Najprv musím uviesť umiestnenie prechádzky. Náučným chodníkom sa neprejdú návštevníci pri Dubnici nad Váhom blízko ležiacich Trenčianskych Teplíc, ale kúpeľní hostia iných termálnych vôd. "Naša" Dubnica je totiž od roku 1960 miestnou časťou Bojníc. Sviatočné svätoštefanské popoludnie strávime na Náučnom chodníku Bojnice / Dubnica – Hradište.

Chodník začína na príhodnom mieste: konečná MHD súmestia Prievidza - Bojnice. No ani z námestia pod Bojnickým zámkom to nie je ďalej ako 2 km. Prvá tu umiestnená tabuľa 1. Náučný chodník Bojnice / Dubnica – Hradište zobrazí mapku plánovanej trasy s jej siedmimi zastávkami. Hovorí o 3640 m dĺžky s prevýšením 225,5 m a potrebným časom na zdolanie 1.45 h. Čosi povie aj o miestnej histórii od mladšej doby bronzovej.

Miesto je aj východiskom žlto značenej líniovej turistickej značky smerom k Šútovskému sedlu v hrebeni Malej Magury. Časť trasovania oboch chodníkov je spoločná.

Trasa

Bojnice, časť Dubnica – Ulica 1. mája – Grúne – Sedliská – prameň Lasce - špotový areál (futbalové ihrisko) – Bohatka – Hradište – Lány – športový areál – Lasce – Ulica kapitána Nálepku – Bojnice, časť Dubnica

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Prechádzame obcou v smere oboch značiek. Po chvíľke sme pri novom kostolíku. Venuje sa mu informačná tabuľa 2. Kostol Sedembolestnej Panny Márie. Interiér kostola, vyzdobený autorom vyrezávaného betlehemu v Rajeckej Lesnej, nám zostáva skrytý. Škoda, že kostoly aj vo sviatočné dni bývajú mimo pobožností uzamknuté.

Chvíľku kráčame ulicou a potom sa rozlúčime so žltou značkou. Prekročíme lavičkou potôčik a stúpame k obydliam na konci lúčky na kraji zalesneného hrebienka. Drevené smerové šípky, možno povedať medzinárodnej úrovne, nás odrážajú vpravo. Angličtina na improvizovanom diele sa len tak nevidí. Horným okrajom lúky nad obcou trošku blatistým chodníkom ideme na sever. O obhospodarovanie trávnatého vlhkého terénu sa starajú celoročne akurát len diviaky. Pamiatok po ich aktivitách vidíme veľa. Vojdeme medzi kroviny. Tie neumožnia obchádzať vrstvičku blata na cestičke. Šľapaje v ňom svedčia o tom, že nie sme v poslednom čase jediní návštevníci. Trošku ma mrzí civilizačný neporiadok v okolí.

Ďalšou zástavkou NCH sú tri bojnické travertíny. Pozostatok termálnych prameňov tvorí aj úbočie, pod ktorým sa pohybujeme. Zo svahu vystupujú rôzne veľké žltkasté skalnaté útvary tejto horniny. Pomerne často sú porastené brečtanom. Pár metrov pod informačnou tabuľkou venovanou miestnej flóre a faune je prameň vody. Na rozdiel od predchodcov, so studenou vodou. Odteká jarčekom do krovinami zarasteného, vlhkého a aj v tomto ročnom období zaujímavého terénu.

Blatko nás sprevádza naďalej. Detičky tú majú asi radosť. Prejdeme okolo polorozpadajúcej sa, polorekonštruovanej staršej obytnej stavby. Za ňou vychádzame na pevnejšiu cestu, aby sme po chvíli kráčali znovu žltou značkou. Privádza nás k Dubnickému športovému areálu.

Kúsok poniže cesty, pri prírodnom zdroji vody je informačná tabuľa: 4. Studnička – Lasce. Popisuje význam prameňov v prírode. Obrazové vyhotovenie opäť zachytáva zvieratá a rastliny okolia. Škoda poškodenia obrázkov vandalizmom. Tak to bolo aj na predchádzajúcej tabuli. Prameň je upravený a bohatý. Všetko svedčí o jeho častom využívaní. Trošku špekulujem o nápise na doske nad prameňom. Komu či čomu je určené „Milujem ťa“?

Prechádzame následne okolo slušne obsadeného parkoviska pred športovým areálom. Ľudia nesedia dnes doma. Za športoviskami schádzame zo žltej značky vedúcej lesnou komunikáciou hore dolinou. Odbočujeme k lúkam na samom dne dolinky smerujúcej k sedlu na hrebeni. Naposledy som tu kráčal cestou a nezaregistroval som nasledujúce informačné miesto na NCH. Nenechávam to na náhodu a s turistickou navigáciou presne dorazím k hľadanej tabuli. Je v ľavej hornej časti pekného otvoreného trávnatého priestoru na kraji lesného porastu. Protiľahlá strana údolia je tvorená veľkým pasienkom.

Zástavka NCH 5. Vápenné, Vápenné jamy a vápenné pece – Dubnica. Oproti dvom predchádzajúcim stratila črty vhodné pre deti. Serióznejšie, skoro odborne spracováva činnosti spojené s produkciou vápna v týchto miestach. Oceňujem jej vysokú informačnú hodnotu a nepoškodenosť.

Nasledujúci úsek vedie poľnou cestou lúčkami, zvieranou z oboch strán zalesnenými svahmi. Pekné oddychové miesto s ohniskom, síce trošku poznačené časom, je na začiatku posledného lúčneho úseku. Výzva k čistote na tomto mieste našla odozvu. Chvíľu nepozorujem žiadne odpadky v prírode. Atmosféru prechádzky ovplyvní občas aj slniečko svojimi lúčmi. Borovice úplne žiaria v poraste. Zabočíme opäť vľavo a znovu ideme lesnou cestou spoločne so žltou značkou. Trasa naberá na strmosti. No žiadna tragédia. Stretávame prvých dnešných výletníkov. V poslednom úseku stúpania, už v bučinou zarastajúcom rúbanisku si pochvaľujeme paličky. V blatistom klzkom teréne by to bol bez nich problém. Ešteže to nebolo dlhé. Posledný výstup a sme na zvážnici v akomsi predsedielku pred Šútovským sedlom. Je tu smerovník turistických ciest, smerovník cykloturistických ciest. Krátku prestávku tu majú práve dvaja cyklisti, čo dnes nechceli sedieť doma.

Nás zaujíma samozrejme náučná tabuľka č. 6. Bohatka. História miesta, obrázky zvierat a rastlín. Názov je odvodený od mena miestneho obyvateľa. Prejdeme sa kúsok v protismere k udržiavanej bývalej horárni. Na dvore zaujme zachovalá funkčná chlebová pec, pod budovou malý amfiteáter. Keď sa čudujem k čomu, spoluturistka ma upozorní na umelú noru v ohradenom areáli. Cvičisko poľovníckych psov - brlohárov. Na okraji cesty poteší síce nevýdatný, no upravený funkčný prameň vody.

Vraciame sa znovu k náučnej tabuli, aby sme pokračovali zvážnicou v smere zelenej značky NCH. Po ceste nejdeme dlho. V prvej zatáčke odbočujeme vpravo do terénu poznačeného ťažbou. O chvíľku nás bledšia značka utvrdí, že kráčame správnym smerom. Koľaje lesnej zarastajúcej cesty sú plné vody, a tak radšej volíme prechod krížom cez rúbanisko. Na cestu sa vraciame až pri poľovníckom posede. Čaká nás strmšie stúpanie na vlastný vrchol Hradiska, najvyššieho bodu prechádzky. Už pohľad do mapy hovorí o jeho pomerne pravidelnom tvare s hustými vrstevnicami. Zmenil sa aj charakter lesa. Nabral črty viac teplého dubového porastu mladšieho veku. Naberanie výšky vedie nekompromisne rovno hore jasne viditeľným chodníkom, tu ešte dobre značeným. Nie je ale tak dlhé, aby človeka výraznejšie unavilo. No dosiahnutie hrebienku potešilo.

Prejdeme po ňom len pár desiatok metrov, aby sa pred nami zjavila posledná terénna vlna. Po jej prekročení sme prakticky na vrcholovej plošine. Niekoľkometrový výšvih nie je len dielom prírody. Z najprístupnejšej strany je zvyškom najmohutnejšieho obranného systému. Smerom nad južné svahy vidieť jasne líniu umiestnenia valu v teréne. Druhý val je taký prudký, že tu nemuseli dávni obyvatelia z osád pod kopcom toho veľa riešiť. Na samom temene, na akejsi malej akropole, stojí záverečná náučná tabuľa 7. Dubnica Útočištné hradisko, Poloha Hradište, národná kultúrna pamiatka. Končí tam vlastný NCH. Síce nelogicky hlboko v lese, čo mení údaje o dĺžke chodníka a jeho časovej náročnosti. Každý sa predsa musí vrátiť.

Prečítame si náučno-populárne spracované informácie o navštívenej archeologickej lokalite a aj širšom okolí. Elipsovité, približne západno–východne orientované opevnenie slúžilo ako útočište v dobách ohrozenia. Nikdy nebolo trvalo osídlené. Prestávku si urobíme na východnej strane areálu. Je tu akési ohnisko s improvizovaným posedením. Vychutnávam si atmosféru lesa na prelome rokov. Les je prevažne dubový, len severný neschodný svah k potôčiku Dubnička je bohatší na bukový porast. Neviem prečo, no cítim, akoby dejiny neboli len dejinami. Niečo zvláštne sa derie pod kožu. Tisícročia sa vryli do krajiny a vyžarujú z nej.

Predsa je len vlhký december, a tak po chvíľke popíjania teplého čaju z termosky ideme ďalej. Nevraciame sa, ale pokračujeme zvažujúcim sa hrebienkom východným smerom. Len občas cez odlistené stromy vidieť osídlenie Kanianky a Dubnice, prípadne aglomeráciu Prievidze. Pri spätných pohľadoch sa týčia svahy Malej Magury. Hrebienok končí na peknom, zeleným machom pokrytom mieste. Nasleduje prudšie klesanie lesom. Chodníček nie je veľmi vychodený. Orientujeme sa skôr širšími rozstupmi medzi stromami. Len na konci lesa je viditeľný aj v teréne. Na kraji hory poteší pár majestátnejších rozložitých dubov. Na jednom strome visí hojdačka. Partnerka využije príležitosť a vráti sa na chvíľku do detských čias.

Pod lesom vychádzame na rozsiahlejší pasienok. Tu sa otvorili výhľady na široké okolie Prievidzska pod dramatickými oblakmi. Pár ľudí je tu na prechádzke so svojimi štvornohými miláčikmi. Cestička nás privádza k malému starému kameňolomu. Na lúčke v lome horí ohník a dvaja veselí muži tu trávia radostné popoludnie v kulise hlasnej hudby. Jeden strieľa lukom do terča. Neodolám a idem preskúmať, čo to má v rukách. Starší pán, skoro v mojom veku, odetý v odeve polokočovníka, predvedie to čudo. Profesionálne vyrobený luk. Fotím si značku výrobcu. Budem hľadať. Prehodíme trošku reč, čo-to sa dozviem. Pekný koníček.

Musím pridať do kroku. Polovica výpravy mi odbehla. Dobieham ju pri športovom areáli, okolo ktorého sme stúpali hore. Partia sa jej zdala asi až príliš veselá. Zhodnotila to jednoducho. Pán si napĺňa detský sen. Súhlasím. Aj mňa to občas chytí. Keď nie teraz, kedy už bude len príležitosť? K východisku prechádzky sa vraciame priamo po žltej ulicami Dubnice. Podotýkam, že vedie v tomto úseku inak, ako je zachytená v Hikeplanneri. Na konečnej MHD zisťujeme, že treba dosť dlho čakať. Prešli sme 7 km za necelé 3 hodinky. Som mierne spotený a nechcem prechladnúť, a tak radšej kráčame k bojnickej nemocnici, kde nastúpime na autobus.

Zhodnotenie

Nebola to dnes žiadna veľká túra. No prechádzka dobre padla. Bola zaujímavá aj z hľadiska informačného. V neposlednom rade bolo dobré dať sa osloviť duchom miesta. Ako nad tým rozmýšľam, nič iné to tam hore nemohlo byť. Genius loci prebývajúci na Hradišti nie je malý pobehaj, ale silná osobnosť.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek