Trasa

Častá – Sivá baňa – Kalvária – Židovský cintorín – Píla – Skaly pod Kuklou – Pred vrchmi – Kukla – Tri kopce – Medvedia skala – štôlňa Bartolomej – Zochova chata

Vystupujeme na zastávke Častá-námestie pri kostole. Deň pokročil, je hodina do poludnia. Vykračujeme žltou turistickou značkou do ústia Častianskej doliny. Tu prechádzame na zelenú a pokračujeme lesom. Nachádzame potok pravdepodobne vytekajúci z bane. Snažíme sa ísť popri ňom, ale predieranie sa húštinou nás neláka. Okolo studničky sa vraciame späť. Cesta nás privádza k plotu obory. Na strome je značka náučného chodníka Okolohradná potulka. Po chvíli vidíme v lese prepadlisko. Áno, našli sme Sivú baňu, respektíve presnejšie ide o štôlňu Dolná Mária. Vidieť akési ako keby betónové zvyšky vstupného portálu, ďalej je už skala s vyhĺbeným otvorom. Vchod je zatopený. Pri návrate k oploteniu obory vidíme na zemi náučnú tabuľu, život jej ukončil spadnutý strom. Ešte by sme mohli ísť kúsok vyššie, kde by mala byť Červená baňa - Horná Mária, ale máme toho dnes pred sebou ešte veľa, a tak sa vraciame povedľa plota k zelenej turistickej značke.

Hľadáme Kalváriu s krížovou cestou a Pálffyovskou pohrebnou kaplnkou. Sme v hmle, túlame sa tu sami. Kaplnka a šesťfigurálna skupina Ukrižovania na skalnatej vyvýšenine naberajú správnu tajomnú atmosféru. Na vrchole je osadený pätník s rokom 1936. Teraz nás čaká hľadať židovský cintorín s ďalšími skalami a vyhliadkou. No, s výhľadmi v dnešnom počasí nepočítame, ale treba ju preskúmať, veď okrem hradu tu nič iné nepoznáme. Značka náučného chodníka chýba.

Prichádzame na parkovisko, dnes je prázdne. Intuitívne ideme na jeho koniec, kde by mal byť les. Vchádzame doň a vzápätí vidíme náhrobné kamene. Opäť pochmúrne počasie dodáva pietnemu miestu tajuplnú náladu. Pokračujeme ešte kúsok a nachádzame veľké balvany, medzi ktorými sú medzery na vplazenie sa dnu. Obchádzame hŕbu kamenia, ako keby obrami pohádzanými a nachádzame onú vyhliadku. Pozeráme do hmly, tam niekde je rozhľadňa Kukla. Pri návrate nás upúta skalný hríb (pri troche fantázie).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Za parkoviskom obchádzame hradné múry, pričom nič ostatné nenaznačuje tomu, že by tu bol aj hrad. Hmla ho dokonale zneviditeľňuje. Žltou značkou klesáme do obce Píla. Pri kostole kráčame do lesa. Hoci nesnežilo, na zemi je miestami bielo od popadanej námrazy zo stromov. Dole v mestách a dedinkách pod Malými Karpatami je teraz sivo, sychravo, jedným slovom nevľúdne, ale my sme tu ako v rozprávke. V prvej tretine stúpania sa oddeľujeme od chodníka, aby sme našli skaly. Trocha blúdenia, ale napokon sme úspešní. Obídeme ich, na vrchole si doprajeme trocha jedla a pokračujeme ďalej na Kuklu. Za rázcestím Pred vrchmi prechádzame na modrú značku. Začíname fučať do kopca. V najprudšom stúpaní sa znenazdajky vynára rozhľadňa.

Za výhľadmi by bolo zbytočné ísť hore, ale keďže je to naša premiéra, ideme si aspoň vychutnať pohľad na biele vrcholky stromov. Napokon sa poberáme ďalej. Na kameňoch si čítame štítky s menami, žeby symbolický cintorín milovníkov Malých Karpát či turistiky všeobecne? Viac ako pravdepodobné. Klesanie spestrujú neďaleké skaly Čertove zuby. Podrobnejšie preskúmanie necháme na inokedy. Čas nás tlačí priamo k rázcestiu Tri kopce. Tu stúpame na Medvedie skaly lezcami nazývané “Medveďka”.

Pripájame sa na Modranský banský náučný chodník. V šere nás privádza k ťažobnej pinge - povrchovej dobývke. Míňame vyhliadku. Pre dnešok sa už nadobro zhasína. Z Medveďky schádzame za svetla čeloviek. No svetla, ich lúče sa odrážajú od hmly späť do tváre. Darí sa nám obísť skaly, snažíme sa nájsť štôlňu Bartolomej. Tma a hmla. Najskôr ju hľadáme pod bralami. No márne. Vyberám navigáciu (trasa od Mira), a je takmer neuveriteľné, že nás presne navedie k potôčiku, kde na jeho začiatku je štôlňa. Od mojich detí, ktoré sem chodia na letné lezecké tábory, viem, že sa oplatí vplaziť dnu. Tak neváham a šup ho dovnútra. Kúsok plazenia sa v napadanom listí a po pár metroch sa môžem postaviť. Chodba je ručne vysekaná. Hore je zopár zimujúcich netopierov. Spia, votrelca si nevšímajú. Prichádzam k rozdvojke. Vľavo má chodba na zemi dieru, ktorú prekročiť by bol risk, keďže synovia spomínali, že do nej zlaňovali. Vyberám sa vpravo, ale tu je zase dosť vody. Mokrý nechcem byť. Otáčam sa späť za parťákom, ktorý zostal pred vchodom, keďže je veľký maco a koleno mu neumožní plazenie. Vychádzam von. Tma nezoslabla. Sledujeme náznak potoka a nejako sa nám darí napokon doraziť k hlavnej ceste.

Pôvodne sme mali zámer zájsť ešte k Dvojitej štôlni a skončiť v Harmónií. No ale po mojej nočnej zmene sme neskoro vyrazili a ďalšie hľadanie v tme len podľa záznamov nás už viac neláka. Zostáva nám vyšliapať si to popri ceste na Zochovu chatu a o siedmej sa zviezť autobusom domov. Nakoniec sme Dvojitú štôlňu našli s deťmi o pár dní neskôr.

Užitočné odkazy

• Červená baňa pri Častej,
• Častá - Prudký vŕšok, baňa Mária,
• Baníctvo v Častej,
• NCH Okolohradná potulka,
• Kalvária na Červenom Kameni,
• Kalvária Červený Kameň,
• Modranský banský náučný chodník,
• Pinga,
• Štôlne v okolí Modry-Harmónie.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek