01. Káthmandú

Pristávame. Hradba Himalájí v zapadajúcom slnku. Pod nami horí mesto vo svetle ozdobných žiaroviek. Sviatok bohyne Lakšmi. Všade sviečky, obetné obrázky pred vchodmi, čerstvé kvety, krásne sárí, malí koledníci, občas delobuch. Živá hudba, tanec a spev do noci. Dostávam bodku na čelo a sladký piroh. Vianoce, divoká Štefanská zábava a Silvester dokopy. Len ľudia nie sú na mol.

02. Káthmandú - Lukla - Namche Bazar

Letisková hala vyzerá ako zaplnená spoločenská miestnosť v dome germánskych seniorov. Z malého lietadla sledujem Everest a spol. V Lukle sa nezdržiavam. Kupujem vstupenku, vyrážam. Prvé dve hodiny takmer nikoho. Na svahoch smriečky a borovice, okolo chodníka hojnosť jedál, nápojov a nocľahov. Deti na dvore tancujú v rytme hlasnej latino odrhovačky. V Monjo dobieham skupiny organizovaného turizmu, ktoré štartovali deň z Phakdingu. Vystojím si šóru na permit do národného parku. V Namche neskorý obed. Slniečko na tvári príjemne hreje.

03. Namche Bazar – Khunde - Khumjung

Zavčas rána pália budhisti v pieckach halúzky borievky. Neskôr počas dňa už dominuje atmosféra disneylandová, avšak nevtieravá. V kuse lietajú vrtuľníky. Hore-dole, s niekým, s niečím. Obligátna aklimatizácia a návšteva okolitých dedín. Prvé pohľady na vysoké, notoricky známe kopce. Čorteny obchádzam zásadne zľava, občas roztočím modlitebný mlynček. Bojím sa zlého počasia, hnačky a výškovej choroby. Snáď to pomôže.

04. Namche Bazar - Thame

Kupujem ešte jeden toaleťák. Pre istotu. Magický, ihličnato-listnatý hustoles. Prechádzam cez rodnú viesku šerpu Ang Ritu. Holanďan, šesťdesiatnik, prešiel do Thame spod Kančendžongy cez horské sedlá za 30 dní, pokračuje ďalej na západ. Je s ním o čom. Chlapci z osady hrajú volejbal. Kláštor nad dedinou je bez davov, zato s modliacimi sa mníchmi. Príjemné, autentické miesto. Poobede dohliadam so Šerpom Pemba Nuru na stavbu jeho lodže. 10 x bol na Evereste, 10 x Makalu, 6 x Manaslu, 3 x Čo Oju, 1 x Kančendžonga, 1 x Ama Dablam. Niečo si chlapec ušetril. Po zemetrasení už nestavajú zo skál, ale z betónových tvárnic, vraj sú odolnejšie. Bývam v lodži, ktorú prevádzkuje sestra Kami Ritu. Ten bol na Evereste 24 x. Poniže má rodnú chalúpku Apa Šerpa. Hore vyšiel 21 x a je za vodou. Konkrétne v USA.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

05. Thame - Lungdhen

Veľká karavána vyzdobených jakov. Väčšinu cesty idem vedno s postarším Šerpom. Keď na záver povie, že som „very strong man“, je rozhodnuté. Ostávam späť v jeho lodži. Jasné, že je iba zdvorilý. Nostalgicky ukazuje na chodník vedúci k sedlu Nangpa. Kedysi tadiaľ veselo chodieval do Tibetu a späť „s čím bolo treba“. Súdruhovia z Číny prechod dávnejšie uzavreli a v roku 2006 preventívne zastrelili 17-ročnú tibetskú mníšku smerujúcu do Indie. Periem uterák, ruky mi skoro odmrznú, na tričko kašlem. Vyhrievam sa za okennou tabuľou izby. Cez hrebeň Kongde lietajú čarovné mraky, plechovou strechou predúva vietor. Večer pri piecke v jedálni nasávam teplo na ďalšie dni.

06. Lungdhen – sedlo Renjo La (5394 m) - Gokyo

Brieždi sa. Nebíčko vyzametané. Voda vo fľašiach zamŕza. Cestou hore obchádzam rozťahanú skupinku Francúzov. Keby nejedli slimákov, boli by možno rýchlejší. Pred desiatou som v sedle. Modlitebné vlajočky a dokonalý výhľad. Malý Japonec s veľkým fotoaparátom, Pumori, Changtse, Everest, Lhotse, Nuptse, Cholatse, Taboche. Pod nimi ľadovec Ngozumba a tyrkysové jazero s osadou Gokyo. Kochám sa vyše hodiny. Plán vybehnúť poobede na Gokyo Ri na západ slnka opúšťam, nechcem to na úvod presoliť. Z jedálne pozerám na jazero a Čo Oju. Teplá sprcha a tri jedlá mi vylepšia náladu ešte o čosi viac. V osade aj ubytovniach je pomerne rušno.

07. Gokyo - Gokyo Ri (5353 m) – Thaknak (Dragnang)

Zima a hviezdne nebo nado mnou. Turisti z Galie. Oddychujú podozrivo dlho. Keď sa k nim priblížim, zistím, že tak celkom neoddychujú. Čupia v rade pri chodníku s nohavicami dole a papierovými rolkami v ruke. Slimáky z nich lezú pomaly. S pribúdajúcim svetlom naberajú siluety najvyššieho horstva na sile. Východ slnka na Gokyo Ri. Vylieza kdesi za Lhotse. Čo Oju je nasvietená nádherne. Cvakám verziu s vlajočkami a bez, dopĺňam čokoládovým koláčom. Dole sa zastavím na raňajky a po ruksak. Zvečním jazero a dedinu s Čo Oju v pozadí. Sú krásne. Vychutnám si pár chvíľ a potom kľučkujem cez ľadovec Ngozumba do Thaknaku.

08. Thaknak – sedlo Cho La (5369 m) - Dzonghla

Jasné skoré ráno. Už tradične stretávam turistov z kraja husích pečení a croissantov. Šliapu rýchlo. Asi sú z oblasti, kde sú ulitníky chránené zákonom. Po necelých troch hodinkách som hore. Výhľady zo sedla nie sú úchvatné, len veľmi pekné. Vietor v priebehu pár minút nafúka nízku oblačnosť. Zostup spočiatku vedie snehovou pláňou. Nesmeky prichádzajú vhod. Človek má pocit pravej zimnej turistiky. O chvíľu sa hmla rozplynie a sneh skončí. Na obed si v Dzonghle dávam pizzu za 7,50 €. Je z akéhosi mastného lístkového cesta, ale zato taká veľká, že by sa len ťažko vošla na podšálku. Dokonalý kulinársky zážitok je rušený perfektným výhľadom na Ama Dablam.

09. Dzonghla – Lobuche - Kala Patthar (5590 m) - Lobuche

Pár záberov Cholatse a Taboche v mäkkom rannom svetle. Prichádzam do Lobuche, skladám na izbu batoh, zjem druhé raňajky a naľahko vyrážam smer Kala Patthar. Po napojení sa na chodník do základného tábora Everestu (EBC) pribúdajú skupiny organizovaného turizmu. Pochopím prečo. Biele štíty okolo berú dych. Masívna stena Nuptse vpravo, pred nami Pumori. V Gorakshepe si dávam kolu ako Robo. Väčšina ovečiek našťastie smeruje do EBC. Keďže instagramový účet, slušivý mejkap ani zrkadlovky od Raybana nemám, EBC takticky vynechávam. Na Kala Patthare je turistov minimum. Posedím si a užívam.

Vetrovky, v ktorých sa odfotili Psotka s Demjánom na Evereste v 84-tom, boli len plážová verzia toho, v čom večer okolo piecky v Lobuche sedí expedícia frankofónnych dedkov, smerujúca do základného tábora. Hádam desaťkilové perové megavetrovky im dovolia len komické pohyby. Vyzerajú ako hrdinovia v potápačských oblekoch z románov Julesa Verna. Vo vynosenej fliske kazím umelecký dojem.

10. Lobuche – sedlo Kongma La (5525 m) - Chukhung

Križujem ľadovec Khumbu, dokola naberám a strácam výškové metre. Cestou hore stretávam len dvoch ľudí, v sedle je tretí. Zakrátko odchádzajú, ostávam sám. Impozantné. Nuptse, Makalu, Baruntse, dole jazerá. Cestou zo sedla mám Ama Dablam neustále pred sebou. Na horizonte sa občas zjaví jak alebo zberač jeho trusu. Do Chukhungu prichádzam unavený. Ubytujem sa v lodži „Yak Land“. Hneď pri vchode sú zaparkované dva, ostatné v ohrade za domom. Ihneď si objednávam chlieb s čerstvými jačími produktami - maslom a jogurtom. Vynikajúce.

11. Chukhung Ri (5511 m)

Relaxačný výstup na Chukhung Ri. Obrovská stena Nuptse je tak blízko, že sa jej chcem dotknúť. Makalu, Čo Oju, Ama Dablam, Imja Tse. Paráda ako vždy. Poobede prichádzajú do dediny chatrne oblečení etnickí Nepálci predať etnickým Tibeťanom - Šerpom hrnce a riady, čo vyniesli na chrbtoch. Po dohodnutí biznisu dostávajú čaj. Večeru poistí fantastický, ešte teplý jogurt. Napriek neďalekému trekovému Island Peaku tu vládne kľud a pohoda. Červený masív Lhotse a zapadajúce slnko celkový dojem ešte umocnia.

12. Chukhung - Pangboche

Na chodníku som sám, užívam si hôr a spätných pohľadov na hradbu Lhotse. V Dingboche začína hojnosť jedenia, pitia, organizovaného turizmu. Lekváriky mažú lekváriky na chlebíky, cuckajú čajíky, na povel hromadne vyrážajú. Doprajem si krajec jačieho syra. Poobede v Pangboche smerujem do starého kláštora. Je prázdny. Žlté prepravky sú plné čerstvo vyčistených svietnikov. Vôňa niekdajšieho obsahu ostala. Jeden sa pokúšam s kostolníčkou vykšeftovať výmenou za finančný dar pre kláštor. Márne.

13. Ama Dablam BC

Obrovská rovná lúka, na ktorej pre potenciálnych klientov nastavali agentúry množstvo stanov. Toho času je väčšina prázdna. Základný tábor. Atmosféra pokojná až ospalá. Narúša ju len množstvo jakov nesúcich náklad a jedna helikoptéra. Žiadne odpadky ani iný očividný devast. Tí, čo sa balia na odchod, svoje osobné produkty poctivo zahrabávajú.

14. Pangboche - Monjo

Od rána s hlbokým opovrhnutím sledujem turistickú infraštruktúru pozdĺž chodníka. Vzápätí si v Tengboche v pekárni s výhľadom na strechu sveta objednám dva druhy jablkového koláča a presso. Obžerstvo je hriech. Našťastie je vedľa kláštor, stánok mentálnej očisty a vzpruhy. Ranné modlenie práve začína. Neváham, vchádzam. Odriekanie mantry, bubienky, trúbky, zvončeky, kadidlo, veľké žlté čapice. Etnograficko-scénografické pošušňáníčko. Cítim sa ako B. Pitt, teda až na tie vlasy a ksicht. Karma sa lepší každou sekundou, koláče ani svedomie už neťažia. V Namche na počkanie mením dátum odletu z Lukly.

15. Monjo - Lukla

Za včerajší relatívne dlhý zostup mi obe kolená srdečne ďakujú, ľavé ešte o čosi viac ako pravé. V údolí cítiť jeseň a vidieť žlté listy. Snáď počasie dovolí a zajtra ráno odletím podľa plánu. Lukla, okrem pristávacej dráhy, nemá čím oslniť. Remeselné pivo Sherpa – Himalayan Red, však nie je zlé. Asi jediná výnimka spomedzi inak hnusných lokálnych a licencovaných lágrov.

16. Lukla - Káthmandú

Budí ma hukot vrtuľových motorov. Letiskový hotel za 4,- € na osobu a noc. Tlačím nepálsky raňajkový set priamo nad pristávacou dráhou. Medzi vajcom a plackou cez okno sledujem, či sa niektorý z pilotov nepomýli. Nepomýli. Prázdne stroje odliepajú už v polovici. Teším sa na dobré karí, čistú posteľ, vôňu tyčiniek, zápchu, smog a nejaké pamiatky, čo som nestihol minule. V chráme stretávam prostého budhistického mnícha s novým iPhonom. Vezie ma mladý taxikár, ktorý nepočúva hip-hop ale The Eagles a Guns N’ Roses. Zázrak. Na ušetrený čas kupujem autobusový lístok do Pokhary. Raft s paraglidom čakajú.

Záver

S výnimkou frekventovanej diaľnice z Lukly do EBC, sú počty turistov relatívne nízke počas celého dňa. Aj samotná diaľnica je dve – tri hodiny po východe slnka skoro prázdna. Potom vyrážajú stáda jakov, mulíc a turistov. Počas obeda opäť o čosi voľnejšie. Chodníky čisté, udržiavané. Kamenné domčeky ukrývajúce separovaný odpad zjavne plnia svoj účel. Pri skorých nástupoch je ľahké zohnať nocľah aj v turisticky exponovaných dedinách. 14 dní je na komfortné zvládnutie treku v uvádzanom rozsahu až až. Bez nosiča, bez vodcu – priemerne zdatný turista ich vôbec nepotrebuje. Ideálne v smere hodinových ručičiek - zaľudnený úsek z Lobuche/Chukhungu sa dá zísť do Lukly za dva dni. Dobré možnosti pridať si ďalšie denné výlety podľa chuti a časových možností.

Poznámka len pre istotu: Autor má veľmi rád francúzsku kuchyňu, kultúru, krajinu, ľudí a Tour de France a nepracuje pre pivovar.

Všetky fotky z výletu je možné si prezrieť v tomto albume.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek