
Túra Nenáročná túra II. – Štiavnické vrchy
Druhý článok o nenáročnej turistike vás zavedie do Štiavnických vrchov. Opisovaná trasa bude mať viac menej turisticko-vlastivedný charakter. V úvode prejdeme len nedávno zaniknutou obcou a doprajeme si prechádzku po malom kúpeľnom mestečku. Taktiež navštívime „castrum desolatum“, nebude chýbať malé topografické cvičenie a záver nás odmení krásnym výhľadom do diaľav.
- Vzdialenosť
- 16,9 km
- Prevýšenie
- +619 m stúpanie, -629 m klesanie
- Náročnosť
- mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
- Čas
- 1 deň
- Obdobie
- jar – 01.06.2007
- Pohoria
- Štiavnické vrchy
- Voda
- Vodovod pri kostole v Horných Opatovciach, Sklené Teplice - obchody a krčmy, Slovenská koliba
- Nocľah
- Bez nocľahu
- Doprava
- Autobus alebo vlak do Žiaru nad Hronom, autobus z Lehôtky pod Brehmi
Trasa
Žiar nad Hronom, závod SNP – Horné Opatovce – Sklené Teplice – Pustý hrad – Slovenská koliba – Szabóova skala – Lehôtka pod Brehmi
V tom Žiari nad Hronom...
Najprv trochu faktov. Červená značka vedúca zo železničnej stanice v Žiari nad Hronom k bývalej obci Horné Opatovce prechádza vedľa frekventovanej hlavnej cesty. Tento nepríjemný úsek odporúčam absolvovať autobusom. A to buď z autobusovej stanice, alebo zo zastávky Nadjazd (pri železničnej stanici) na zastávku Závod SNP. Spoje chodia relatívne často, tak ten „svoj“ určite nájdete. Mne na spomenutej zastávke vcelku ochotne zastavuje vodič diaľkového autobusu. Po necelých 500 metroch prichádzam k odbočke, ktorá ma dovedie do centra zaniknutej obce Horné Opatovce.
Zaniknutá obec
V roku 1969 definitívne zaniká jedna z najstarších obcí tohto regiónu, Horné Opatovce. Len kostol, ako nemý svedok čias, dodnes stojí. A práve sem vedú moje kroky. V tieni mohutných líp skladám ruksak a takmer pietne sa tu prechádzam. Kostol je čiastočne opravený, na jeho múroch je informačná tabuľa, z ktorej sa dozvieme nielen o jeho dejinách. Kúsok vedľa sa nachádza pamätné miesto s maketou obce. Tam ma rozosmeje drevená búda s nápisom „Opatovská krčma“. Ono to vlastne aj je krčma, ale otvorená len v čase spomienkových stretnutí bývalých opatovčanov. Za „krčmou“ zo zeme vychádza rúra zakončená kohútikom. Otočím a tečie voda. Môjmu zažívaciemu traktu neuškodila, nuž usudzujem, že je pitná.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Sklené Teplice
Za Opatovcami sa značka vnára do lesa. V jeho tieni stúpam k božej muke. Za ňou chodník klesá k prvým domom malebného kúpeľného mestečka Sklené Teplice . Hneď spoznávam dominantný vrch Pustý hrad, na ktorom voľakedy stál hrad zvaný Teplica. Skôr než sa tam vyberiem, navštívim samotné mestečko. Prechádzam areálom miestnych kúpeľov . Medzi tie známejšie patrí Jaskynný parný kúpeľ a Banský kúpeľ. Nachádza sa tu aj verejnosti prístupné termálne kúpalisko. Keďže moje plavky vegetujú doma, kúpanie nechávam na iný čas. Zato viaceré reštauračné zariadenia lákajú na návštevu. V jednom z nich sa usádzam a hodne sa dopujem čapovaným pivkom.
Na hrade Teplica
Žltá značka vedúca k ruinám hradu odbáča z asfaltovej cesty a prudko stúpa hore. Po necelej polhodinke sa dostávam na lúku, odkiaľ mám dnes prvýkrát pekný výhľad. Podo mnou sa čupia Sklené Teplice a nad nimi rozložitý masív vrchu Bukovec. Ešte kúsok a prichádzam k miestu, odkiaľ vedie významová odbočka k samotnému hradu. Tá v posledných metroch ide starou hradnou cestou k bývalej prvej bráne. Areál hradu je pomerne zarastený, ale terénne relikty a časti múrov jasne vymedzujú nádvoria, veže a palác. Z najvyššieho miesta je obmedzený výhľad východným smerom. Po prebádaní ruín sa vraciam do sedla tesne pod hradom. Začína tu zelená značka, ktorá vedie do obce Bzenica. Turisti, ktorých oslovujú ruiny fortifikačných stavieb, určite nevynechajú návštevu malého hrádku, ktorý sa nachádza asi 300 metrov ďalej po zelenej značke. Jej trasa tesne míňa valové opevnenie, takže jeho identifikácia je v teréne bezproblémová. Lokalita predstavuje pravdepodobne predsunuté opevnenie hradu z najprístupnejšej strany.
Kapitulské bralá
Z hradu sa vraciam žltou značkou, ktorá neustále klesá. Prichádzam k chatám na okraji lúky, kde sa na chvíľu zastavím. Pred sebou mám nádherný výhľad na mohutné Kapitulské bralá, ktoré tu vytvorili výraznú krajinnú dominantu Sklenoteplickej doliny. Z úzkeho hrebeňa vystupujú skalné veže, vysoké 20 až 30 metrov. Na ich úpätí sú náznaky kamenných morí.
Slovenská koliba
Neprejdem ani 500 metrov, keď sa zrazu predomnou objaví blankytne modrá hladina malého jazera. Jeho breh využíva skupinka mladých slečien na opaľovanie. Starému beťárovi opäť praje šťastie a tak celkom necudne očumujem ich holé vnady. Potom už nedočkavo šliapem k objektu Slovenskej koliby, známej to reštaurácie v blízkosti Sklených Teplíc. Po teplom obede a pivku schádzam k ceste, kde sa nachádza turistický smerovník Koliba Javorina. V okolí je viacero chát, ale žiadna z nich neposkytuje ubytovanie verejnosti. Škoda.
Kde je značka?
Ako stojím pri smerovníku Koliba Javorina, neverím vlastným očiam. Odtiaľto by mala viesť zelená značka do obce Lehôtka pod Brehmi. Na mojich mapách oblasti (VKÚ list číslo 132 a 138, 3. vydanie) síce tiež nie je vyznačená, ale podľa on-line mapy Hikingu by mala existovať!
Hľadám ju v okolí, ale nič. Rozhodnem sa, že ďalej budem postupovať po jej predpokladanej trase. Musím prejsť približne 1200 metrov k mostu cez potok Teplá. Tu by značka mala odbočiť a stúpať na hrebeň. A ozaj, lesná cesta vedie na hrebeň, ale značky tu niet. V tomto mieste odbáča ďalšia lesná cesta, ktorá ide ďalej po hrebeni, až sa napojí na žltú, vedúcu na vrchol Szabóovej skaly. Keď tak nad tým rozmýšľam, značka sa dostala do podkladov pre mapu asi skôr, ako ju stihli v teréne vyznačiť.
Poľovnícky posed nad Lehôtkou pod Brehmi
Po asi 15 minútach chôdze lesom prichádzam na lúku. V jej strede stojí poľovnícky posed. Od čias, ako som na internete objavil Hiking, nikdy nevynechám prieskum podobného objektu. Posed sa nachádza asi v 6 metrovej výške a je prístupný po rebríku. Interiér o rozmeroch približne 2,3 x 1,8 metra postačí 3 osobám, aby tu v spacákoch celkom pohodlne strávili noc. Milo prekvapí aj výborný výhľad do Žiarskej kotliny, na pohorie Vtáčnik a Kremnické vrchy.
Szabóova skala
Od posedu chodník pokračuje na kraj lúky, k lesu. Tu treba zbystriť pozornosť. Pre úspešné pokračovanie je nutné striktne sa držať hrebeňového chodníka a nedať sa zlákať lesnou cestou, ktorá odbočuje na juhozápad až juh! Po krátkom čase narazím na žltú značku, ktorá ma spoľahlivo dovedie na vrchol Szabóovej skaly. Szaboóva skala je jednou z najstarších prírodných rezervácií (1907). Nachádza sa pri vstupe do Sklenoteplickej doliny. Skalná stena je tvorená ryolitom. Úzky chrbát bralnatého masívu je ukončený výrazným, asi 50 metrov vysokým bralom s kolmou stenou. Zo skalnatého hrebeňa vystupujú na niektorých miestach bočné bralá a ihly. Z vrcholu je výborný výhľad na Vtáčnik, dolinu Hrona a časť Štiavnických vrchov.
Lehôtka pod Brehmi
Tesne pred odchodom zo Szabóovej skaly opäť zhodnocujem situáciu v značení. Podľa on-line mapy, ktorá sa nachádza na Hikingu, na vrchol nevedie žiadna značka. V skutočnosti je vrchol prístupný po žltej značke, ktorá sem vedie z obce Lehôtka pod Brehmi. Skonštatujem, že je to lepšia situácia, ako predošlý neznačený úsek. Preto vcelku pohodlne, napriek prudšiemu klesaniu, sa čoskoro ocitám v samotnej obci. V miestnom „saloone“ za rachotiaceho big-beatu tradične zhodnotím celú túru. Čaká ma už len záverečný presun autobusom do Žiaru nad Hronom a potom cesta vlakom domov. Tak si to pri pivku ešte trochu užívam!
Linky