Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Zbojnícka tradícia je na Slovensku stále živá (autor foto: Tomáš Trstenský)
Zbojnícka tradícia je na Slovensku stále živá (autor foto: Tomáš Trstenský) Zatvoriť

Extra Juraj Jánošík ako ťahák na turistov

Od popravy zbojníckeho kapitána Juraja Jánošíka uplynulo viac ako 300 rokov. Napriek tomu, že len 1,5 roka zbíjal v hornouhorských stoliciach, dodnes ostalo prekvapivo veľa miest, ktoré sa spájajú s jeho pôsobením. Okrem rodiska je to tiež miesto úkrytu v Malohonte a miesta jeho posledných dní na Liptove. Nebudem popisovať život najznámejšieho karpatského zbojníka, o tom sa už popísalo dosť, ale vydáme sa na cestu Slovenskom, kde nájdeme pamiatky jánošíkovskej tradície.

Vzdialenosť
101 km – (Klenovec - Liptovský Mikuláš)
Prevýšenie
+2035 m stúpanie, -1907 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Trasa
Voda
Jánošíkov prameň a studnička Jánošíkova slza

Hôrny chlapec spod Pupova

Ako je dobre známe, tak rodiskom Juraja Jánošíka je obec Terchová, avšak nie je známy presný dátum jeho narodenia. Odborníci ustálili príchod budúceho zbojníckeho kapitána na svetlo sveta na január 1688, lebo novorodenec bol s viacdenným omeškaním pokrstený a zapísaný vo farnosti Varín, až keď to tuhá zima umožnila. Neviniatko museli rodičia náročným transportom v mraze dostať z horských lazov v nadmorskej výške 760 metrov do 20 kilometrov vzdialeného Varína a späť v priebehu jedného dňa.

Dodnes nájdeme horskú osadu Jánošíkovci (U Jánošov) pod najvyšším vrcholom Kysuckej vrchoviny – Pupov (1096 m) severovýchodne od centra Terchovej, avšak pôvodný Jánošíkovský dom sa nezachoval. Donedávna miesto stavania označoval pamätný kameň s tabuľou. Pri 330. výročí narodenia legendárneho zbojníka začiatkom augusta 2018 obec Terchová a Združenie turizmu Terchová slávnostne otvorili symbolický Jánošíkov dom, ktorý reprezentuje typická karpatská drevenica. V objekte je umiestnené malé múzeum a predaj suvenírov. K samote Jánošíkovci sa dostaneme po zelenej značke z Terchovej, časť Biely Potok cez rázcestie Poľany, alebo z terchovskej osady Šípková cez usadlosť Vyšní Repáňovci. Túru možno absolvovať aj po trase náučného chodníka Jánošíkovým chotárom – okružná trasa z Terchovej s desiatimi zastaveniami (13,5 km, 6 hodín).

Keďže slávny rodák (je v obecnom erbe) preslávil Terchovú široko-ďaleko, celá obec intenzívne žije Jánošíkovskou legendou. V roku 1988 (300 rokov od narodenia) pri ceste z Terchovej do Vrátnej doliny pribudla monumentálna kovová socha v nadživotnej veľkosti (7,5 m), zobrazujúca najznámejšieho Terchovčana. Autorom je Ján Kulich, akademický sochár a tvorca viacerých pomníkov na Slovensku, avšak dielu je vyčítaná podoba zbojníckej valašky, ktorá veľkosťou a tvarom skôr pripomína drevorubačskú sekeru. Okrem početných ubytovacích a stravovacích zariadení v Terchovej, inšpirovaných zbojníctvom a Jánošíkom, treba spomenúť expozíciu Považského múzea Žilina z roku 2008 – Jánošík a Terchová v centre obce a medzinárodný folklórny festival Jánošíkove dni, ktorý sa koná pravidelne koncom júla (v roku 2020 bude 58. ročník). Pre milovníkov lyžiarskej turistiky je poriadaný lyžiarsky prechod Jánošíkovým krajom, ktorý v roku 2020 zapísal svoj 37. ročník.

Zbojnícke chodníčky

Stretnutie cisárskeho vojaka Juraja Jánošíka s väzneným Tomášom Uhorčíkom na zámku v Bytči na Považí bolo osudovým pre oboch. Juraj údajne pomohol Tomášovi s útekom, ten neskôr svojho kumpána vyhľadal v Terchovej a nahovoril na zboj. Velenie zbojníckej družiny Jánošík prebral od Uhorčíka na konci septembra 1711 a ten sa uchýlil k zbožnému životu baču do Klenovca v Gemersko-malohontskej župe, kde sa oženil pod falošným menom Martin Mravec. Jánošíkova zbojnícka banda pôsobila prevažne v severnej časti centrálneho Slovenska (Liptov, Orava, Turiec a Kysuce). V zime a počas útekov bača Mravec (Uhorčík) ukrýval Jánošíka u seba v Klenovci, no 26. 10. 1712 boli obaja lapení a krátko väznení na hrade v Hrachove pri Rimavskej Sobote. Pobyt obávaných zbojníkov pripomína len Jánošíkova ulica, lebo hrachovská pevnosť sa nezachovala (len susedný kaštieľ).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Jánošíkove ulice majú tiež v blízkom Klenovci a Kokave nad Rimavicou, kde sa obávaný zbojník pohyboval i ukrýval. Neskrýval len seba, ale tiež zbojnícky lup, ktorý sa podľa dobovej listiny podarilo lokalizovať v katastri blízkeho Utekáča. Náučný chodník k Jánošíkovej skrýši bol sprístupnený v marci 2013 z utekáčskej osady Ďurkovka okolo zaniknutej samoty Jablonka. A v susedstve bola objavená údajná Jánošíkova stupaj (na polceste medzi Ďurkovkou a Havrilovom) poniže sedla Pereš, kadiaľ chodieval zbojník Ďurko do Klenovca za pajtášom Uhorčíkom. Horskú samotu nad Klenovcom dodnes pripomína názov Mravcov Vŕšok, avšak Uhorčíkovo stavanie sa nezachovalo, lebo za socializmu tu boli postavené družstevné objekty. Tie pre návštevníkov nie sú atraktívne, preto radšej Klenovčania postavili drevenú sochu Jánošíka na vrchole majestátneho Klenovského Vepra na Jánošíkovej skale (blízko je tiež studnička Jánošíkova slza). No neprajníkmi bola plastika zhodená do strmých svahov, ale v máji 2012 bola obnovená v nadživotnej veľkosti na Jánošíkovej skale s výhľadom na Klenovec poniže vrcholu (v máji sa koná výročný turistický výstup k soche). Ďalšia drevená plastika sa nachádza priamo v Klenovci (Jánošíkova ulica), ale zbojnícku reštauráciu tu nenájdete, čo je na škodu miestneho turistického ruchu. Zato sa miestni chvália, že majú Jánošíkov lesík i zastávku. Ľudové i zbojnícke tradície v obci udržiava folklórny súbor Vepor. Na prelome februára a marca 1713 bol Jánošík zlapaný tridsiatkou liptovských drábov u baču Mravca a spoločne boli prevezení do Liptovskej stolice.

Zbojnícke poklady a úkryty

Miloš Jesenský v publikácii Tajomné miesta Slovenska uvádza pätnástku jánošíkových úkrytov s pokladmi:

  • Biela hora (v starom dube), priesmyk medzi Jablonicou a Trstínom, Malé Karpaty,
  • Biela skala v závere Dedošovej doliny (Gaderská dolina), poklad tvorí dvanásť zlatých kačíc a diamantový klobúk, Veľká Fatra,
  • Gralichovo (Gralichov vrch) medzi Tisovcom a Rimavskou Pílou - poklad s gajdami J. Jánošíka, Stolické vrchy,
  • Hradová (Tisovský hrad) nad Tisovcom, Muránska planina,
  • jaskyňa pod Katruškou (Zbojnícky tanec) - Jánošíkov poklad uvidia len dvanásti bratia od jedného otca a matky na sv. Jána, Poľana,
  • Machnatá dolinka medzi Krakovou hoľou a Pustým (poklad stráži skamenený zbojník), Nízke Tatry,
  • Minčol - poklad zakopaný pod balvanom, ďalší poklad je pod vrchom Opoka, Malá Fatra,
  • Suchá dolina pod Osobitou - zbojnícky poklad v brale, Západné Tatry,
  • Strapaté - ukrytý Jánošíkov poklad v masíve Magury,
  • Škarednica (nad studničkou) pri Žaškove je zakopaný Uhorčíkov poklad (hrniec plný peňazí), Veľká Fatra,
  • Tanečnica - lúka pod Veľkým Rozsutcom, kde tancoval Jánošík s vílami, ktoré mu darovali čarovný klobúk, opasok a valašku (v skalách Rozsutca je ukrytý poklad), Malá Fatra,
  • studnička pod Veprom, kde hodil J. Jánošík kľúč od tajnej pivnice s pokladmi, Poľana,
  • Vyšné Košarisko - poľana pod Kriváňom (miesto pokladu označia prvé lúče slnka na Jána), Tatry,
  • Zámčisko - poklad stráži divá sviňa so zlatým kľúčom v papuli, objavuje sa na deň Nanebovstúpenia Pána na poludnie pri studničke, Malé Karpaty,
  • Železná brána - na vrchole hory je zakliaty poklad, ktorý stráži prízračný kňaz (duch J. Jánošíka) a objavuje sa raz za sedem rokov, Veporské vrchy.

Liptovské nezrovnalosti

Presuňme sa z Malohontu na Liptov, kde obaja zbojníci strávili posledné dni života. Uväznení boli v Palúdzke pri Svätom Mikuláši (dnes Liptovský Mikuláš) v palugyayovskom kaštieli Vranovo. Tvŕdzu v Palúdzke v 70-tych rokoch opravil štát a v roku 1981 sprístupnil expozíciu Jánošíkovská tradícia na Liptove a na Slovensku. Od 1985 stojí pred tzv. Jánošíkovým väzením kamenná socha zbojníkovi s veršami Jána Botta na podstavci. Expozícia bola zrušená v 1997, keď kaštieľ vrátili dedičom a objekt je odvtedy verejnosti neprístupný. Muzeálne exponáty boli presťahované do budovy prvého župného domu v Liptovskom Mikuláši (hlavné námestie), kde dnes sídli Múzeum Janka Kráľa, ktorého súčasťou je expozícia Jánošíkova mučiareň od roku 1999. V pivničných priestoroch sú inštalované dobové nástroje na mučenie, ktoré boli použité počas tzv. útrpného vypočúvania mnohých zbojníkov pred stoličným súdom. Nájdeme tu dereš i kovový hák – rekvizity z filmu o Jánošíkovi.

Neborákovi Jánošíkovi v obžalobe najviac priťažil skutok členov jeho družiny - Huncagu a Plavčíka, ktorí prepadli a ozbíjali farára Juraja Vrtíka z Domaniže. Stalo sa to v závere Suchej doliny pri prameni, kde kňaza výstrelom poranili a neskôr zraneniu podľahol. A pritom zbojníckemu kapitánovi na súde nedokázali osobnú účasť na skutku. Súdny proces s Jánošíkom a Uhorčíkom sa mal konať v sídle Liptovskej stolice, kde je dnes Múzeum Janka Kráľa. No výskumom sa zistilo, že v čase zasadania liptovskej sedrie, kúria ešte nebola stavebne upravená pre župné účely, preto pravdepodobnejším súdnym miestom bola Pongrácovská kúria (premiestnená pamätná tabuľa z múzea). Miesto vykonania popravy taktiež nie je jednoznačné. Pravdepodobné sú dve lokality. Prvou je tzv. svätomikulášske mýto na ostrove Váhu medzi bijárňou a mostom do Palúdzky, blízko ktorého postavili v 20. storočí hotel Jánošík a dnes tu nájdeme tiež štýlovú reštauráciu Pod šibenicou. Druhým miestom by mohlo byť návršie Šibenice (Šibeničky) na sútoku Smrečianky a Váhu na pomedzí chotárov Vrbica a Okoličné vo východnej časti Liptovského Mikuláša. Na Šibeničnej hôrke rástli tri mohutné stromy (údajne v minulosti označené tabuľkou Jánošíkovho popraviska), ktoré boli vyrúbané v minulom storočí počas výstavby textilného závodu. Zachovala sa tiež povera, že kapitán zbojníkov bol tajne pochovaný na starom kuruckom cintoríne pri niekdajšej dedinke Čemice, ktorá dnes leží vo vodách Liptovskej Mary, ale starý cintorín dodnes nájdeme pri diaľnici v blízkosti Palúdzky.

Za osobné veci, ktoré sa zachovali po zbojníckom kapitánovi sú označované jeho čiapka a valaška. Obe nájdeme v Ružomberku v Liptovskom múzeu, ale originál valašky je uložený na Bratislavskom hrade (Slovenské národné múzeum). Depozitár Matice slovenskej eviduje ešte údajnú fajku obávaného zbojníka. Valaška i čiapka boli pôvodne umiestnené v Budapešti. Napriek dlhoročnej snahe maďarských múzejníkov o ich získanie, sa podarilo oba predmety vystaviť na Slovensku. Blízko Ružomberka na pol ceste na Oravu sa nachádza dedina Valaská Dubová, kde pocestní objavia známu Jánošíkovu krčmu s údajným miestom zlapania zbojníka, ale je to len šikovný ťah na nalákanie návštevníkov. Celé zariadenie sa nesie v duchu povesti o podsypaní hrachu Jánošíkovi, čo by viac pasovalo do Klenovca či Hrachova, ktoré majú priamu spojitosť s lapaním Jurka.

Ľudová tvorivosť

Zbojnícka tradícia, inšpirovaná Jánošíkom, zachovala nielen bohatú ľudovú tvorbu v podobe piesní, povestí a bájí, ale rozvíjala tiež predstavivosť. Prejavila sa v stelesnení mnohých neživých prírodných výtvorov, ktoré sú dodnes označované prívlastkom zbojnícky či Jánošíkov. Asi najznámejšími sú tiesňavy Jánošíkove diery (oficiálne len Diery) v Malej Fatre, na ktoré od detstva pozeral Jurko z rodnej osady spod Pupova. Medzi Ružomberkom a Liskovou nájdeme skalný útvar Jánošíkova päsť, chránený ako Skalná päsť. Balvany označené za Jánošíkovu posteľ a stôl sú ukryté v Jaloveckej doline v Západných Tatrách pri trase žltej značky. Jánošíkova skala sa okrem Klenovského Vepra nachádza aj v Hrochotskej doline pri Hrochoti v masíve Poľany a Zbojnícky (Jánošíkov) skok zas v Pieninách, kde údajne Jánošík testoval zdatnosť svojich druhov pri zdolaní rieky Dunajec. Ďalšie prírodné výtvory pomenované po hôrnom chlapcovi objavíme v Čiernej hore nad riekou Hornád pri Kysaku (Jánošíkova bašta) a vo Veľkej Fatre na vrchu Malá Smrekovica (Jánošíkova kolkáreň – lesná rezervácia). Jaskýň pomenovaných po Jurkovi máme u nás oficiálne evidovaných sedem (päť Jánošíkových jaskýň, dve Jánošíkove skrýše a jedna nesie meno Jánošíkove diery). V Strážovských vrchoch máme hneď dve Jánošíkove jaskyne: nad Trenčianskymi Teplicami (verejnosti voľne prístupná) a tesne pod vrcholom Strážova - nazývaná tiež Veľká strážovská jaskyňa alebo aj Čičmianska jaskyňa. A zbojníckych podzemných výtvorov máme hneď 21 (Zbojnícka diera /6/, Zbojnícka jaskyňa /13/, Zbojnícka priepasť /1/ a Zbojnícke diery /1/).

Uličník Jánošík

Móda pomenovania ulíc v slovenských obciach po „národnom hrdinovi“ neobišla mnohé mestá a dediny u nás, ale tiež za hranicami Slovenska. Jánošíkovu ulicu majú vo viac ako tridsiatke slovenských sídiel. Motiváciu nazvať ulice podľa „najväčšieho slovenského ulíčníka“ je rôzna. Sú to miesta priamo spojené s pôsobením legendárneho zbojníka: Hrachovo (väzenie), Klenovec (prechodný pobyt), Kokava nad Rimavicou (prechodný pobyt), Liptovský Mikuláš (väzenie), Martin (časť Podháj) – tranzit, Rajec (zboj), Ružomberok (zboj, artefakt v múzeu), Varín (rodná farnosť) a Žilina (zboj). Zaujímavé je, že priamo v Terchovej nemajú ulicu s menom ich najznámejšieho rodáka. Z ďalších krajských miest majú zbojnícku ulicu v Bratislave (Staré Mesto), Košiciach, Nitre, Prešove, Trenčíne (časť Istebník) a v Trnave. Z okresných miest sa tvorcovia názvov ulíc realizovali v Humennom, Lučenci, Malackách, Michalovciach, Myjave, Novom Meste nad Váhom, Nových Zámkoch, Piešťanoch, Prievidzi (časť Kopanice), Rimavskej Sobote, Senci, Šali a vo Zvolene. Do výpočtu slovenských mestečiek nám ešte chýbajú Jánošíkove ulice v Bojniciach, Fiľakove, Handlovej, Kolárove, Lipanoch a Šuranoch. Z dedín sa podarilo identifikovať Jánošíkovu ulicu v Pohorelej na Horehroní. Jánošíkovskú cestu majú v podunajskej obci Tvrdošovce (okres Nové Zámky). Dôvodom je miestna časť – majer Jánošíkovo. Jánošíkovskú ulicu nájdete v ďalšej podunajskej obci Dunajská Lužná, lebo jej južná časť nesie názov Jánošíková. Na Žitnom ostrove nájdeme dedinku Jánošíkovo na Ostrove, ktorá je miestnou časťou obce Okoč (okres Dunajská Streda). Aby toho nebolo málo, tak súčasťou obce Rimavská Janovce je majer Jánošíky, ktorého starší názov znel Jánošíci.

Jánošík za hranicami

Ani zahraničie nezaostáva v Jánošíkovskom trende a hneď celá dedina nesie pomenovanie Jánošík. Ide o dolnozemskú osadu Јаношик v kraji Vojvodina na severe Srbska v historickom regióne Banát. S počtom obyvateľov 966 je šestnástim najväčším slovenským sídlom v súčasnom Srbsku. Slovenskú osadu vojvodinskej (srbskej) obce Alibunar obýva 89,64 % etnických Slovákov, čím je tretím „najslovenskejším“ sídlom v Srbsku. Z tridsiatky vojvodinských sídiel v Srbsku, ktoré obývajú dolnozemskí Slováci, majú ulicu Јаношикова v nasledovných mestečkách a dedinách: Aradáč (srb. Aradac), Báčsky Petrovec (srb. Bački Petrovac), Biele Blato (Belo Blato), Hložany (Gložan), Kovačica, Kysáč (Kisač), Nový Sad, štvrť Telep (Novi Sad), Padina, Pančevo-časť Vojlovica, Pivnica, Selenča a Stará Pazova. Etnickí Slováci žijú o. i. aj na severe Maďarska, preto v obci Svätý Václav (Pilisszentlászló) majú nefalšovanú Jánošíkovu krčmu.

Jánošík ako cieľ výletov

Ak by sme jánošíkovskú tému chceli spojiť s horskou turistikou alebo cykloturistikou, tak dávame do pozornosti nasledovné lokality na Slovensku, ktoré sa spájajú so slávnym zbojníkom.

Na počet a priestorové rozloženie miest treba uznať, že Jurko bol kondične zdatný turista, ak pochodil všetky uvedené lokality. V tomto ohľade sa máme čo od neho učiť, ak chceme za 1,5 roka (zbíjania) všetky lokality navštíviť. Je možné, že aj vo vašom okolí sa nájde miesto pomenované podľa nášho najznámejšieho zbojníka. Preto neváhajte a napíšte do diskusie. Radi zoznam rozšírime.

Vydarené zbojnícke chodníčky prajem!

Autori fotografií: fotoarchív Michala Bukvaia, Marián Jaššo, fotoarchív Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej, Vladimír Prutkay, Lukáš Varšík, Miroslav Svítek a Tomáš Trstenský

Použité zdroje:

Fotogaléria k článku

Najnovšie