Vytrvalý dážď nás prenasleduje celú cestu do obce Horní Lideč a tak keď o deviatej hodine zaparkujeme, ihneď nahadzujeme aj pláštenky. Predpoveď počasia má optimistický charakter s termínom "postupné ubúdanie oblačnosti" a nám sa jej veľmi chce veriť. A tak batohy na chrbát a v drobnom daždi sa berieme po žltej značke smer obec Lačnov. Najprv dedinou a potom okolo pekných rybníkov s kempom stúpame hore asfaltkou až k miestnemu poľnohospodárskemu družstvu, kde sa značka pravouhlo zalomí a my sa dostávame na horný koniec obce Lačnov. Mierne stúpame najprv lúkami a potom lesom až k Dolným Lačnovským skalám a prudkým, ale krátkym výšvihom sa dostávame na náučný chodník Vařákovy paseky. Odbočujeme po ňom vľavo a asi po 200m sme pri Horných Lačnovských skalách. Skaly svojou charakteristikou pripomínajú ementálsky syr. Je to asi 100 metrový blok skál.

Po obhliadke a výstupe na vrchol úzkou tiesňavou sa vraciame späť na žltú značku. Ideme po nej ešte asi 10 minút a stretávame modrú značku. Po nej príjemnou lesnou cestou s peknými výhľadmi na Vizovické vrchy pomaly schádzame až k obci Lidečko, kde je pri ceste zaujímavá hradba skál s názvom Čertove skaly a aj rovnomenný motel. Na skalách sa práve dnes (1.9.) koná 50. zraz horolezcov. Parkovisko je už plné a o 16.hod. sa majú pokúsiť o svetový rekord v počte ľudí naviazaných na jedno lano. Takže vidím, že komunistické heslo "Za masovosť-za rekordy“ má ešte stále svojich zástancov. Na skalách visia desiatky lezcov ako na pavučinách. My však radšej navštívime miestnu pivnicu motela a pár dobre mienených pív nás veľmi poteší. Už dávno prestalo pršať a svieti slniečko.

Okolo šestnástej opúšťame Čertove skaly a po modrej značke ideme smerom do Pulčínskych skál. Značka ide najprv asi 300 m po frekventovanej štátnej ceste, potom sa lomí doprava a podchodom pod železnicou vedie najprv asfaltkou a neskôr lesnou cestou. Cesta pomaly stúpa a po troch kilometroch sme pri Pulčínskych skalách. Pekný skalnatý blok či chrbát, ktorým vedie značkovaná cesta, sa pomaly, ale isto začína strácať pod príkrovom náletových stromov. Keď som tu bol prvýkrát asi pred 15 rokmi, bolo to v tejto uhladenej krajine veľmi atraktívne.

Na druhej strane doliny je táborisko pre turistov. Sú tu umyvárky a záchody, ako aj dve chatky so stolmi, kde by sa dalo celkom dobre vyspať. No a tiež aj dva veľké totemy. My však pokračujeme po červenej do obce Pulčín, kde je známa trampská hospoda a kde aj chcem dnes večer skončiť. Sme tam o 17.30 hod. Krčma je to naozaj štýlová. Z vonku je to socialistická smoobsluha, ale vnútorná výzdoba je „na úrovni“. Špecialitou krčmy je ponuka asi 10 druhov jedál, a aj možnosť nocľahu vo vlastnom spacáku za „bratru“ 17,-Kč/osoba. My však spíme vonku, kúsok za krčmou, ktorú, ako inak, tiež stráži jeden totem.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Ráno sa neponáhľame, lebo nás nič netlačí. Po raňajkách nechávame batohy v krčme a naľahko sa vraciame do Pulčínskych skál. Schádzame až k potôčiku a zasa po modrej lezieme skalami po reťazovej ceste navrch a potom na Hradisko. Je to veľmi pekný úsek cesty. Urobíme pár fotiek a schádzame dolu po červenej, pretože klesanie skalami je dosť nebezpečné. Asi za dve hodinky sme nazad v Pulčíne. Poobedujeme, popijeme a najprv červenou po ceste a neskôr žltou značkou lúkami schádzame až do obce Horní Lideč, kde pri železničnej stanici máme zaparkované autá. Sme tam o 15.hodine.

Táto trasa je veľmi pekná a celkom ľahká. Tri skalné rôznorodé útvary jej dávajú pestrosť a atraktivitu. Celá krajina je len“na skok“ od slovenských hraníc a preto ju považujem za dobrý tip na víkendový výšľap, hoci celá trasa sa dá celkom ľahko prebehnúť aj za deň. Naviac sú po ceste dobré stravovacie a občerstvovacie možnosti.

Fakty:
Pohorie – Česká republika - Vizovické vrchy
Nadmorská výška, max: 779 m n. m., min: 430 m n. m.
Prevýšenia, stúpanie: 580 m, klesanie: 580 m
Náročnosť - 1
Vzdialenosť - 24 km
Počet dní - 2
Voda - v osadách a u Pulčínskych skál
Mapa č. 93 KČT