Trasa

Horský priesmyk Huty, horáreň Biela skala (bus) – Biela skala – Radové skaly – Sivý vrch – sedlo Priehyba – sedlo Príslop – Ostrô – Veľká Kopa - sedlo Predovratie (pod Kopou) – Chata pod Náružím – Kolibka na Červenci – vyhliadka Sokol - rázcestie pod Babkami – rázcestie pod Sokolom – Bobrovecká Vápenica (parkovisko)

Výhodným východiskom na vrchol Sivého vrchu je horáreň pod Bielou skalou (950 m), ktorá sa nachádza v cestnom priesmyku, nad horskou obcou Huty v Chočských vrchoch. Na červenú hrebeňovú turistickú značku nastupujeme pri informačných tabuliach TANAP-u. Podľa tabuľky smerovníka máme na výstup k vrcholu 3 hodiny vrátane oddychov. Prichádzame na prvý vrchol hlavného hrebeňa pohoria od západu. Je to Biela skala (1316 m) - povesťami opradený vrch. V bralách skrýva jaskynné priestory nazývané Baňáryho štôlňa, v ktorých sú vraj ukryté Jánošíkove poklady. Hrebeňová vápencovo-dolomitová skala je 2 km dlhá s bohatou a vzácnou kvetenou. Môžete tu vzhliadnuť napríklad horec Clusiov, plesnivec alpínsky, prvosienku holú, astru alpínsku, poniklec biely a množstvo ďalších kvetín. Stačí len pozorne sledovať okolie. Druhým vrcholom sú Radové skaly (1556 m). Je to skalný rad veží z dolomitu, ktoré pripomínajú krojované postavy. Celé územie až po vrchol Sivého vrchu tvorí bizarné skalné mesto. V jeho útrobách je niekoľko puklinových priepastí, ktoré dosahujú maximálnu hĺbku 88 a 93 metrov. Tri menšie sú aj priamo pri chodníku. Najexponovanejšie miesta turistickej trasy v skalnom meste zabezpečujú dve reťaze.

Prichádzame na Sivý vrch (1804 m). Je prezývaný aj ako mozog Západných Tatier, pretože pripomína svojimi zbrázdenými vápencovými bralami i farbou vrcholu ľudský mozog. Je najvyšším bodom krasového územia, ktoré je prechodom medzi žulou (Tatry) a vápencom (Chočské vrchy) - zároveň najvyšším bodom našej trasy. Severná časť masívu je Národná prírodná rezervácia (NPR) Sivý vrch. Ochraňuje vysokohorský kras a pestrú flóru. Masív vrchu poskytuje krásny kruhový rozhľad na krajinu Liptova (juh), Oravy (sever) a časti Západných Tatier (východ). Za priaznivých podmienok vidieť Malú Fatru - Rozsutce (západ), Veľkú Fatru (juhozápad), Babiu horu + Pilsko + priehradu Orava (sever) a na juhu Nízke Tatry i vodnú nádrž Liptovská Mara. Na juhozápade pod nami vidíme hlbokú a divokú Suchú dolinu. Je najzápadnejšou dolinou Tatier s jaskyňami a vodopádmi. Na juhu je kosodrevinou zarastený vrch Ostrô, ktorým vedie zelená značka. V túre pokračujeme zostupom doprava na juh po zelenej značke k vrchu Ostrô. Prudkým zostupom z vrcholu za cca 10 min vidíme po ľavej ruke na úpätí brala kamennú tvár spiaceho obra hôr - je to kamenný strážca Sivého vrchu. Po klesaní sme v sedle Priehyba (1650). Sprava traverzujeme Malé Ostrô (1703 m). Nachádzame sa v trávnatom sedle Príslop, kde ide vľavo traverzujúci neznačený chodník. Zelenou značkou pokračujeme hrebeňom na vrchol Ostrô (1763 m). Z jeho hrotitého končiara je krásny kruhový rozhľad na Liptov (východ-západ), na juhu sú Nízke Tatry (v popredí je vrch Babky), Zápápadné Tatry (východ) a Chočské vrchy s Veľkým Chočom na západe. Nasleduje prudký zostup k Veľkej Kope (1647 m), kde sa spája zelená značka s neznačeným traverzom. Odtiaľ po zelenej prichádzame do širokého trávnatého sedla pod Kopou - sedlo Predovratie (v mapách Predúvratie (1585 m)). Tu sa pri turistickom rázcestníku "lúčime" so zelenou a "vítame" modrú značku. Ňou traverzujeme zľava Malú Kopu (1637 m). Ideme lúkami pomedzi smrečiny k bielej meteorologickej búdke s výhľadom na skalnú ihlu Mnícha - ľudovo "Skamenelá Mara". Ďalej prudšie klesáme chodníkom až na záver prieseku v lese. To už stojíme na okraji poľany Červenec (1420 m) na zákrute štrkovej cesty. Nachádzame sa pri vynovenom turistickom objekte. Chata pod Náružím prešla modernizáciou v roku 2001. Meno má podľa stráne Náružie, pod ktorou sa nachádza. Chatu postavili turisti, lyžiari a horolezci z blízkej liptovskej obce Bobrovec v roku 1970. Chata poskytuje občerstvenie v turistickom bufete (pivo, káva, čaj, ...), celoročné ubytovanie pre 30 ľudí a suveníry (pohľadnice, tričko chaty, turistická pečiatka chaty).

Po občerstvení a oddychu pokračujeme po modrej značke okolo pitného prameňa popod poľovnícku chatu s názvom Kolibka na Červenci. Vľavo sa nachádza ďalšia (staršia) poľovnícka chata a hranica NPR Mních (tabuľa). Podľa zimného tyčového značenia ideme poľanou. Klesáme škrapovým poľom (typ skalného útvaru v krasovom území) do smrečiny a pripájame sa na štrkovú cestu, ktorá vedie sprava od chaty. Popri hranici NPR Mních (tabuľa) prechádzame koryto potôčika. Ten preťal skalné steny Mnícha a Sokola a vytvoril tiesňavu Hrtany. Cesta pokračuje lesom a na jednej pravotočivej zákrute je okraj skalnej terasy s vyhliadkou Sokol. Prechádzame popri rázcestí modrej a zelenej (prístrešok), zostupujeme zelenou cez poľanu s krmelcom a klesáme k odbočke modrej značky (rázcestník a lavička). Podľa turistickej smerovky odbočíme doprava na modrú značku smerom na Bobroveckú Vápenicu. Na konci lesa (starý lom) ideme popri chatách. Cieľom nám je chatová oblasť Bobrovecká Vápenica (parkovisko, koniec modrej značky, kaplnka). Stojí tu aj nový hotel Mních s reštauráciou a bufetom, kde sa nachádza niekoľko veľkých kamenných sôch mníchov, jazierko, drevená zvonica a štýlová kamenná lavička. V každom prípade odporúčam návštevu areálu hotela s príjemným prostredím a možnosťou posedenia a občerstvenia v štýlovom "humne".

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]