Trasa

Modra-Piesok, Panský dom - Tisové skaly - Vápenka (Stratenka) - Zbojnícke - Čierna skala - Vidlárová dolina - Skalnatá - Čermák(ova lúka) - Panský dom

Čo teda s načatou nedeľou? Autom sa vyveziem na Zochovu chatu, veľké parkovisko je beznádejné naplnené autami lyžiarov, preto pokračujem vyššie a parkujem pri konskej lúke neďaleko Panského domu. Asfaltovou cestou sa vyberiem smerom k hvezdárni, odkiaľ však nepokračujem po červenej k rozhľadni na Veľkej homoli, ale zoberiem to neznačkovou cestou smerom k Vápenke. Na tomto mieste v minulosti Huncokári (nemecky hovoriaci lesní robotníci) ťažili vápno, pálili a hasili ho. Svedčia o tom vydlabané hlboké jamy a hlavne pozostatok pece na pálenie vápna, ktorá bola nedávno odkrytá a zbavená náletových drevín. Nachádza sa tu malý lesný domček, Modranmi nazývaný Stratenka. Slúžil na uskladnenie náradia a tiež ako prístrešok pre robotníkov. Pred domčekom je stôl s lavičkami a ohnisko.

Naslepo na Čiernu skalu

Pozriem do mapy a rozmýšľam, kam povedú ďalšie moje kroky. Na rozhľadňu nemá zmysel sa liepať, výhľady dnes nebudú žiadne, pokračujem teda na Zbojnícke a potom by som si to strihol na Čiernu skalu (604 m n. m.). V Malých Karpatoch sa nachádzajú dva kopce s týmto názvom, no s rozdielom výšky približne 60 metrov. Druhá, vyššia Čierna skala (662 m n. m.) sa nachádza medzi Plaveckým Mikulášom a Lošoncom.

Od Zbojníckeho si to strihnem najskôr rovno za šípkou v mobile, už som raz po tejto cestičke išiel, no vtedy nebol problém s viditeľnosťou a videl som, do čoho leziem. Dnes to po niekoľkých stovkách metrov, keď ma zastaví hradba mladej bučiny, vzdávam a prederiem sa ďalšou bučinou späť na žltú značku, ktorá by ma doviedla k horárni na Rybníčku. Vyplaším srnky, ale myslím, že som sa zľakol rovnako. Prichádzam na sympatickú lúčku, kde v minulosti tiež určite stála nejaká usadlosť. Svedčia o tom staré slivky.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Opustím lúku a snažím sa nasledovať lesom šípku. Mal by som sledovať vrstevnicu, no na niektorých miestach je toľko napadaných stromov, že sa mi to nedarí. Vystúpam vyššie do kopca, aby som následne pár výškových metrov padol, no je to príjemnejšie ako preliezať popadané stromy. Keď sa dostanem na príjemný hrebienok, je mi jasné, že už nie som ďaleko od vrcholu Čiernej skaly. Príroda je tu čarovná, staré, pokrivené stromy obalené námrazou. Na vrchole na kope kamenia je zapichnutá vrcholová tyč. V lepšom počasí by možno aj nejaké výhľady boli. Dnes to nehrozí.

Z Čiernej skaly sa pustím smerom na sever, kde ma čaká pomerne prudké klesanie až dole k potoku. Prichádzam na križovatku ciest a tu zažívam malé deja-vu. Kedysi som tadeto zdrhal na bicykli pred búrkou, omylom som sa dostal do doliny a len tak periférne som ju stihol jedným okom sledovať a už vtedy ma zaujala. Hlboká dolina so žblnkotajúcim potôčikom Vidlárová. Zvážnica je vhodná na bicykel, v zime pri dostatočnej snehovej pokrývke aj na bežky.

Na Skalnatú

Na rázcestí, kde v strede rastie niekoľko briez, sa dám doprava. Cesta ma privedie pod Skalnatú, cestička pomedzi ploty by ma priviedli do sedla pod Skalnatou, no zahnem o 90 stupňov vľavo a na Skalnatú zaútočím z opačnej strany. V snehu vidieť stopy po bežkách, ale zrejme bežkárov zastavili kamene na ceste. Z tohto traverzu Skalnatej sa ponúkajú aj pekné výhľady na Malé Karpaty. Dnes mám však smolu.

Pozerám vpravo, že kedy natrafím na nejakú odbočku, ktorá ma dovedie za červenú značku. A je tu. V suchej tráve zapadnutej snehom sa mi ukazuje chodníček. Hneď ako vleziem do lesa, schytám zopár studeným pozdravov rovno za krk. Na hlavu si dávam kapucňu a teraz ma môžu bombardovať koľko len chcú. Námrazou obalené červené smreky sú predzvesťou, že vrchol Skalnatej už je na dosah.

Stretám tu párik bežcov, na nohách majú tenisky a nízke ponožky, členky holé... brrrrr. Strom - samotár stojí na svojom mieste, je ozdobený slovenskou vlajkou. Hmla sa netrhá, nemá zmysel čakať, vyberám sa teda na zostup. Každý, kto ho pozná vie, že v zime a blate je to o hubu. Zišli by sa aj paličky, ktoré som však so sebou nebral.

Zostup a návrat

Bez ujmy na zdraví schádzam do sedla pod Skalnatou, odkiaľ ma čaká krátke stúpanie a dol pol hodinky som na Čermákovej lúke. Na jej začiatku si všimnem novú mapu a smerovník s označením „Cyklopoludník na Čermáku“. Dnes tu nikto nepiknikuje, ale ľudí, ktorí si užívajú sneh je tu dosť.

Na ceste povyše studničky Modranská baba ma prekvapia hromady dreva. Tak kvôli tomuto asi na jeseň upravili a spevnili cestu smerom pod Gajdoš. Aby mohli drevo zvážať...

Po žltej značke zídem k autu a mám za sebou ďalší pekný deň strávený v prírode. Niektoré fotky sú ilustračné a sú z iného dňa, ako je dátum túry.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek