Prvý pokus

Na Vianoce roku 2014 som dostal pod stromček snežnice. Samozrejme, hneď som ich chcel vyskúšať. Zvolil som si Göller. Vstal som skoro a mieril som do Rakúska. Bol pracovný deň, ale aj tak ma prekvapilo, ako je v rakúskych dedinách rušno. V noci nakydalo asi pol metra čerstvého snehu a ľudia ho odpratávali. Cesta však bola suchá, cestári ju museli brázdiť celú noc.

Zaparkoval som v sedle Gscheid a išiel som si pozrieť údaje na smerovníkoch. Z diaľky som na ne nevidel, tak som stúpil na sneh, načo som sa prepadol po stehná. Zdá sa, že sú ideálne podmienky na testovanie “extra large” snežníc.

Bol to boj. Doteraz som si snežnice požičiaval z oddielu, takže nejaké skúsenosti s nimi som už mal. Ale nie takéto. Pri každom kroku som sa do čerstvého snehu zabáral po kolená a kráčal som ako bocian. Pohyboval som sa extrémne pomaly. Okolitá krajina však bola nádherná. Všetky stromy boli obalené hrubou bielou perinou, bolo trochu hmlisto a ticho, proste paráda.

Po ¾ hodine som zistil, že nemám kľúč od auta. Dôkladne som si prehľadal všetky vrecká aj batoh, ale kľúča nebolo. Nenechal som ho vo dverách? Otočil som sa a letel som dolu. Stopu som mal prešliapanú, takže návrat do sedla mi trval iba 15 minút. Samozrejme, kľúč bol vo dverách. Auto som mal zaparkované rovnobežne s cestou a kľúč vo dverách videli všetci okoloidúci vodiči…

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Strčil som si kľúč do vrecka a začal som opäť stúpať. Už som nedúfal, že dnes na Göller vyjdem, chcel som však vystúpať aspoň na ostroh Gseng. Nepodarilo sa mi však ani to. Kdesi pod ostrohom bol svah taký strmý, že som sa cezeň nevedel prehrýzť. Keď som sa pozrel hore, ako vysoko sa potrebujem dostať, tak som to otočil.

Druhý pokus

Nato som vyšiel na kopec v lete dolinou Schindler Graben a Göller bol pre mňa vybavený. Lenže začiatkom zimy 2019/20 bolo snehu v nižších polohách málo. Čo tak pokúsiť sa o zimný výstup na Göller? Počkal som si na priaznivú predpoveď počasia a v nedeľu som sa vybral do Rakúska.

O 7.30 h som zaparkoval v sedle Gscheid (990 m), tak ako minule. Tentokrát som kľúč vo dverách nenechal, avšak nevybral som sa hrebienkom po značenom chodníku. Ním budem schádzať. Na výstup som si zvolil zvážnice, pričom od hornej stanice vleku pôjdem hrebeňom. Na ňom je na mojej mape vyznačená zimná trasa.

Po ceste som zišiel ku gazdovstvu Unter-Knollenhals, cez ktoré som potreboval prejsť. Pobehoval tam veľký, voľne pustený pes, ale psy majú obyčajne podobnú povahu, ako ich páni. Rakúšania sú vo všeobecnosti menej vystresovaní a sú pokojnejší ako našinci, preto ani s ich psami nemávam problémy.

Výstup

Išiel som po lesnej ceste, pri ktorej bola sústava rybníkov. Zrejme tu chovajú ryby. Cez dolinu prebehol diviak. Na tabuľke pri zvážnici sa písalo, kto a kedy ju postavil.

Sneh má kôru, ktorá je tvrdá, ale tenká. Zopárkrát som sa cez ňu preboril, tak som si dal snežnice. S nimi sa ide lepšie. Zvážnica však stúpa veľmi pomaly. Trvalo mi takmer dve hodiny, kým som vyšiel k hornej stanici vleku. Kotva je pustená, hoci svah je prázdny. Myslím, že sa hore vlekom vyviezli iba skialpinisti, ktorí od hornej stanice pokračovali na Göller. Troch vidím na strmine pred sebou a štyria, ktorí sa pri hornej stanici vleku chystali na túru, ma obehli o pár minút neskôr.

Podľa stôp som tu jediný turista, ktorý ide na snežniciach. Po krátkej prechádzke hrebeňom treba ísť hore poriadnou strechou. Skialpinisti tu robili krátke serpentíny, lenže na snežniciach sa svahy traverzujú zle. Preto idem zväčša po spádnici. Keďže je svah strmý, robím si časté prestávky. Dnešné túra má menšie prevýšenie, takže času mám dosť.

Vrchol

Konečne som na vrcholovom hrebeni. Prešiel som cez nevýrazný kopček Hohes Bäreneck, čaká ma iba posledné stúpanie. Aby som nemusel traverzovať strminu, idem cez kosodrevinu. Trčí z nej zopár vetvičiek, čo mi neprekáža.

A je tu Göller (1766 m). Na vrchole sú davy, ľudia sa valia zo všetkých možných smerov. Väčšinou ide o lyžiarov, ale pár ľudí má snežnice, dvaja dosku a našli sa aj takí, ktorí hore vybehli s nesmekmi.

Je nádherný deň. Zopár skialpinistov sa hore slní, iní sa občerstvujú. Mňa zaujíma panoráma. Spoznal som Ötscher, Gemeindealpe, Schneeberg a Heukuppe, pri ďalších kopcoch si nie som istý. Hory sú všetkými možnými smermi, ale severne od Göllera sú nižšie a často bez snehu. Ak počasie vydrží, najbližšie by som mal ísť na snežnice niekam do Hochschwabu. Zdá sa, že tam je ho dosť.

Úvodné metre zostupu po značenom chodníku boli náročnejšie, pretože je tam strmý svah. Našťastie, ľudia v snehu vychodili výrazný chodník. Nižšie to bola len prechádzka hrebeňom. Odskočil som si aj na vyhliadku Gseng, avšak z nej nevidno o nič viac ako z Göllera. Dvojica Rakúšanov tam určovala kopce, ale nepoznali všetky. Podľa veže mi pomohli určiť Muckenkogel neďaleko Lilienfeldu.

Záver

O 14-tej som sa vrátil na parkovisko, ktoré bolo na moje prekvapenie prázdne. Zrejme som parkoval na súkromnom pozemku pri gazdovstve, ale nikto mi za to nevynadal. Mám za sebou stredne náročnú prechádzku za nádherného počasia. Celý deň bolo jasno a hoci meteorológovia predpovedali na kopcoch vietor s rýchlosťou 4 m/s, na vrchole bolo bezvetrie.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek