Trasa

Brezno – Diel – Dedečkova chata – Bystrá – Bystrianska jaskyňa – Chodorov vrch – Valaská

Je piatok a predpoveď počasia je priaznivá, tak aby sme to v pohode zvládli. Ráno nás priateľ odviezol do Brezna, kde sme pri železničnej stanici a smerovníku so zelenou značkou začali putovanie za krásami prírody v nám neznámej oblasti. Už prvé kroky od stanice nás uisťujú, že to bude určite zaujímavé. Len čo prejdeme mostom cez rieku Hron a odbočíme vpravo do parčíka vedľa tečúcej rieky, hneď náš zrak upúta informačná tabuľa o sympóziu lavičiek. Bolo ich niekoľko a celkom zaujímavých, kým sme odbočili z parčíka do ulíc Brezna. Značkovaná trasa nás doviedla uličkami do samotného centra, kde pred historickou vežou čakal zbrojnoš Hladoš (rytier Bombura), sediac s miskou. Je na mieste niečo si povedať o histórii Brezna.

Brezno

Najstaršia zmienka o meste je v listene Bela IV. z roku 1265. V roku 1380 mu boli udelené mestské práva Ľudovítom I. (Veľkým) z Anjou. Viac si môžete nájsť na webových stránkach, ale keďže prechádzam časťou historického mesta, tak spomeniem aspoň niektoré pamiatky z Námestia M. R. Štefanika. Hneď za rytierom Bomburom je štvorcová mestská veža z roku 1830 v klasicistickom štýle, siahajúca do výšky 31 m. Pred ňou je postavený morový stĺp z roku 1741. Prechádzajúc cez cestu sa dostávam ku soche gen. M. R. Štefanika, za ktorou stojí bývalá radnica, dnes je v nej umiestnené Horehronské múzeum. Vľavo je rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie a zároveň vedľa a za kostolom je historický park. Prichádzam najprv k pamätníku padlých počas II. svetovej vojny, pozriem sa aj na budovu mestského úradu a potom kráčam parkom k soche Martina Rázusa a o pár krokov je busta Janka Chalupku. Zabudol som ešte spomenúť piaristickú rezidenciu Rádu zbožných škôl, kde dnes sídli obvodný úrad.

Odchádzam z hlavného námestia a pokračujem ulicou severným smerom, ktorá ma dovedie k evanjelickému kostolu z roku 1781. Značkovaná trasa sa hneď za ním stáča vľavo a pokračuje mierne hore k cintorínu, kde prebiehajú dve rekonštrukcie starobylých hrobiek. Na cintorín nezachádzame, ale pokračujeme po zelenej značke ďalej mierne hore. Objavujeme prvé upozornenie na Dedečkovu chatu. Od vodárne sa otvára výhľad na mesto a potom sa dostávame na lesnú cestu a nachádzam prvú informačnú tabuľu o Banskom NCH Banisko. Mal by mať dĺžku okolo 8 km a je na ňom umiestnených šesť tabúľ. Neskôr zisťujem, že niektoré sú už poškodené aj napriek tomu, že ešte nie sú osadené, tak ako by mali byť. Niektoré boli len tak položené pri stromoch. V priebehu môjho putovania spoločnou časťou NCH so zelenou trasou tie, ktoré na nej budú umiestnené, spomeniem. Prvá bola hneď zo začiatku a malá č. 6. Jej informácie boli o bani Záhradná. Kráčam lesnou cestou okolo potoka Drakšiar, sledujem okolitú prírodu, aby mi nič neuniklo a zachytil som čo najviac z dnešnej túry. Prichádzam k tabuli č. 5 – baňa Halnach a po chvíľke sedím a oddychujem v prístrešku vedľa potoka. Veď si treba trocha aj oddýchnuť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vydýchli sme si s priateľom a opäť kráčame po lesnej ceste. Je tu ďalšia infotabuľa, č. 4 - o bani pri vodárni. Neskôr dôjdeme na rázcestie, kde náučný chodník odbočuje vľavo a vedľa pňa, na ktorom je šípka, je tabuľa č. 3 - baňa na železnú rudu. Stretli sme skupinku miestnych turistov idúcich smerom na Dedečkovú chatu, a tak ideme za nimi k smerovníku Diel, na lúke s pekným výhľadom. Chopok a Ďumbier máme ako na dlani a tiež pohľad dole do doliny smerom na Mýto pod Ďumbierom.

Pokračujeme až k miesto, kde sa dávame vpravo. Najprv sme sa rozhodovali, že pôjdeme hore k veži vysielača, ale nakoniec nie. Pokračujeme pod hrebeňom až pod lanovku, na ktorej sa vozia cyklisti, aby sa mohli spustiť dole po trati, ktorú dnes otvorili. Chodník nás doviedol k Dedečkovej chate, kde je čulý ruch. Je to tu ako v úli. Máme problém nájsť si miesto na sedenie, aby sme si mohli niečo objednať.

Dedečkova chata

Stojí v blízkosti vrcholovej stanice lanovky Ski Centra Mýto pod Ďumbierom v Nízkych Tatrách na mieste pôvodnej chaty, ktorá je pomenovaná po majiteľovi p. Dedečkovi. Nová bola postavená v roku 2015 a je k nej prístup z každej strany. V príjemnom prostredí si sadáme na terasu a už nám nesú kapustnicu a chladenú kofolu. Chutila, a tak sa aj naše brušká cítia fajn. Trocha sa pred odchodom ešte poobzeráme naokolo. Pri chate sú detské ihriská a tabuľky s detskými hrami: Zlatá brána, Ružovaný vienok, Had a iné s popisom ako sa to hrá. Dobré pre spestrenie pobytu s deťmi.

Nad chatou na lúke je prístrešok, a tak ideme aj tam. Posledné pohľady na okolie a hľadáme miesto, kde by sme mali pokračovať, ale márne. Chýba tu označenie odbočenia, nejaký udaný smer, šípka. Nakoniec to nájdeme na prístrešku pri malej chatke. Ukazuje dole do ústia doliny, a tak môžeme pokračovať lesom strmšie klesajúc do Bystrej. Cesta lesom a dolinou je dlhá niečo cez kilometer a sme pri potoku a lávke, ktorou prechádzame na druhú stranu a okolo drevených búd pomedzi domy na hlavnú ulicu v dedine Bystrá.

Bystrá a Bystrianska jaskyňa

Po odbočení vľavo pokračujeme dole dedinou okolo kolkárne s drevenou sochou sv. Floriána (patrón hasičov). Minieme obecný úrad a zastavíme sa v infocentre. Obec vznikla v roku 1563 ako Wistra, potom 1673 ako Bisztra. V hámroch sa spracovalo železo a súkromne sa ťažilo aj zlato a striebro. Dnes je centrom cestovného ruchu v južnej časti Národného parku Nízke Tatry. Spomeniem ešte rímskokatolícky kostol a sme pri moste, kde odbočujeme k jaskyni. Bystrianska kvapľová jaskyňa je unikátna svojou výzdobou a keďže máme dostatok času, tak by bola veľká chyba, ak by sme sa nešli pozrieť do jej útrob. Treba spoznať jej kvapľovú výzdobu zo stalagnátov, stalagmitov, stalaktitov, sintrov, jazierok, závesov a ostatných nádherných výtvorov, ktoré vznikli počas stáročí. Ani sme sa nenazdali a sme na konci 580-metrového putovania a vychádzame von na svetlo. Trocha nás to schladilo, ale pred ďalším putovaním to padlo vhod.

Stojíme pred smerovníkom, kde nám žltá značka udáva smer Valaská. Pred sebou máme ešte niekoľko kilometrov prechodu prírodou cez Chodorov vrch. Táto časť je už menej zaujímavá, ale príroda je veľmi pekná, a tak potešia pohľady do dolín, rastúce a kvitnúce kvety na lúkach a nejaký výhľad. Vidíme vysielač Diel, ale z opačnej strany. Vysoké smrekové porasty nás sprevádzajú po väčšinu cesty po žltej značke. Míňame prameň s napájadlami. Neskôr dorazíme k posedeniu so stolmi a lavicami, kde si môžeme trocha posedieť a oddýchnuť. Trocha nižšie od posedenia je tiež drevené WC.

Cestu nám spríjemňujú motýle a hmyz poletujúce z kvietka na kvietok, a tak cesta ubieha rýchlo. Ešte k tomu aj rozhovor so spoločníkom a ani sme sa nenazdali a sme nad Valaskou. Vchádzame do nej okolo kameňolomu po spevnenej ceste vedľa potoka, na ktorom sú betónové zábrany. Sme pri prvých domoch. Míňame hasičskú zbrojnicu so soškou sv. Floriána a kaplnku, na ktorej je pamätná tabuľa, že sa tu narodil významný historik Anton Augustín Baník. Dorazili sme k hlavnému cestnému ťahu na Brezno a je vidieť autobusovú zástavku pred odbočkou k železničnej zastávke. Ideme sa pozrieť na spoj do Brezna a čakáme naň.

Zhodnotenie

Aj keď to dnes nebola veľmi náročná trasa, spoznali sme pekné i čarovné zákutia v okolí mesta Brezno. Spoznali trocha jeho historické časti s peknou prírodou. Čiastočne sme po novom náučnom chodníku prešli na veľmi pekné výhľady k vrcholom Chopku a Ďumbiera. Aj návšteva Bystrianskej jaskyne v nás zanechala veľmi pekné spomienky na jej kvapľovú výzdobu. Musím povedať, že sme si to užili k našej spokojnosti. Veď prechádzka v prírode a spoznávanie jej čarokrásnych miest bolo našim cieľom. Aj dnes nám príroda poskytla všetko, čo sme v nej dokázali počas turistiky nájsť, vidieť a tešiť sa z toho. Dnes to bol nádherný deň.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek