Čermákova lúka
Túra

Gajdoš, Kamenná brána a Peprovec

20. 02. 2020
Na pravidelnej utorňajšej stretávke v Malom Bajkale som popisoval, ako sme s Ivanou označovali kopce pre nový OTO 24 vrcholov MK BSK. Keď som spomenul, že mienim ísť opäť v sobotu označiť ďalšie, bol som vyzvaný, aby som to ponúkol ako oddielovú akciu. Vzhľadom na to, že kamarátka Majka mala mať o 18-tej s Devínskym chrámovým zborom AD HOC vystúpenie v devínskom kostole a my sme ju nechceli zmeškať, vybral som tri kopce v okolí Zochovej chaty.

Trasa

Modra, Zochova chata – modrá smer Hubalová – Gajdoš – Čermák – Kamenná brána – Traja jazdci – Veľká homoľa – Peprovec – Pod Zámčiskom – Modra, časť Harmónia

V piatok som márne zháňal na internete nejaké aktuálne správy o stave snehu na bežkárskych tratiach v okolí Zochovej chaty. Našiel som len výšku snehu na zjazdovke. Tak som sa rozhodol pre istotu si zobrať snežnice.

Na autobus o 7.40 h z Mlynských Nív nastúpilo celkom slušné množstvo bežkárov a cestou ešte pribúdali, až sme hore došli plní. Okrem nás siedmich vystúpila ešte jedna početnejšia skupina pešiakov. Mali rovnaké čiapky a napokon sa fotografovali s oddielovým bannerom. Len som nejako nezachytil ich názov.

Gajdoš

Ak ešte v Harmónii nebolo po snehu ani stopy, na Zoške ho už bolo slušne a čím sme išli vyššie, tým viac ho pribúdalo. Vybrali sme sa po ceste smerom na Hubalovú. Potešilo ma, že bežkári si spravili stopu na krajoch cesty a my pešiaci sme tak mohli nerušene kráčať stredom medzi stopami.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Tak sme sa zahovorili, že sme skoro prešli odbočku doľava, ktorá nás mala doviesť na červenú. Snehu bolo zrazu toľko, že som začal vážne uvažovať o nasadení snežníc. Mal som ich však len ja, a tak som nechcel zdržiavať partiu. Myslel som, že sa budeme striedať v prešliapávaní stopy, no napokon sme to celý deň robili len Boris a ja.

Červenú sme v podstate len preťali, ale kým cez ňu prešli všetci, prefrnkli okolo nás aspoň piati bežkári. Stúpanie sa stalo kľučkovaním pomedzi zasnežené černičie a človek občas zapadol do snehu až po lýtka. Potešil som sa, že som si prišil na softshelové nohavice suchý zips, a tak som ich len pritiahol okolo členkov a nepotreboval som ochranné návleky. Vďaka tabletu sme bez problémov trafili k vrcholovej tyči na kopci Gajdoš. Kým Ivan vyberal flaštičku, aby mohol naliať prvý vrcholový štamprlík, ja som vyberal euroobal s názvom kopca. Keďže najbližší strom bol taký hrubý, že som potreboval pomoc k upevneniu obalu páskou, volal som na partiu, aby mi prišli pomôcť. Tam však už vládla taká nálada, že ma nikto nepočúval. Napokon mi prišiel pomôcť Boris a spolu sme to zvládli. Skúšam fotiť večer nabitým smartfónom Samsung, no odmieta v mraze robiť, a tak ma zachraňuje stará tlačidlová Nokia.

On ako keškár sa pri zostupe oddelil, aby nejaké ulovil, a my zvyšok sme klesli na červenú a po nej sme sa vybrali na Čermák. Cestou sme stretli toľko bežkárov, že Musto s Ivanom, naša GPS dvojica, odmietli pokračovať po občerstvovacej pauze na lúke po zelenej a vybrali sa neznačene na Tri kopce.

Kamenná brána

Zvyšok teda pokračoval so mnou. Ocitli sme sa pre zmenu na tréningovej trase bežcov. Trochu nás pobavili, lebo za prvou skupinou bežal veľký vlčiak, a tak sme si hovorili, že prvých naháňa pes a druhí im bežia na pomoc. V druhej skupine som spoznal víťaza Nízkotatranskej stíhačky 2018. Než sme odbočili zo značky, stretli sme zblúdilú či slabo natrénovanú bežeckú postavičku a potvrdili jej, že beží dobrým smerom.

Zo zelenej sme odbočili doprava na lesnú cestu, aby sme po prepone došli na žltú zo Zbojníckeho. Cestou sme našli na strome zavesenú prázdnu 5-litrovú bandasku od oleja. Tak to sem asi srnky nezavesili!

Po žltej sme išli len kúsok a potom sme odbočili doľava a začali popri skalnatom chrbáte stúpať k vrcholu Kamennej brány. Zasnežené skaly, pred nimi zasnežené konáre stromov a pod nohami panenský sneh. Veľmi pekná časť dnešnej túry. Kamaráti párkrát mysleli, že sme už pod najvyšším bodom, no viem, že tam je trampský flek, a tak až keď som ho videl zasnežený, vedel som, že sme pod správnou skalou. Partia nechápavo hľadela na skaly a pýtala sa ma, ako tam chcem upevniť označenie. Nuž som ich uistil, že som celkom normálny a dám to na najbližší strom pod skalou a nikoho nebudem nútiť k horolezeckým výkonom. Boris mi opäť pomohol a kým sme sa kŕmili, on chodil okolo skaly, premeriaval ju prstami a napokon nám vysvetlil, že tu je keška nie fyzická, ale otázková. Ako sa tak motal okolím, našiel na strome označenie z Botokrossu asi spred troch rokov. Tak to ma organizátor sklamal, že si to po sebe neodpratal. Prerezávam nožíkom lepiacu pásku a všetko dávame do ruksaku.

Peprovec

Po najedení sa chvíľu dumáme, ako ďalej a napokon sa rozhodneme vrátiť po vlastných stopách dolu na lesnú cestu. Odbočili sme skôr, a tak robíme študijný poloblúk a napokon sme na lesnej ceste, ktorá nás dovedie na zelenú a k Trom jazdcom. Ctibor spomína, ako tu cvičili trnavskí horolezci. Dve mladé devy sa tu stojac na rebríku fotografujú, a tak pokračujeme hore na Veľkú homoľu.

Tu je celkom živo. Otec s dvomi deťmi skúša dron. Vraj nech sa pozrú zhora, či je nad hmlou slnko. Dron letí povedľa rozhľadne hore, mizne v hmle a je počuť len zvuk motorčeka. Neviem čo videli na obrazovke. Dron sa zrazu vynorí z hmly a tatko ho ledva chytí. Ukladá ho do púzdra a my zase pre zmenu odchádzame dolu. Ideme pomedzi stromy, kade sa voľakedy na Multikáre vozili hore drevené schody starej rozhľadne. V nedeľu stretám v Inchebe na výstave pána Rúžeka a on nám rozpráva o výstavbe novej veže.

Po modrej značke klesáme lesom a na rozdiel od jesene, kedy som išiel aj na Malú homoľu, teraz zo značky odbočujeme až pred veľkou ľavotočivou zákrutou. Predtým ešte vidíme na strome uviazanú detskú topánočku. Hodila by sa vnukovi, je však len jedna!

Traverzujeme svah popod Malú homoľu a potom lesnou cestou pokračujeme až k bodu, kde opustíme aj ju a lesom popri skalách stúpame k borovici. Tu si väčšina myslí, že sme na vrchole, no posielam ich ďalej. Chvíľu klesáme a im sa to nevidí, no napokon po vystúpení na ďalší vrcholček a miernom klesnutí, stúpame černičím na Peprovec. Tu nás už pri vrcholovom kameni čakajú Peter s Mustom. Ivan rozlieva posledné kvapky whisky a ja s Borisom a Ctiborom upevňujeme označenie vrcholu.

Autobus z Harmónie nám odchádza o 15.12 h, veľmi sa nezdržujeme a rôzne zliezame zo skalnatého vrcholu. Odvážnejší rovno po skale dolu, my opatrnejší zídeme do černičia a obchádzame skalu. Svah je aj tak strmý a bojím sa, že bez paličiek, ktoré sa pekne nesú v ruksaku, padnem. No, nejako som to utraverzoval a zišli sme na žltú. Väčšina nás pokračovala doľava k modrej, len Musto vyrazil nejako krížom. Ja si ešte zájdem ku vchodu do štôlne a po klzkej vozovke kráčame do Harmónie. Na jej začiatku sa roztratíme. Krčmová partia hľadá svoj dokovací bod, ja sa zase idem pozrieť na chatu, kde býva cieľ PBÚ. Zarazia ma tabuľky okolo nej so zákazom vstupu, a tak lúkou prejdem na cestu a po nej na zastávku autobusu.

K jeho odchodu sme dorazili všetci a v ňom sme sa stretli s viacerými bežkármi z rána. V cestovnom poriadku zisťujem, že stihnem prísť aj domov, osprchovať a prezliecť sa a v Devíne budeme načas.

Koncert sa nám s manželkou veľmi páčil. Majka sa mi ukázala v úplne inom svetle a klobúk dolu pred ňou a jej priateľmi zo spevokolu. Napokon sme sa stavili v blízkej reštaurácii na večeru a dali bodku za zaujímavo strávenou sobotou.

Fórum nová téma
Gajdoš, Kamenná brána a Peprovec 20/02/20 00:00 nová téma
Najnovšie články autora
 
Túra Maroko: zo Stredného Atlasu na Saharu Saharu som najprv spoznal v knižnej podobe, a to pri čítaní Sienkiewiczovej knižky Púšťou a pralesom. Potom slovenskú v okolí Malaciek, kde som absolvoval základný vojenský výcvik. No a napokon v roku 2018 sme po výstupe na 4001 m vysoký Malý M´Goun mali ísť skúsiť štvordňové putovanie púšťou na Leviu dunu. To sme sa však museli najprv presunúť z Ait Alla v Strednom Atlase do M´Hamid El Ghislane. Keďže už druhý rok sa pre pandémiu nedá veľmi chodiť do sveta, čítam si staré zápisky a snáď aj niekoho iného budú zaujímať moje dojmy z časti Maroka. dnes Miroslav Svítek Svet
Túra Miléniový kríž a rozhľadňa Lipky - okruh zo Senice Keď som pred rokmi išiel na rozhľadňu Lipky z Radošoviec, zvolil som si zostup k vlaku v Kopčanoch. Tým pádom som sa vyhol Smrdákom a o existencii Miléniového kríža som vtedy netušil. Pri chystaní príspevku do relácie "S batohom na pleciach" som si uvedomil, že šliapanie cez polia mnohým asi nebude voňať, a tak som ponúkol zostup do kúpeľov Smrdáky a ako bonus návštevu Miléniového kríža. Nuž som si potom povedal, že by som sa naň mohol ísť pozrieť osobne. 03/05/21 Miroslav Svítek Záhorie
Túra Skalica – Veterník – Holíč Koncom minulého roku som začal putovanie v Gbeloch, a tak s prvým jarným víkendom som si povedal, že by som mohol dokončiť putovanie až po Skalicu. No a konečne nájsť holíčske menhiry. Vzhľadom na situáciu, ale aj všeobecnú nefunkčnosť klubovej činnosti, nik so mnou nešiel. Predpoveď počasia meteorológom vyšla na chlp presne, a tak som prišiel do Holíča opálený a zmoknutý. 21/04/21 Miroslav Svítek Záhorie
Najnovšie články na titulke
 
Túra Maroko: zo Stredného Atlasu na Saharu Saharu som najprv spoznal v knižnej podobe, a to pri čítaní Sienkiewiczovej knižky Púšťou a pralesom. Potom slovenskú v okolí Malaciek, kde som absolvoval základný vojenský výcvik. No a napokon v roku 2018 sme po výstupe na 4001 m vysoký Malý M´Goun mali ísť skúsiť štvordňové putovanie púšťou na Leviu dunu. To sme sa však museli najprv presunúť z Ait Alla v Strednom Atlase do M´Hamid El Ghislane. Keďže už druhý rok sa pre pandémiu nedá veľmi chodiť do sveta, čítam si staré zápisky a snáď aj niekoho iného budú zaujímať moje dojmy z časti Maroka. dnes Miroslav Svítek Svet
Túra Bišar, Spišská a Diran - okruh zo Šteľbachu Prichádza víkend a narýchlo plánujeme nejakú kratšiu, ale zaujímavú turistiku v okolí Lipian. Voľba padla na zaujímavo vyzerajúci kopec v Levočských vrchoch, na ktorý nevedie oficiálna značka, ale dostať sa naň nie je žiadny problém – vrchol s názvom Spišská. A prečo Spišská? Lebo z jej vrcholu máte celý Spiš ako na dlani. včera Gabriela Ferencová Levočské vrchy
Podcast O Muránskej planine s riaditeľom Jánom Šmídtom “Keby štátna ochrana prírody po kalamite v roku 2004 povolila jej spracovanie, ľudstvo by pravdepodobne došlo o jeden živočíšny druh,” hovorí v Hiking podcaste riaditeľ Národného parku Muránska planina o endemickej muške Mycetophila gemerensis, ktorá obľubuje plodnice húb a nachádza sa iba na Fabovej holi. 09/05/21 Ľubomír Mäkký Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Gajdoš, Kamenná brána a Peprovec 20/02/20 00:00 nová téma
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 709 m n. m. – Veľká homoľa

    • min: 264 m n. m. – Modra, časť Harmónia

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 704 m

    • klesanie: 891 m

  • Vzdialenosť
    • 20 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 25.01.2020

  • Štart trasy
    • šírka: 48.3829 ° SŠ
      dĺžka: 17.2752 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.35681 ° SŠ
      dĺžka: 17.31009 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Čermákova lúka

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus) - Modra, Zochova chata (bus)
      Modra, Harmónia (bus) - Bratislava (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.27 (0.75)