu klesáme do plytkej dolinky a popri potôčiku nahor ku krížu. Cesta križuje viacero pramenísk a rozmočený terén je spevnený drevenými lávkami. Vidno aj stopy od bicyklov. Neustále je vidno do doliny Varínky a na protiľahlé kopce Kysuckej vrchoviny. Prudšia zákruta doprava a dolu úvozom klesáme do doliny Bránica, ktorou vedie zelená značka od "troch betónových valašiek" pri hlavnej ceste až na hlavný hrebeň (do sedla Bublen).

Pri jednej z chatiek za potokom si sadáme k stolu a pochrúmeme čosi zo zásob. Na dlhé vysedávanie to nie je, tak sa po asfaltke spolu so zelenou spúšťame k smerovníku Bránica, chaty - kde sa žltá opäť odpája doprava a stúpa popri zjazdovke do plytkého sedielka. Opäť viac-menej po vrstevnici postupujeme striedavo lúkami prerušovanými remízkami a skupinami krovín. Po necelej hodine vchádzame do osady Mažgútovci nad Nižnými Kamencami. Odtiaľto odbočuje významová odbočka, ktorou sa za 15 minút dá dostať ku kempingu pri hlavnej ceste. Väčšina stavieb asi slúži iba na rekreačné účely, niektoré drevenice dožívajú.

Aj ďalší úsek má podobný charakter, chodník stále kopíruje okraj lesa a severný okraj hranice NP Malá Fatra. Po chvíli míňame najkrajšie chalupy na trase. Laz Belovci pozostáva len z dvoch dreveníc, ale o tie sa majitelia starajú ukážkovo. Neďaleko sa dá nabrať voda z prameňa zachyteného do rúrky. Napravo sa začínajú objavovať skalnaté partie hrebeňov NPR Tiesňavy.

Terchovským chotárom

Niekde v týchto miestach prechádzame na územie Terchovej, keďže nasledovná osada Podolina je nad Vyšnými Kamencami, ktoré sú súčasťou Terchovej. Tu križuje našu trasu modrá značka, smerujúca cez Obšívanku a Malé nocľahy Zbojníckym chodníkom do Tiesňav (pozn.: v jarnom období od 1. 3. do 15. 6. je úsek cez Obšívanku uzavretý). Potom smerujeme pasienkami do Terchovej. To, že aj v polovici novembra majú ešte ovce dobrú pašu, nás presviedča veľké stádo, ktorému dávame prednosť. Povyše postávajú dvaja pastieri. Chlpatý strážca veselo krúti chvostom a len čo sa k nemu skloním, ľahne na chrbát a evidentne vyžaduje škrabkanie. Teda takto to s medveďmi nevybojujeme.

Prekvapuje ma nový smerovník uprostred lúky. Aha, obnovili chodník, ktorým sa pred rokmi, kým nepreložili žltú, chodilo do Obšívanky priamo z Terchovej. Po novom je "skratka" vyznačená zelenou. Odtiaľto je obec ako na dlani, spolu s protiľahlými kopcami aj rozhľadňou Terchovské srdce. Na rázcestí Oravcové, kde spod vodného zdroja z rúry vyviera voda, sa zas miestnym modrým značením dá absolvovať okruh cez krížovú cestu na rovnomennom kopci.

Po prechode uličkami Terchovej sa popri hučiacej Varínke dostávame k centrálnej turistickej orientácii s mapou. Priamo cez cestu sa nachádza rímsko-katolícky kostol sv. Cyrila a Metoda, ktorý je najväčším svätostánkom zasväteným vierozvestcom na Slovensku. Možno v ňom zhliadnuť drevený betlehem. Túru si spestrujeme výstupom na rozhľadňu... a záverečné kilometre opäť vedú po chodníku do miestnej časti Biely Potok.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek