Trasa

Červený Kláštor, hraničný most – Sromowce Niżne – Podlaźce – Košariská (Kosarzyska) – Tri koruny (Trzy Korony) – Przełęcz Szopka – Wąwóz Szopczański – Podlaźce – Sromowce Niżne – Červený Kláštor, hraničný most

Červený Kláštor

Ráno vstávame do mierne chladného počasia. Pôvodne sme chceli za jeden deň stihnúť dva vrcholy Pienin, a to Sokolicu a Tri koruny, ale pre môj zdravotný stav, a hlavne preto, že pltnícka sezóna skončila na konci októbra a nemali by sme sa ako preplaviť cez Dunajec, sme sa rozhodli iba pre výstup na Tri koruny.

Túra to nebude dlhá, takže sa nemusíme ponáhľať a z penziónu vychádzame niečo po deviatej. V okolí je iba jemný snehový poprašok, zato ale výdatne prší, čo nás nepríjemne prekvapilo. Chodníky aj cesty sú zľadovatené a pohyb dosť nebezpečný.

Cez Dunajec prechádzame lávkou spájajúcou Červený Kláštor a poľské Nižné Šromovce (Sromowce Niżne). Napájame sa na žltú značku, ktorá vedie prevažnou časťou po dedinskom chodníku. Kráčame v hmle, takže nevieme, kam ideme, až sa pred nami objaví veľká drevená chata Schronisko PTTK Trzy Korony. Cesta sa mení na kamenistú a zľadovatelú. Kráča sa ťažko.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instragrame ]

Zastavíme sa pri odbočke na zelenú značku, kde natrvalo odchádzame z asfaltového chodníka a kamenia, a tak si nasadzujeme mačky. Zbehneme dole kopčekom, prekročíme potok a značka nás ďalej vedie na Košariská (Kosarzyska). S mačkami to hneď ide lepšie a máme istý krok.

Cesta prudko stúpa, zo začiatku vedie drevenými ľadovými schodmi, postupne sa mení na zasneženú lesnú cestu. Snehu s nadmorskou výškou pribúda, hmla ustupuje a pred nami sa otvára krásna krajina. S jednou prestávkou po hodine dôjdeme na Košariská (Kosarzyska), kde stretáme prvú skupinku poľských turistov, ktorí prišli pravdepodobne od Sokolice.

Tri koruny (Trzy Korony)

Cestička ďalej vedie hore (ako inak), a opäť sú tu vybudované drevené schodíky. Tu hore je snehu relatívne dosť, vyzerá to ako pravá zima, a čo je potešujúce, hmla sa úplne rozplynula. Po dvadsiatich strmých minútach prídeme pod Tri koruny (Trzy Korony), kde už sa to hemží turistami. Zložíme sa, napijeme a občerstvíme sa.

Na vrchol Troch korún vedie vybudovaný kovový chodník, po ktorom sa dá vyjsť až úplne hore. Cesta je úzka a predelená, hore sa ide vľavo, dole vpravo (čo sme v Británii?). Na skale je napísaná poznámka “max 15 osôb”.

Vyšliapeme si posledných pár metrov a vyjdeme úplne hore. Hmla takmer úplne zmizla, a pred nami sa otvára nádherný výhľad na celé okolie. Vidíme, ako sa kľukatí Dunajec a celý Červený Kláštor. Nádhera. Škoda, že sa dvihol silný vietor a takto hore sme úplne nechránení, pocitová teplota sa radikálne znížila. Pokocháme sa a rýchlo utekáme pred vetrom dole, keďže postupne som si prestával cítiť prsty.

Od rázcestia na Tri koruny pokračuje ďalej dole modrá značka. Všade je pekne bielo, pocitová zima ustupuje, kráča sa veľmi dobre. Cestu lemuje prekvapivé množstvo lavičiek, Poliaci teda na svojich turistov myslia.

Od sedla Szopka sa cesta mierne zhorší. Ideme žltou značkou, a aj keď poväčšine kráčame po drevených schodíkoch, cesta je miestami strmá, zasnežená, zľadovatelá, nižšie bahnistá s množstvom kameňov a skál.

Stretávame stále viac a viac ľudí, ktorí idú hore. Prechádzame ešte posledný pekný úsek cez tiesňavu Wąwóz Szopczański, kde v skalných dierach visia zamrznuté cencúle. Napokon prichádzame k drevenej chate Schronisko PTTK Trzy Korony, pri ktorej sme začínali. Teraz bez hmly vidíme, kde sme to vlastne boli, keďže ráno sme išli na slepo. Tri koruny sa krásne týčia v poobedňajšom slnku. Zhadzujeme mačky a identickou cestou sa vrátime k ubytovaniu. Už sa ani tak nešmýka ako ráno.

Záver

Celý okruh nám zabral veľmi pomalým tempom s viacerými prestávkami 4 hodiny. Po začiatočnom polhodinovom daždi sa počasie umúdrilo a ustúpila hmla, takže výlet sa fakt podaril. Hlavne prvá polovica výstupu je náročnejšia, keďže na niečo cez dva a pol kilometri je prevýšenie takmer 500 metrov. V týchto podmienkach si to veľmi neviem predstaviť ísť bez mačiek.

Červený Kláštor a celkovo Pieniny ponúkajú obrovské množstvo turistických možností. Okrem výstupu na Tri koruny a na spomínanú Sokolicu, ktoré sú asi najznámejšie, si môžete, samozrejme, prejsť prielom Dunajca, kde Jánošík testoval svoju družinu (úsek známy ako Jánošíkov skok), alebo pekné Haligovské skaly. Pre horských cyklistov sú tu singletraily v Lesnici. Za zmienku stoja neďaleké hrady Nedeca (Niedzica) a Čorštín (Czorsztyn). Povinnou návštevou, ktorú sme si na ďalší deň splnili poctivo aj my, je múzeum Červený Kláštor. Pieniny sú preto so širokou škálou aktivít, ktoré ponúkajú, určite dobrou voľbou aj mimo hlavnej sezóny.