V rokline Veľký Kyseľ - vodopád v Barikáde
Túra

Roklina Veľký Kyseľ z Podlesku

03. 01. 2020
Roklina Veľký Kyseľ je jednou z viacerých roklín, ktoré do svahov planiny Glac vyhĺbila stekajúca voda. Za Veľký Kyseľ je zodpovedný potok Kyseľ, ktorý z Glackej planiny steká severovýchodným smerom. Na rozdiel od ostatných roklín, ktoré sa prechádzajú jednoducho od ústia po záver, pri Kyseli je situácia zložitejšia.

Spodná časť rokliny Kyseľ od ústia až po Obrovský vodopád bola dlhé roky neprístupná. Od leta 2016 je opäť otvorená, avšak len vo forme ferraty, teda zaistenej cesty. Krátky úsek v strednej časti rokliny nad Obrovským vodopádom je prístupný ako žltá odbočka z modrej značky vedúcej z Kláštoriska. Horná časť rokliny je rozdelená na Malý a Veľký Kyseľ so závermi v rozdielnych miestach, tvoriac tak dve samostatné turistické trasy. Práve Veľký Kyseľ si za cieľ vyberáme s manželkou jednu aprílovú sobotu roku 2018.

Trasa

Podlesok – Nad Podleskom – Pod Kláštoriskom – Kláštorisko, chata – Nad Kyseľom – Obrovský vodopád, mostík – V Kyseli – Kyseľ, rázcestie – Biskupské chyžky – Glac, Malá poľana – Suchá Belá, záver – Pod Vtáčím hrbom – Podlesok

Aj na Podlesku je už vo vzduchu cítiť príchod jari, zatiaľ ešte len vo forme mladej trávy a prvých nesmelých pukov na stromoch popri potoku. Smerujeme do lesa a strmým chodníkom križujeme serpentíny lesnej cesty. Stúpanie sa zmierni pri rázcestníku Nad Podleskom, odkiaľ sa vyberáme na pohodlnú širokú zvážnicu, smerujúcu takmer po vrstevnici na Kláštorisko. Tu si pri chate dávame krátke občerstvenie s pekným výhľadom na Tatry, týčiace sa na pozadí stredovekých múrov zrúcaniny kláštora. Od chaty mierime do rokliny Kyseľ po modrej, najprv ešte krátke stúpanie, potom nasleduje mierny zostup po severných svahoch rokliny.

Pri rázcestníku Nad Kyseľom odbočujeme doľava strmo dole, keďže súčasťou nášho dnešného plánu je aj Obrovský vodopád, ktorý potok Kyseľ vytvára len kúsok odtiaľ. Po chvíľke sme na dne rokliny pri potoku. Tečie si tu celkom ležérne, nezadržateľne však mieri medzi skalné steny a my spolu s ním. V najužších miestach, kde sú skalné steny prakticky kolmé, je celý chodník vedený nad vodou po technických pomôckach a istený reťazami. Kyseľ tu vytvára malé vodopády, ako prekonáva skalné schody, zlatý klinec ale prichádza v závere žltej trasy. Roklina je tu prehradená lávkou či mostíkom, popod ktorý sa potok Kyseľ prepadá do parádnej hĺbky, vytvárajúc v skalnej stene akési misovité bazéniky. Skúšam to fotiť aj točiť, žiadny dvojrozmerný záznam však nie je schopný zobraziť hĺbku priestoru, takže výsledky sú viac než rozpačité. Radšej sa preto pridávam k manželke a obdivujeme miesto očami. Odbočka rozhodne stojí za to, aj keď návrat na modrú značku znamená vystúpať späť nejakých 50 výškových metrov.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Po ceste späť si pri potoku všimnem celkom novú tabuľku, ktorej som pri zostupe nevenoval pozornosť. Ukazuje, že Kyseľ rázcestie, kam sa chceme dostať, je doľava. Ja však viem, že sa musíme vrátiť hore na modrú značku a až po nej dôjdeme k rázcestiu. Priznám sa, bol som z toho dosť popletený. Uzavrel som to tým, že to bude asi nejaká nová skratka. (O novootvorenej ferrate, ktorej záverečný úsek to práve bol, som vtedy nevedel prakticky nič). Posmelil nás aj fakt, že ďalej pred nami sa tým smerom tmolila nejaká postava, tak tam ideme aj my. Už po pár metroch sa začínam čudovať, žiadny pekný chodník, ale riadne predieranie sa porastom popri brehu, miestami aj korytom. To je mi pekná skratka. Postupne sa prebojujeme k ďalšej vysokej skale, cez ktorú si Kyseľ prerezal cestu. Tabuľka informuje, že ideme prekonať Karolínyho vodopád.

Lenže aj zaistený chodník vodopádom je voľajaký iný. Namiesto bezpečných širokých stupačiek v kolmej skalnej stene len akési kramle a namiesto masívnej reťaze len hrubší kovový drôt, nechcem ho nazvať káblom. No čo, adrenalínové športy hýbu svetom, nuž dorazili aj do nášho Raja. Prešiel to chlapík pred nami, prejdeme aj my. Musím však povedať, že pri dostatočnej dávke opatrnosti sa to dalo prejsť bez problémov, hádam najťažšie bolo dostať sa na prvú, najnižšiu skobu bez toho, aby človek nečľupol do potoka. Kto nemá strach z pár metrovej výšky s hučiacou vodou pod ním, prejde to. Skoby nás postupne vyvedú nad vodopád a po mostíku vstupujeme do najužšej časti tiesňavy, cítime sa takmer ako v jaskyni. Voda tu riadne hučí a ukazuje sa, že za sebou máme len spodnú, otvorenú časť vodopádu. Mostíkom prejdeme ponad misu, ktorú v skale vymyla horná časť Karolínyho vodopádu a skalami tesne obkolesení stúpame po skobách, hneď vedľa prúdu padajúcej vody, ďalších pár metrov, až kým sa neocitáme definitívne hore.

Len kúsok za Karolínyho vodopádom prichádzame k rázcestníku Kyseľ-rázcestie. Pohľad do mapy napovedá, že sme išli predsa len skratkou, navyše ozdobenou krásnym prírodným dielom. Beriem to ako neplánovaný bonus k dnešnej túre. V tomto mieste sa do potoka Kyseľ z pravej strany (z nášho pohľadu) vlieva Malý Kyseľ, pritekajúci z rovnomennej rokliny. My sa vydávame doľava, pretože mierime do rokliny Veľký Kyseľ. Chvíľami ideme popri potoku pokojne tečúcom širokým dnom rokliny, inokedy sa terén zúži a my prechádzame po drevených rebríkoch ponad najrôznejšie kaskády, ktoré tu Kyseľ vytvára. Všade je plno polámaných konárov a kmeňov, proste pravá divočina Slovenského raja. Postupne sa prebojujeme k ďalšiemu vodopádu, ktorým je Pawlasov vodopád. Prechádza sa taktiež po šikmých drevených rebríkoch. Nie je veľmi vysoký a pravdupovediac neviem určiť, kedy sa už kaskády stávajú vodopádom. Pod Pawlasovým vodopádom sme jediný raz natrafili na zbytky snehu, do ktorého sa navyše dalo aj celkom preboriť.

Ďalším putovaním roklinou sa dostávame k Vodopádu Ochrancov prírody. Tu už niet pochýb, že ide o vodopád, tečie z riadnej výšky a k jeho prekonaniu slúži vysoký kovový rebrík. Posledná skalná prekážka, ktorú musíme prekonať, má príhodný názov Barikáda. V pomerne širokej časti rokliny sa pred nami objaví kolmá skala, prehradzujúca dolinu z jednej strany na druhú. Kyseľ tu vytvára posledný vodopád na našej ceste, nazvaný Vodopád v Barikáde. Na ľavej strane (opäť z nášho pohľadu) vidíme prietokom menší, avšak výškovo ešte vyšší Bočný vodopád v Barikáde. Na prekonanie poslednej skalnej prekážky v rokline Veľký Kyseľ slúži znovu kovový rebrík. Nad Barikádou všetok šum vody prechádza do žblnkotu a postupne sa úplne stráca. Potok Kyseľ, zodpovedný za všetko to, čím sme prešli, mizne a nám ostáva prekonať už len samotný záver rokliny Veľký Kyseľ, ktorý nás vyvedie k rázcestníku Pod Biskupskými chyžkami na okraji planiny Glac.

Pred návratom na Podlesok si tu dávame obedňajšiu prestávku, hodnotiac pri tom prejdenú trasu. Na jednom slnečnejšom mieste nachádzame fialových poslov nastúpujúcej jari - drobné šafrany a o kúsok vedľa sa pomedzi stromy ukáže časť Vysokých Tatier. Celkovo je však návrat hlavne o prechádzaní lesom po širokých lesných cestách. Po Malú poľanu je terén ešte zvlnený, ďalej však neustále klesáme. Oživenie v takmer súvislom lesnom poraste prinesie jedna ostrá ľavá zákruta na červenej značke. Svah pod cestou je vyrúbaný, vďaka čomu sa otvoria výhľady na Spiš. Pri rázcestníku Nad Podleskom uzatvárame dnešný okruh a pred nami je už len záverečný, ale nepríjemný, asi dvadsaťminútový zostup na Podlesok.

Zhodnotenie

Putovanie roklinou Veľký Kyseľ aj s odbočkou k Obrovskému vodopádu v rokline Kyseľ, vrátane neplánovaného prechodu časťou ferraty cez Karolínyho vodopád, je ďalšou trasou v Slovenskom raji, ktorá nás ako nadšencov prírody nadchla. Scenérie, tak typické pre tento národný park, prispejú k vizuálnym zážitkom na trase. Drobnou nevýhodou túry je fakt, že prechod Veľkým Kyseľom vyvedie turistu až takmer doprostred Slovenského raja, čím sa trochu predĺži návrat, rozdiely však nie sú nijako dramatické. Netypický aprílový termín našej návštevy sa nám odvďačil dostatkom vody v potoku a vďaka chýbajúcim listom na stromoch aj dostatkom svetla, vďaka čomu je to možno najlepší čas na obdivovanie skalných výtvorov v tiesňavách Slovenského raja.

Fórum 5 príspevkov
Roklina Veľký Kyseľ z Podlesku 19/10/20 15:45 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
VHT Výstup na Baranie rohy z Hrebienka Každý, komu sa podaril výstup k Téryho chate a trochu sa tam porozhliadal, mohol si v závere Malej Studenej doliny všimnúť zaujímavý vrch s akoby šikmo zrezaným vrcholom. Sú to Baranie rohy a naklonenou vrcholovou plošinou je takzvané vrcholové plató, ktoré má aj meno – Barania galéria. Z okrajov galérie padajú dole zrázne, takmer kolmé steny. Názov Baranie rohy naznačuje, že v skutočnosti ide o dvojvrchol, pričom obidva vrcholy sú oddelené strmým sedielkom s názvom Barania škára. Napriek svojej impozantnej výške 2530 m je pomerne ľahko (na tatranské pomery) dostupný, preto si ho predstavíme v šiestej časti série Tatry so sprievodcom. 23/03/21 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Túra Veľká Vápenica – zimný okruh z Heľpy Veľká Vápenica by sa dala charakterizovať ako výraznejší vrch z menej výrazných v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Nachádza sa v centrálnej časti Kráľovohoľských Tatier, priamo nad obcou Heľpa. Od susedných vrchov ju oddeľujú sedlá Priehyba na západe a Priehybka na východe. Jej hôľny vrcholový chrbát je plochý a rozľahlý, takmer kilometer dlhý, pretiahnutý v smere SZ - JV. 15/02/21 Peťo Nový Nízke Tatry
VHT Veľké Solisko Keď som sa dozvedel, že na Veľké Solisko sa dá dostať aj ináč ako preliezaním celého hrebeňa, automaticky som si ho zaradil do turistického plánovača. Minimálne preto, že Veľké Solisko je najvyšším bodom celého Soliskového hrebeňa, tiahnuceho sa od Štrbského plesa na sever k Furkotskému štítu. Ako jediné v celom hrebeni prekračuje nadmorskú výšku 2400 m, a to o 13 metrov. Nie je výrazným, samostatne stojacim štítom, skôr ide o najvyššiu skalu na hrebeni. Prístupová cesta je zo Štrbského Plesa cez Furkotskú dolinu. V piatej časti seriálu Tatry so sprievodcom sa teda poďme pozrieť, ako vyzerajú Tatry a okolitý svet z vrcholu Veľkého Soliska. 23/12/20 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Okruh okolo Sedlíc cez Dunitovú skalku Začiatok roka 2021 sa niesol v duchu upršaných a hmlistých dní, do toho prišlo obmedzenie cestovať do prírody mimo okres, a tak sme ostali odkázaní na náš prešovský región, ktorý, dalo by sa povedať, máme v malíčku. Veľa možnosti na turistiku nám neostávalo. Zamierili sme preto na nenáročný okruh okolo dediny Sedlice s návštevou Dunitovej skalky. dnes Stanislav Ďurica Šariš
Cyklotúra Biely kríž a traily nad Bratislavou S istým zveličením by sa dalo povedať, že všetky bratislavské cyklotrasy vedú na Biely kríž. Toto miesto na hrebeni Malých Karpát je medzi cyklistami veľmi obľúbené. Zašportujete si, zároveň sa nezničíte, a na prístup si môžete vybrať od asfaltových cez lesné cesty až po traily pre horské bicykle. včera Soňa Mäkká Malé Karpaty
Túra Ponad Banskú Štiavnicu Tento článok som nemal napísať. To neznamená, že nemal vzniknúť. Mal. Len ho mal napísať niekto iný. No zo subjektívno-objektívnych príčin nevznikol. A mne bolo tak ľúto, že zostala prechádzka neopísaná. Deň strávený v peknej krajine s veľkým poznávacím potenciálom si to nezaslúžil. Aby sa konala, trošku som nevravel pravdu. Sľúbil som len mestskú turistiku maximálne len za plotmi záhrad posledných domov historického mesta. Ani klamstvo to nebolo, maximálne len polopravda. Síce je to otázka poloprázdneho a či poloplného pohára. No pravdou je, že celú dobu sme sa totiž od urbanizovaného priestoru ďaleko nedostali. 10/04/21 Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Roklina Veľký Kyseľ z Podlesku 19/10/20 15:45 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Spišsko-gemerský kras - Slovenský raj (Národný park Slovenský raj)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1012 m n. m. – planina Glac, Vilimov bán

    • min: 545 m n. m. – Podlesok

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 799 m

    • klesanie: 799 m

  • Vzdialenosť
    • 17 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 2018

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9645 ° SŠ
      dĺžka: 20.3852 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9645 ° SŠ
      dĺžka: 20.3852 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Kláštorisko (prameň svätého Bruna pri kláštore), studnička v závere Veľkého Kyseľa, studnička pod Vtáčím hrbom

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Podlesok (bus, parkovisko)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.2 (0.52)