Trasa

Modra, Zochova chata – modrá smer Hubalová – Gajdoš – Čermák – Kamenná brána – Traja jazdci – Veľká homoľa – Peprovec – Pod Zámčiskom – Modra, časť Harmónia

V piatok som márne zháňal na internete nejaké aktuálne správy o stave snehu na bežkárskych tratiach v okolí Zochovej chaty. Našiel som len výšku snehu na zjazdovke. Tak som sa rozhodol pre istotu si zobrať snežnice.

Na autobus o 7.40 h z Mlynských Nív nastúpilo celkom slušné množstvo bežkárov a cestou ešte pribúdali, až sme hore došli plní. Okrem nás siedmich vystúpila ešte jedna početnejšia skupina pešiakov. Mali rovnaké čiapky a napokon sa fotografovali s oddielovým bannerom. Len som nejako nezachytil ich názov.

Gajdoš

Ak ešte v Harmónii nebolo po snehu ani stopy, na Zoške ho už bolo slušne a čím sme išli vyššie, tým viac ho pribúdalo. Vybrali sme sa po ceste smerom na Hubalovú. Potešilo ma, že bežkári si spravili stopu na krajoch cesty a my pešiaci sme tak mohli nerušene kráčať stredom medzi stopami.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Tak sme sa zahovorili, že sme skoro prešli odbočku doľava, ktorá nás mala doviesť na červenú. Snehu bolo zrazu toľko, že som začal vážne uvažovať o nasadení snežníc. Mal som ich však len ja, a tak som nechcel zdržiavať partiu. Myslel som, že sa budeme striedať v prešliapávaní stopy, no napokon sme to celý deň robili len Boris a ja.

Červenú sme v podstate len preťali, ale kým cez ňu prešli všetci, prefrnkli okolo nás aspoň piati bežkári. Stúpanie sa stalo kľučkovaním pomedzi zasnežené černičie a človek občas zapadol do snehu až po lýtka. Potešil som sa, že som si prišil na softshelové nohavice suchý zips, a tak som ich len pritiahol okolo členkov a nepotreboval som ochranné návleky. Vďaka tabletu sme bez problémov trafili k vrcholovej tyči na kopci Gajdoš. Kým Ivan vyberal flaštičku, aby mohol naliať prvý vrcholový štamprlík, ja som vyberal euroobal s názvom kopca. Keďže najbližší strom bol taký hrubý, že som potreboval pomoc k upevneniu obalu páskou, volal som na partiu, aby mi prišli pomôcť. Tam však už vládla taká nálada, že ma nikto nepočúval. Napokon mi prišiel pomôcť Boris a spolu sme to zvládli. Skúšam fotiť večer nabitým smartfónom Samsung, no odmieta v mraze robiť, a tak ma zachraňuje stará tlačidlová Nokia.

On ako keškár sa pri zostupe oddelil, aby nejaké ulovil, a my zvyšok sme klesli na červenú a po nej sme sa vybrali na Čermák. Cestou sme stretli toľko bežkárov, že Musto s Ivanom, naša GPS dvojica, odmietli pokračovať po občerstvovacej pauze na lúke po zelenej a vybrali sa neznačene na Tri kopce.

Kamenná brána

Zvyšok teda pokračoval so mnou. Ocitli sme sa pre zmenu na tréningovej trase bežcov. Trochu nás pobavili, lebo za prvou skupinou bežal veľký vlčiak, a tak sme si hovorili, že prvých naháňa pes a druhí im bežia na pomoc. V druhej skupine som spoznal víťaza Nízkotatranskej stíhačky 2018. Než sme odbočili zo značky, stretli sme zblúdilú či slabo natrénovanú bežeckú postavičku a potvrdili jej, že beží dobrým smerom.

Zo zelenej sme odbočili doprava na lesnú cestu, aby sme po prepone došli na žltú zo Zbojníckeho. Cestou sme našli na strome zavesenú prázdnu 5-litrovú bandasku od oleja. Tak to sem asi srnky nezavesili!

Po žltej sme išli len kúsok a potom sme odbočili doľava a začali popri skalnatom chrbáte stúpať k vrcholu Kamennej brány. Zasnežené skaly, pred nimi zasnežené konáre stromov a pod nohami panenský sneh. Veľmi pekná časť dnešnej túry. Kamaráti párkrát mysleli, že sme už pod najvyšším bodom, no viem, že tam je trampský flek, a tak až keď som ho videl zasnežený, vedel som, že sme pod správnou skalou. Partia nechápavo hľadela na skaly a pýtala sa ma, ako tam chcem upevniť označenie. Nuž som ich uistil, že som celkom normálny a dám to na najbližší strom pod skalou a nikoho nebudem nútiť k horolezeckým výkonom. Boris mi opäť pomohol a kým sme sa kŕmili, on chodil okolo skaly, premeriaval ju prstami a napokon nám vysvetlil, že tu je keška nie fyzická, ale otázková. Ako sa tak motal okolím, našiel na strome označenie z Botokrossu asi spred troch rokov. Tak to ma organizátor sklamal, že si to po sebe neodpratal. Prerezávam nožíkom lepiacu pásku a všetko dávame do ruksaku.

Peprovec

Po najedení sa chvíľu dumáme, ako ďalej a napokon sa rozhodneme vrátiť po vlastných stopách dolu na lesnú cestu. Odbočili sme skôr, a tak robíme študijný poloblúk a napokon sme na lesnej ceste, ktorá nás dovedie na zelenú a k Trom jazdcom. Ctibor spomína, ako tu cvičili trnavskí horolezci. Dve mladé devy sa tu stojac na rebríku fotografujú, a tak pokračujeme hore na Veľkú homoľu.

Tu je celkom živo. Otec s dvomi deťmi skúša dron. Vraj nech sa pozrú zhora, či je nad hmlou slnko. Dron letí povedľa rozhľadne hore, mizne v hmle a je počuť len zvuk motorčeka. Neviem čo videli na obrazovke. Dron sa zrazu vynorí z hmly a tatko ho ledva chytí. Ukladá ho do púzdra a my zase pre zmenu odchádzame dolu. Ideme pomedzi stromy, kade sa voľakedy na Multikáre vozili hore drevené schody starej rozhľadne. V nedeľu stretám v Inchebe na výstave pána Rúžeka a on nám rozpráva o výstavbe novej veže.

Po modrej značke klesáme lesom a na rozdiel od jesene, kedy som išiel aj na Malú homoľu, teraz zo značky odbočujeme až pred veľkou ľavotočivou zákrutou. Predtým ešte vidíme na strome uviazanú detskú topánočku. Hodila by sa vnukovi, je však len jedna!

Traverzujeme svah popod Malú homoľu a potom lesnou cestou pokračujeme až k bodu, kde opustíme aj ju a lesom popri skalách stúpame k borovici. Tu si väčšina myslí, že sme na vrchole, no posielam ich ďalej. Chvíľu klesáme a im sa to nevidí, no napokon po vystúpení na ďalší vrcholček a miernom klesnutí, stúpame černičím na Peprovec. Tu nás už pri vrcholovom kameni čakajú Peter s Mustom. Ivan rozlieva posledné kvapky whisky a ja s Borisom a Ctiborom upevňujeme označenie vrcholu.

Autobus z Harmónie nám odchádza o 15.12 h, veľmi sa nezdržujeme a rôzne zliezame zo skalnatého vrcholu. Odvážnejší rovno po skale dolu, my opatrnejší zídeme do černičia a obchádzame skalu. Svah je aj tak strmý a bojím sa, že bez paličiek, ktoré sa pekne nesú v ruksaku, padnem. No, nejako som to utraverzoval a zišli sme na žltú. Väčšina nás pokračovala doľava k modrej, len Musto vyrazil nejako krížom. Ja si ešte zájdem ku vchodu do štôlne a po klzkej vozovke kráčame do Harmónie. Na jej začiatku sa roztratíme. Krčmová partia hľadá svoj dokovací bod, ja sa zase idem pozrieť na chatu, kde býva cieľ PBÚ. Zarazia ma tabuľky okolo nej so zákazom vstupu, a tak lúkou prejdem na cestu a po nej na zastávku autobusu.

K jeho odchodu sme dorazili všetci a v ňom sme sa stretli s viacerými bežkármi z rána. V cestovnom poriadku zisťujem, že stihnem prísť aj domov, osprchovať a prezliecť sa a v Devíne budeme načas.

Koncert sa nám s manželkou veľmi páčil. Majka sa mi ukázala v úplne inom svetle a klobúk dolu pred ňou a jej priateľmi zo spevokolu. Napokon sme sa stavili v blízkej reštaurácii na večeru a dali bodku za zaujímavo strávenou sobotou.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek