Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Cintorín Hadvigy
Cintorín Hadvigy Zatvoriť

Túra Zaniknuté dediny (3) – Hadviga

Päť dní po návšteve Mochoviec sme si povedali, že do tretice všetko dobré, a vybrali sme si ďalšiu zaniknutú dedinu – Hadvigu. Zánik horskej osady v pohorí Žiar sa mi zdá najsmutnejší. Nezanikla kvôli nejakému zámeru, čo ako pochybnému, ale zanikla z čistej ľudskej zloby a nenávisti.

Vzdialenosť
12 km
Prevýšenie
+493 m stúpanie, -543 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 2020
Pohoria
Žiar
Trasa
Voda
Prameň v dolnej časti obce
Doprava
Turčianske Teplice (vlak, bus) - Brieštie (bus)
Jasenovo (bus) - Turčianske Teplice (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1083 Prievidza, Žiar (1:50.000)

Hadviga bola založená v roku 1392 nemeckými kolonistami, ako súčasť Hauerlandu, ostrova nemeckého osídlenia na Slovensku. Keďže sa jej obyvatelia živili poľnohospodárstvom a drevorubačstvom a boli tiež katolíci, nelíšili sa veľmi od obyvateľov okolitých dedín. Až do začiatku II. svetovej vojny. Vtedy niektorí nemeckí Hadvigania začali kolaborovať so svojimi fašistickými súkmeňovcami. Niektorí dobrovoľne, niektorí z prinútenia. V mene kolektívnej viny boli potom po vojne všetci vysťahovaní do Nemecka. V obci zostalo len 48 ľudí a v roku 1954 bola osada pričlenená k Brieštiu. Časť osady bola rozkradnutá a rozobraná na stavebný materiál. Domy v dolnej časti boli postupne prestavané na chalupy aj napriek tomu, že tam nie je zavedená elektrina a ani voda. V hornej časti zostal len cintorín, kostol, schody bývalej školy, studňa, zvonička a dva domy.

Trasa

Brieštie – Hadviga – Vyšehradské sedlo – Vyšehrad – Čertova dolina – Jasenovo

Ranný autobus nás priviezol do Brieštia. Bolo chladné ráno, a tak sme hneď vykročili poľnou cestou k Hadvige. Vo Zvolene po snehu ani stopa a tu nádherný zimný kraj. Snehu nebolo veľa, ale stačilo, aby krajina vyzerala priam rozprávkovo. Do Hadvigy nevedie značený chodník, ale vyjazdené koľaje na poľnej ceste, nás sem neomylne doviedli. Prekvapujúco, je tu dosť domov a väčšina je pekne upravená a zdá sa, že (chalupársky) obývaná. Bolo tu však ticho a v mysli mi zazneli slová básne „...dedina ako po vymretí...“.

Na maličkom námestíčku je krytý prameň vody, informačné tabule a dokonca miniatúrna knižnica. Obzreli sme si najskôr ľavú vetvu osady a potom sa bývalou hlavnou ulicou vybrali ku kostolu. Pred kostolom je malý cintorín, ktorý tiež neušiel rabovaniu a väčšina starých liatinových krížov skončila asi v zberniach kovového šrotu. Kostol zvonku pôsobí zachovalo a udržiavane. No pohľad dnu cez rozbité okenné tabuľky je mrazivý. Kostol je úplne vybrakovaný, kríž miesto oltára a zopár obrazov na stenách, ktoré sú pravdepodobne nepôvodné. Do kostola zateká a fúka cez rozbité sklo, a tak sa pleseň pomaly šíri po stenách. Vo svahu nad osadou je drevená zvonička. Nezvoní – zvon tu už dávno nie je a nahnutá zvonička len ťažko odoláva zubu času.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Návrat sme zvolili cez Vyšehrad. Poľnou cestou sme vyšli na hrebeň Žiaru a odtiaľ sme sa nechali viesť červenou turistickou značkou až na Vyšehrad. Táto časť túry je súčasťou diaľkovej trasy Cesty hrdinov SNP, vedie sčasti lesom a sčasti lúkami. Značenie je dobré.

Za Vyšehradským sedlom značka prudko stúpa lúkami pod les. Tu začína náučný chodník s peknými informačnými tabuľami a ten nás priviedol na vrcholové bralá Vyšehradu. Krásny skalnatý vrch na pomedzí Hornej Nitry a Turca má strategickú polohu a bol odpradávna obývaný. Chvíľu sme pobudli na tomto krásnom mieste. Poobdivovali Turčiansku záhradku i takmer celý hrebeň Veľkej Fatry. Potom sme len zišli ku smerovníku Čertova dolina a odtiaľ poľnou cestou do Jasenova na autobus.

Vyšehrad bol symbolickým zavŕšením nášho malého putovania po zaniknutých dedinách. Vrch bol odpradávna obývaný, vystriedalo sa na ňom mnoho kultúr a tisíce obyvateľov. Niektorí tam prežili celý život, niektorí dobrovoľne odišli za lepším a niektorí boli nútení odísť. Čas všetko zahladil. Všetko len dočasu...

Záver

Na Slovensku je najmenej päťdesiatka zaniknutých dedín. Návšteva niektorej z nich môže byť celkom dobrým turistickým cieľom. Pridávam dva zoznamy pre inšpiráciu.

Seriál o zaniknutých dedinách

Fotogaléria k článku

Najnovšie