Reportáž

Nedrkotaj zubami, ale preberaj nohami 2020

13. 01. 2020
Tento diaľkový pochod v Malých Karpatoch sa uplynulú sobotu konal už po 37. raz. Diaľkový pochod má tú výhodu, že nemusím vymýšľať trasu, na ktorej by som si dala do tela, lebo už to niekto urobil za mňa. Navyše ma čaká príjemná spoločnosť v podobe nášho autora Mira Svíteka, ktorý je dlhoročný diaľkoplaz.

Trasa

Pezinok – Limbach – Kozí chrbát – Prepadlé – Košarisko – Staré Hájne – Pod Kozliskom – Borinka – Pod Dračím hrádkom – Biely kríž – Rača

S Mirom sa stretneme už vo vlaku a tak sa v Pezinku veľmi nezdržujeme. Na stanici sa len zaregistrujeme a dostávame hárok, do ktorého nám budú kontroly pridávať pečiatky. Tú z Limbachu dostávame hneď, veď je jasné, že Limbach nemôžeme obísť.

Prvá časť trasy vedie uličkami Pezinka a do Limbachu. Nad sebou máme modrú oblohu, ranné slnko farbí hnedé malokarpatské lesy do fialova. Miro rekapituluje trasy viacerých malokarpatských diaľkových pochodov a to, ako vedú cez rovnaké lokality. Ale čo sa dá robiť, keď nám tu iné hory nenarástli.

V Limbachu odbáčame na zelenú značku, ktorá nás privedie k Limbašskej vyvieračke a potom na hrebeň Malých Karpát. Teplota je nad nulou, ale v potoku sa nesmelo máča niekoľko cencúľov z blízkych konárikov a na ceste je inoväť z poslednej noci, tak máme aspoň pocit zimnej túry, lebo dnes to o drkotaní zubami naozaj nebude.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Prvú pauzu si dávame pri Limbašskej vyvieračke. Samotná vyvieračka je pekná, skalná stena, z ktorej vyviera krištáľovo čistá voda, dokonca aj v tomto suchom období. Ale je aj zaujímavá. Nie svojimi priestormi, za stenou sa nachádza úzka jaskyňa asi 15 metrov dlhá, bez výzdoby. Vyvieračka má však význam po vedeckej stránke pri pochopení podzemného krasového hydrogeologického režimu tejto časti Malých Karpát. Na opačnej, záhorskej strane Malých Karpát, tečie Stupavský potok. Voda z neho je podzemnými štruktúrami cez ponor Prepadlé odvedená práve do tejto vyvieračky. Ide o prípad tzv. vodného pirátstva, teda odobrania vody inému povodiu.

Za vyvieračkou začneme viac stúpať. Značka tu vedie takmer kolmo na vrstevnice. Vychádzame na červenú hrebeňovú značku na rázcestí Kozí chrbát. Spomínam na bežkárske akcie Pezinská Baba – Rača. Dúfam, že jedna vyjde aj túto zimu, hoci teraz to tak nevyzerá ani najmenej. Aj tá trocha bieleho podkladu, po ktorom sme práve išli, bola len opadaná námraza zo stromov. Tento rázcestník je cyklistický a lyžiarsky, turistický je asi o 50 metrov ďalej, pri pekných ihličnanoch. Tu zase hrebeň opúšťame a schádzame na druhú stranu. Ideme po hranici vojenského obvodu Záhorie. Odskočíme si zvonka pozrieť trampské chatky. Ďalej až po Prepadlé kráčame zúfalo blatovou zvážnicou, kde sa zjavne teraz ťahá drevo. Je to zážitok, v negatívnom zmysle slova.

Za Prepadlým sa turistický chodník aspoň odpojí od zvážnice, tá inak vyzerá tak isto aj ďalej a o chvíľu míňame ťažiarov v akcii. Som rada, keď prídeme na Košarisko. Kedysi tu tiež bývala kontrola, ale už nie sú ľudia, hovorí Miro. Ideme na fazuľovú polievku do Zapadnutého kúta. Nie je tu veľa turistov, predbehla nás partia s inštruktorom vysokohorskej turistiky Matúšom (pozdravujem), ktorý nám chváli čas. Je pol dvanástej a neviem, či je tri a pol hodiny na 15 km až taký hviezdny čas (kolegovia zo Slovak Ultra Trail, nečítajte). Miro tvrdí, že to práve tak plánoval. Smejem sa, že to sa nedá plánovať, veď nemohol vedieť, ako nám to pôjde. Dávame si teda polievku, pivo, kofolu a potom sa zdvíhame, lebo zasedieť sa na dlhšej akcii neoplatí, to už viem.

Pár metrov po rázcestník a potom stúpanie po červenej. Mirovi zvoní telefón, volajú mu kamaráti, že dorazili do krčmy. “Veď som vám povedal, že na Košarisku o pol dvanástej, my sme už odišli.”

Po chvíli míňame parádne skaly po ľavej ruke. Nejdeme na čas a tak navrhujem Mirovi, že by sme si ich mohli poobzerať. Prelezieme teda skaly, v okolí sú zaujímavé stromy, pri jednom sa fotíme na spôsob papierových tabúľ s otvormi na tvár, aké bývajú pre deti na hradoch. Po pravej ruke je kopec so zaujímavým názvom Vrchné Čisto. Upozorní naň Miro s tým, že tam sú tiež skalky, asi 700 metrov od nás. Keď sme už tu, ideme sa pozrieť. Vrchol vyzerá ako nadrozmerný krtinec, skalky pod zapadaným lístím takmer nevidím, okolo sú jamy rôznej veľkosti. Môžu to byť stopy po ťažbe mangánových rúd z 19. storočia, ťažko povedať. Náučná tabuľa k tejto téme je na druhej strane kopca pod Dračím hrádkom.

Vraciame sa na značku. Prichádzame na Staré Hájne a pokračujeme na rázcestie Pod Kozliskom. Táto časť trasy je obzvlášť nudná, priesek rovný ako pravítko, po pravej strane zvyšky hrdzavého plota. Trasa niekoľkokrát klesá a stúpa. Mám pocit, že pred nás niekto stále kladie ten istý úsek.

Pod Kozliskom si vydýchneme. Do Borinky môžeme ísť po červenej cez Pajštún, alebo po žltej smerom na Dračí hrádok. Zabudla som sa Mira spýtať, aká trasa je vlastne oficiálna. My to zvrtneme doľava na žltú a následnej na cyklotrasu. Križujeme trasu lanovky, ktorá tu začiatkom 20. storočia viedla z borinského kameňolomu do Stupavskej cementárne. Viac informácií o lanovke sa dá prečítať tu.

Schádzame do Borinky prakticky priamo na námestie. Ďalšia kontrola je v kaviarni, dožičím si kávu, kofolu a muffinu. O niekoľko minút po nás prichádza množstvo ďalších účastníkov, takže podnik praská vo švíkoch. Dlho tu teda nesedíme a vydávame sa na ďalšiu trasu. Miro hovorí, že chodieva po asfaltke pod Dračí hrádok a odtiaľ po zvážnici popod elektrické vedenie na Biely kríž. Pýtam sa ho, či tu nie je oficiálna trasa. Vraj po žltej, ale tá je veľmi rozbahnená po ťažbe a že tu sa to až tak nerieši. Stačilo mi ísť po rozbahnenej zvážnici pred Prepadlým a tak to ďalej neriešim, napokon na hrebeň musíme vyjsť tak či tak. Po asfaltke ideme pomerne rýchlo, nech to máme čím skôr za sebou. Pod Dračím hrádkom odbočíme na mostík hneď oproti smerovníku a následne doľava po zvážnici, ktorá stúpa prudko hore. Ďalšia diretka, ktorú si ozvláštnime návštevou ďalšej trampskej chatky, teda len zvonka. Táto sa mi veľmi páči.

Zvážnica nás privedie pod obrovské stĺpy elektrického vedenia, potom ideme krajom lesa. Zastavíme sa pri Božej muke. Miro hovorí, že celá žltá od Svätého Jura na Biely kríž a ďalej do Stupavy má pútnický charakter. Naozaj, keď sa doma pozriem na mapu, je tam jeden krížik za druhým.

Vychádzame kúsok pod Bielym krížom. Pýtam sa Mira, či je nutné ísť na Biely kríž. Vraj nie, tak tých pár výškových metrov vynechávame a prechádzame z asfaltky, po ktorej vedie červená, na tú, popri ktorej vedie modrá. Modrá je samé blato, tak sa presunieme na asfaltku. Na nej sú aj ďalší chodci a cyklisti. To je fajn, že ľudia sú radi na čerstvom vzduchu, ale predsa navrhujem Mirovi, aby sme zišli do Rače po starej bežkárskej trase okolo Haluzického pomníka. To bude trochu komornejšie, aj keď dlhšie. Ak sme ušetrili okrem blata aj pár metrov tým, že sme nahradili žltú z Borinky asfaltkou, tu to dobehneme. Okrem toho, na Bielom kríži som už takmer doma, a ešte sa mi nechce končiť.

Odbočíme teda doľava k Severke a rozložím si skorú večeru, vytiahnem termosku a prezliekam si suché veci, ako keby som nebola 20 minút od cieľa. Našťastie Miro má pochopenie pre tieto výstrelky. Ponúknem ho aspoň makovníkom a čajom a potom schádzame záverečný úsek do Rače. Stíhame západ slnka. Cieľ je v Račianskej vieche. Sme asi tak v polovici výsledkovej listiny, pričom treba podoknúť, že niektorí idú 46 km trasu. My dostávame diplom, na ktorom máme 35 km a 600 m prevýšenia. Údaj o prevýšení Miro počas dňa rozporoval. Večer mi posiela záznam z GPS, kde sa skvie 35 km a 1260 m. Každopádne sa cítim úplne v pohode a už si dohadujem ďalšiu ďiaľkoplazeckú akciu. Na záver by som rada poďakovala organizárorom pochodu.

Trasa v mape: Miroslav Svitek

Fórum 1 príspevok
Nedrkotaj zubami, ale preberaj nohami 2020 17/01/20 19:04 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Správa Minister obrany označil za možnú príčinu požiaru turistov Minister obrany Jaroslav Naď po nedávnom požiari vo Vojenskom obvode Záhorie apeloval na verejnosť, aby rešpektovala zákaz kladenia ohňa. Oficiálne je však v čase núdzového stavu vstup do vojenských lesov zakázaný. 30/04/21 Soňa Mäkká Správy
Túra Z Tatr. Lomnice pod Slavkovský štít - útek pred hmlou Nenáročná túra, ktorú zvládnu aj menej trénované deti, vedie z Tatranskej Lomnice k vodopádom Studeného potoka a na Hrebienok. Okrem úvodu túry tu nie je žiadne prudké stúpanie a veľká časť trasy poskytuje pekné výhľady do podhoria a na okolité štíty. Jej výhodou v pandemických časoch je nižšia návštevnosť v porovnaní s prístupom na Hrebienok od Starého Smokovca. 28/04/21 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Podcast O Chate pod Kľačianskou Magurou s Danielom Pitákom V novom Hiking podcaste je hosťom Daniel Piták, chatár z Chaty pod Kľačianskou Magurou v Malej Fatre. Aj na tejto horskej chate bojujú s obmedzeniami, ktoré priniesla pandémia. 19/04/21 Soňa Mäkká Rozhovory
Najnovšie články na titulke
 
Príbeh Slovenské brandy a poľská wiśniówka Viac rokov som plánoval túru hornou Oravou. Prejsť si po najsevernejších hraniciach okruh od Babej hory po Pilsko. Pred 4 rokmi mi to nevyšlo preto, že som sa spoliehal na ľudí, ktorí mali ísť so mnou. Dovolenka bola vybavená, chuť objavovať na najvyššom stupni, ale podvečer túry to zvyšok partie vzdal a ostal som doma. Samému sa mi vtedy chodiť ešte veľmi nechcelo, aspoň nie takto ďaleko. O dva roky je situácia výrazne iná a nerobí mi problém vyraziť aj na viac dní sám. Leto vrcholí a rozhodujem sa, že idem do toho. dnes Martin Birka Príbehy
Basecamp Boli ste už na miestach s názvom Vrvrava či Chujava? Čaká nás oblačný víkend, v nedeľu cez naše územie prejde studený front so zrážkami. Po oteplení sa príroda zazelenala, v tipoch sme pre vás vybrali aj kratšie ciele v nižších nadmorských výškach. Ak radi chodíte na Chatu pod Chlebom, treba to stihnúť do nedele, od pondelka sa chata zatvorí kvôli rekonštrukcii. včera Redakcia Basecamp
Cyklotúra Šiklóš, Horšianska dol., Svätý Kríž a Krížny vrch Regióny Tekov a Hont sú rajom pre cyklistiku a cykloturistiku. Nachádza sa tu množstvo cestičiek s minimálnou premávkou, v pestrom (rovinatom, zvlnenom aj kopcovitom) teréne a v obklopení atraktívnej krajinnej scenérie. Popri trasách je množstvo prírodných, kultúrnych a historických pamiatok, ktoré sú zatiaľ neobjavené pre masy turistov. Navyše tu počasie po väčšinu dní v roku praje bicyklovaniu. včera Jakub Mészáros Štiavnické vrchy, Podunajsko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Nedrkotaj zubami, ale preberaj nohami 2020 17/01/20 19:04 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1260 m

    • klesanie: 1260 m

  • Vzdialenosť
    • 35 km

  • Náročnosť
    • 4

  • Dátum túry
    • 11.01.2020

  • Štart trasy
    • šírka: 48.2841 ° SŠ
      dĺžka: 17.2699 ° VD
      » Mapa

  • Doprava
    • Pezinok, vlak

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.7 (0.26)