Po dlhšom čase sa tak vraciam k téme, ktorú som začal a nedokončil. Medzičasom sa viacero vecí zmenilo. Napríklad som zistil, že najvyšších vrchov nie je 56, ako som si na začiatku stanovil, ale je ich 60. Preto je názov „Slovenská 56-stka....“, už trochu irelevantný, a tak v názve nechám len „Od Burdy na Gerlach“, aby to niekoho nezmiatlo. V tejto časti navštívim flyšové pohoria, ktoré tvoria hranicu s Českou republikou: Turzovskú vrchovinu, Biele Karpaty, Moravsko-sliezske Beskydy a Javorníky.

Turzovská vrchovina - Beskydok (953 m)

Turzovská vrchovina je nenápadné a málo navštevované pohorie v severozápadnej časti Slovenska. Aj keď je pohorie pomerne nevýrazné, tak ukrýva množstvo zaujímavostí. Či už je to zaujímavý Korniansky ropný prameň, alebo Klokočovské skálie s nevšednými guľovými skalnými výtvormi.

Na Beskydok (953 m) som akosi zabudol, keď som si robil jeden výlet na Kysuce a Oravu práve kvôli vrcholom. Zistil som to, až keď som prišiel domov. Nedalo mi to spávať, a tak som sa tam o pár dní vybral opäť len tak na otočku. Namiesto pekného slnečného počasia, ktoré ma sprevádzalo na predchádzajúcom výlete, bol teraz sychravý a pochmúrny deň. Priamo na najvyšší vrch pohoria nevedie turistická značka, ale v jeho tesnej blízkosti prechádza červená.

Autom som sa vyviezol do horského sedla Bumbálka, kde je veľké parkovisko. Akurát keď som zastal, tak začalo slušne liať. Chvíľu som počkal, ale dážď neustával, a tak som nemal na výber. Dnes to bude prechádzka v daždi. Prebehol som cez frekventovanú cestu a hneď na okraji lesa bola tabuľka „rozhledna“. Okolie som si veľmi nenaštudoval, a tak ma vcelku zaujala. Červená značka vedie zo sedla po lesnej ceste na vrch Trojačka (940 m). Na vrchole ma zaujal starý uhorský hraničný kameň. Na jednej strane bolo napísané UHRY a na druhej strane MORAVA. Už som sa po štátnej hranici nachodil veľa, ale takýto starý hraničný kameň som ešte nevidel nikde.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na tomto mieste treba odbočiť vľavo a pokračovať po štátnej hranici. Hranica najskôr klesá do mierneho sedla a neskôr stúpa smrekovým lesom k vrcholu. Najvyšší vrch nie je nijako turisticky označený. Je tu iba klasická triangulačná tyč a kameň. Z vrcholu by mohli byť aj výhľady, pretože na moravskej strane je rúbaň. V čase mojej návštevy bola hmla, a tak neviem posúdiť či aj naozaj je.

Späť sa vraciam opäť na Trojačku (940 m) a cestou sa ešte zastavím pri prameni Vsetínské Bečvy, kde sa dá nabrať voda. Odtiaľto som potom zbehol ešte na blízky vrch Čarták (952 m), ktorý sa nachádza na moravskej strane. Na jeho vrchole stojí rozhľadňa, ktorá bola zatvorená. Vôbec mi to však neprekážalo, keďže bola hustá hmla (pozn. red.: pre kľúč si treba ísť do hotela Sůkenická). Po červenej značke som sa potom vrátil cez Trojačku späť do sedla Bumbálka. Dnes by som chcel navštíviť ešte pár zaujímavých miest, ktoré sa nachádzajú v okolí, a tak bol výstup iba prechádzka. Veľmi ma zaujali miestne trochu tajomné lesy, a tak si tu v budúcnosti určite naplánujem viacdňovú túru.

Biele Karpaty - Veľká Javorina (970 m)

Na Veľkú Javorinu som sa prvýkrát trepal v podvečer a v poriadnom mraze. Postupne som sa sem za posledné tri roky dostal viackrát a dosť som si vrch obľúbil. Kebyže ho mám bližšie, tak by som tu bol zrejme varený-pečený dosť často. Ako najkrajší výstup mi príde trasa po červenej od Myjavy a zostup po zelenej do obce Strání, časť Květná.

Začínam teda v Myjave a po červenej značke Cesty hrdinov SNP kráčam v ústrety Veľkej Javorine. Už od mesta je tento pomerne výrazný vrch badateľný. Úvod trasy je asfaltový, ale vedie cez malebné myjavské kopanice. Na väčšine ciest je len malá premávka, a tak cestu k lesu veľmi nerušia prechádzajúce autá. Značka prechádza cez Sovinec, Horný Výhon až do kopanice Uhliská. Nad touto kopanicou vchádza značka do lesa a spočiatku sa miernym stúpaním približuje k štátnej hranici s Českom. Neskôr začne chodník stúpať strmšie a pekným bukovým lesom vystupuje na prvý vrch Čupec (819 m). Odtiaľto vedie značka po peknom hrebeni s miernym stúpaním a klesaním. Cestou míňam dva prístrešky. Jeden je pri Dibrovovom pomníku a druhý kúsok ďalej.

Strmšie stúpanie je na záverečnom úseku, kde chodník vedie cez les až na vrcholovú lúku. Z lúky sa otvárajú pekné výhľady na moravskú aj slovenskú stranu pohoria. Pekný je aj pohľad na samotný najvyšší vrch s vysielačom. Na severovýchodnej strane vrchu je malý lyžiarsky vlek a Holubyho chata. Zrejme najznámejšia a najviac navštevovaná horská chata v Bielych Karpatoch. Od chaty je pekný výhľad na susedný vrch Jelenec (925 m), na ktorom stojí bývalá vojenská veža (neoficiálna rozhľadňa).

Z vrcholu pokračujem po zelenej značke smerom do obce Strání. Cestou sa oplatí urobiť si zachádzku po hrebeni ku spomínanej rozhľadni na vrchu Jelenec (925 m). Vedie k nej lesná cesta, ktorá pokračuje po hrebeni. Rozhľadňa je vysoká 40 m a vedú na ňu strmé rebríky. Nič pre slabšie povahy. Z vrcholu je však pekný výhľad na blízku Veľkú Javorinu a okolie.

Zostup po zelenej značke je poriadne strmý, ale vedie pekným bukovým lesom. V dolnej časti sa otvárajú obmedzené výhľady na spomínanú obec Strání, v ktorej túru končím. Veľká Javorina je posledným vyšším kopcom v západnej časti Slovenska. Jej susedstvo s pahorkatinami a nížinami s nej robí dominantný vrch aj napriek relatívne malej nadmorskej výške. Veľmi zaujímavý je svojský kraj myjavských kopaníc, ktoré sa rozprestierajú na južnej a juhovýchodnej strane vrchu.

Moravsko-sliezske Beskydy - Veľký Polom (1067 m)

Pohorie zasahuje na naše územie iba okrajovo zo susednej Českej republiky. Jeho najvyšším vrcholom je Lysá hora (1323 m), ktorá sa nachádza na moravskej strane. V našej časti pohoria je najvyšším vrchom Veľký Polom (1067 m), ktorý sa nachádza na štátnej hranici. Na vrchol som sa vybral z obce Raková, ktorá sa skladá z viacerých malých usadlostí (lazov).

Modrá značka vedie na vrchol z lazu Korcháňovci. Značka najskôr prechádza miernym stúpaním cez túto miestnu časť a po vstupe do lesa začína prudko stúpať. Okolie vrchu je dosť poznačené ťažbou dreva a lykožrútom. Dosť často som tu stretával lesných robotníkov alebo miestnych, ktorí chystali drevo na zimu.

Značka stúpa strmo do kopca a až potom ako sa dostane k lesnej asfaltovej ceste, sa stúpanie trochu zmierni. Na jednom mieste ma v okolí cesty prekvapili veľké kopy dreva nachystané na odvoz. Po chvíľke sa dostávam na štátnu hranicu, kde ma prekvapil zaujímavý skalný útvar Medvedia skala. Takýchto skaliek je tu po okolí viacero, ale na tejto je urobená kaplnka zasvätená sv. Hubertovi, patrónovi poľovníkov.

Odtiaľto začínam opäť strmo stúpať po štátnej hranici smerom k vrcholu. Hranica tu vedie cez viacero rúbaní, z ktorých sú pekné výhľady na mesto Čadca. Vrch nie je naozaj nič dĺžný svojmu názvu. Tvorí ho jeden veľký polom, alebo skôr rúbaň. Vrcholovú časť tvorí vyschnutý smrekový les, ktorý zožral zrejme lykožrút. Ak príde silnejší vietor, tak to tu bude čoskoro vyzerať ako na Fabovej holi vo Veporských vrchoch. Možno sa potom z vrcholu otvoria kruhové výhľady. Momentálne sú výhľady len z rúbaní, ktoré sú za hranicou rezervácie. Najkrajší je pohľad na laznícke osídlenie a Čadcu na slovenskej strane. Smerom na moravskú stranu vidieť do centrálnej časti pohoria.

Z vrcholu sa vraciam späť k Medvedej skale, a odtiaľ idem po cyklotrase, ktorá vedie po lesnej asfaltovej ceste. V dolnej časti vedie cesta cez rozsiahle rúbane, z ktorých sú pekné výhľady na okolité lazy. V okolí vrcholu je viacero zaujímavých miest, ktoré som objavil na mape až neskôr. Preto si sem už teraz plánujem nejakú dlhšiu túru, aby som toho stihol po okolí viac pobehať.

Javorníky - Veľký Javorník (1071 m)

Na Veľký Javorník som sa vydal počas najkrajšej časti jesene, čo bola veľmi správna voľba. Lístie sa akurát sfarbilo do najkrajších farieb a počasie zodpovedalo ideálnemu babiemu letu. Túru začínam v sedle Melocík, ktorým prechádza dôležitá dopravná komunikácia. Červená značka vedie spočiatku po asfaltovej a neskôr po lesnej ceste, ktorá stúpa hneď na prvý dnešný vrchol - Čerenka (947 m). Na vrchole stojí posledný stožiar lyžiarskeho vleku a zrejme bufet, ktorý funguje počas sezóny. Stavba má malú predsieň, takže by sa tu dalo aj prespať.

Z vrchu klesám do lazníckej osady Gregušovci, ktorá je kúsok pod vrchom Čerenka. Takýchto osád je v okolí veľa a tvoria ich zaujímavé drevené domčeky. Za osadou prichádzam k rázcestiu Nad Zápačou, kde odpúšťam červenú značku a pokračujem po modrej. Značka stúpa po hrebeni na vrch Čemerka (1052 m), ktorý je zalesnený. Po hrebeni pokračujem ďalej do sedla pod Hričovcom, kde sa opäť vraciam na červenú značku. V tejto časti sú stúpania a klesania na hrebeni minimálne, takže by to tu bolo vhodné aj na bicykel. Prechádzam cez ďalší vrch Štiavnik (1031 m), na ktorom sú malé horské lúky.

Z vrchu klesám k horskému stredisku Kasárne, ktoré je "akoby" na moravskej strane, ale ešte na Slovensku. Je tu lyžiarsky vlek a hotel. Začínam opäť stúpať lesom, a keď sa začne les otvárať do rozsiahlejších horských lúk, tak som na vrchole Veľkého Javorníka. Je tu osadený drevený dvojkríž. Výhľady sú síce obmedzené len na moravskú stranu, ale najkrajší je pohľad na samotný lúčnatý hrebeň, smerom do sedla Gežov. Dnes je pekné počasie, a tak je na vrchole pomerne dosť turistov a cyklistov. Prevažne sú však z Česka. Slovákov je tu minimum.

Cez sedlo Gežov pokračujem ďalej po peknom lúčnatom hrebeni na susedný vrch Stratenec (1055 m). Tesne pod jeho vrcholom je pamätné miesto na vojakov padlých počas 2. svetovej vojny. Taktiež je tu postavená malá drevená turistická rozhľadňa. Sú z nej výhľady hlavne na Moravu a obmedzene aj na slovenskú stranu, kde sa dá v diaľke rozoznať hrebeň Malej Fatry.

Zo Stratenca pokračujem ešte kúsok po hrebeni a v sedle Stratenec odbočím na žltú turistickú značku. Tá ma dovedie do lazníckej osady Podjavorník, ktorá patrí pod obec Papradno. Tu sa moja túra končí. Veľký Javorník je v rámci hrebeňa dosť nevýrazný vrchol, ale vrcholové horské lúky mu pridávajú vysokú estetickú hodnotu. Zaujímavosťou je, že v minulosti bol o lúky spor medzi pastiermi na dnešnej slovenskej a moravskej strane. Dokonca vyústi do otvoreného konfliktu a museli zasiahnuť najvyššie autority, aby sa zažehnal. Preto dnes v tejto časti hrebeňa nevedie štátna hranica logicky priamo po hrebeni, ale asi 400 m pod hrebeňom na moravskej strane. Slovenskí pastieri tak získali lúky pre seba. Dúfam, že ich dnes nenechajú zarásť a aj naďalej budú tvoriť najkrajšiu časť pohoria Javorníky.

Záver

V tejto časti som navštívil štyri vrchy, ktoré patria do pásma flyšových pohorí. Flyš je charakteristický tým, že má relatívne hladko modelovaný reliéf, a tak nie sú tieto vrchy veľmi výrazné. Teda okrem vrchu Veľká Javorina, ktorý susedí s pahorkatinami a nížinami. Ostatné vrchy sú však dosť nenápadné a veľa turistov na ne nechodí. O to väčšie je však prekvapenie, keď sa v okolí nachádzajú zaujímavé, zabudnuté miesta, ktoré by tu človek nečakal.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek