Počul som o nich od priateľov. Konečne sa našiel čas, aby som naplnil svoje predsavzatie a navštívil menej známe miesta. Nevedú k nim však žiadne turistické trasy, tak je len na mojom úsudku, ako si to spojím a zrealizujem. Veď načo sú mapy a navigácie. Snáď ma môj orientačný zmysel nesklame. V neposlednom rade je dôležité vystihnúť správny čas kvitnutia a vyraziť.

Trasa

Podlipníky – Radvanovce – Radvanovské skalky – Veľka hora – Medziansky hrádok – Medzianske skalky – Medzianky – Podlipníky

Nastal čas na pripravovanú turistiku za jarnými kvetmi, ktoré sú neskutočne nádherné - poniklec veľkokvetý. Práve teraz by mali kvitnúť, veď je jar. Je síce pravda, že sa v posledných dňoch trocha ochladilo a aj snežilo, ale dúfam, že ich nepoškodilo. Ráno sú ešte dosť veľké mrazy.

Vstávam skôr, aby bolo dostatok času na presun na miesto odkiaľ budem začínať putovanie. Cesta autom bude trvať skoro hodinu, ale keďže to nebude veľmi dlhá trasa, tak by nemal byť problém s denným svetlom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Auto parkujem v Podlipníkoch pri lietadle a odtiaľ budem pokračovať v naplánovanej trase. Kráčam okrajom cesty. Miniem odbočku do Pavloviec a pokračujem po druhej strane v smere na Prešov. Prešiel som asi pol kilometra a mám pred sebou odbočku na Radvanovce. Smerová tabuľa udáva, že k dedine mám ešte kilometer cesty. Kráčajúc povedľa potoka Hrabinka idem k dedine, ktorá je rozložená práve v doline tohto potoka. Vľavo miniem bývalé družstvo. Na jednej z maštalí je nápis salaš, ale ovce nevidím.

Mierim do stredu dedinky a hľadám obecný úrad. O sídle je prvá zmienka z roku 1349, keď patrila pod panstvo z Chmeľova. Mala viac názvov a od roku 1927 má súčasný. Zastavím sa pri evanjelickom kostole a pýtam sa na cestu k ďalšiemu kostolu, ktorý vidím vľavo vyššie. Dostávam radu na cestu a kráčam mierne stúpajúc ku chrámu, ktorý si trocha obzriem zvonku. Vedie tadeto cesta na Chmeľov, ale je dosť rozbitá. Pohľadom k dedine sa s ňou lúčim a odbočujem cez lúku vľavo k stožiarom vysokého napätia. Tam niekde by mali byť Radvanovské skalky. Vidím tabuľu so štátnym znakom ohraničujúcim chránený areál.

CHA Radvanovské skalky

Chránené územie severozápadne od dediny Radvanovce, len do 200 m od starej cesty na Chmeľov v blízkosti vedenia vysokého napätia, ktoré je veľmi dobrým orientačným bodom. CHA bol vyhlásený v roku 1990 s výmerou 0,76 ha bez určenia ochranného pásma. Niekedy sa tu ťažil piesok, čo je aj dnes vidieť. Skladá sa z dvoch častí. Nie sú tu výrazné skaly, ale niečo menšie sa nájde. Idem si to poprezerať a urobiť si zábery. Musím však pozerať aj pod nohy, kam stúpam, nerád by som šliapol na kvety. Niektoré ešte len teraz začínajú rásť. Je však skoro ráno a slniečko ich ešte po chladnej a mrazivej noci nestačilo zobudiť, a tak majú kvet stiahnutý. Škoda, lebo si to nemôžem vychutnať v plnej nádhere rozvitej poniklecovej krásy.

Rastie tu niekoľko borovíc na vápencových skalnatejších miestach. Miesto poskytuje tiež pekné výhľady smerom na Slanské vrchy, ktoré sú na juh a juhozápad. Ukazuje sa celý hrebeň severnej časti pohoria. Šimonka a pod ňou Oblík, vpravo zas Čierna hora a Tri chotáre, ale aj ostatné kopce ako Ivanov vrch, Praporec, Hermanovský hrebeň, Dubová hora, Mohylky a kameňolom Borovnik. Dokonca slabšie v opare viac na západ je vidieť zrúcaniny Kapušianskeho hradu. Tiež Lysú Stráž, Lysú a zrezaný vrchol Šarišského hradného vrchu. Možno ak vyjdem trocha neskôr vyššie, tak to bude ešte oveľa krajšie.

Opúšťam nádherne miesto a cez lúku kráčam k ceste do Chmeľova a ďalej hore pod les, kde sa pohľadom na západ až severozápad v predlženej osi ponad dedinu Chmeľov a Lysú objavujú v bielom Vysoké Tatry. Len opar bráni nádhernému pohľadu. Len si sadnúť na lúku a vyhrievať sa v slnečných lúčoch s pohľadom do neskutočných diaľav. Pod lesom vedie lesná cesta a mala by ma doviesť niekde do sedla, v ktorom budem odbočovať vpravo a pokračovať na vrch Veľká hora. Kým však naň dôjdem, tak ubehne ešte dosť času.

Lesná cesta nad dolinou, ktorou tečie potok dole do dediny Radvanovce, pokračuje nahor severne. Dorazil som k senníku s krmelcom. Objavujem niekoľko ešte len do kvetu rastúcich šafranov jarných a tiež zopár scíl dvojlistých na okraji lesa. Pokračujem cez lúku, až kým v lese neodbočím na juhovýchod, po hrebeni na okraj lesa až pod vedenie vysokého napätia. Vľavo na sever je vidieť k dedine Železník, Kračúnovce a k mestečku Giraltovce. Pred sebou vidím vrchol Veľká hora, kde sa črtá nejaký stožiar. Cestu však nevidím, a tak sa rozhodnem, že pôjdem cez poorané pole, ktoré je však suché, takže by nemal byť problém po ňom prejsť. Najskôr však musím zísť dole a potom trocha zas cez les nahor a opäť po poli. Pod vrcholom na okraji lesa odbočím trocha vpravo, aby som dorazil k stožiaru (vykrývač) s vrcholovou trigonometrickou tyčou a pätníkom.

Veľká hora (516 m)

Samotný vrchol je smerovaný severozápad-juhovýchod. Musím povedať, že som očarený nádherným panoramatickým výhľadom. Tu by sa určite zišla vyhliadková veža a možno miestna trasa, ktorá by spájala prechod cez Hanušovskú pahorkatinu v Beskydskom predhorí. Už len perfektnú viditeľnosť a človek by sa dokázal odtiaľto pozerať veľmi dlho. Aj keď je opar, tak je vidieť Vysoké Tatry, Branisko, Čergov, Bukovské vrchy, Vihorlatské vrchy, Zemplín, Slanské vrchy, Volovské vrchy atď. Možno aj Ukrajina, Poľsko a Rumunsko. Neskutočné miesto, čo sa týka výhľadu.

Som na otvorenom mieste, a tak sa tu trocha viac prejavuje dnešný vetrík. Chlad je o to väčší. Odchádzam z vrcholu smerom k lesu a idem hľadať cestu na pokračovanie. Musím sa však držať tak, aby som smeroval na juh. Tak sa neskôr dostanem k miestu nad Medziankami, ktoré bude ďalšou zastávkou. Neobchádzam les, ale vchádzam do neho. Vidím však okraj poľa. Prešiel som možno niečo cez 100 m pod stromami a som pri chatke nad lúkou pod lesom. Veľmi pekné miesto s výhľadom a možnosť na oddych. Tu sa zdržím trocha dlhšie. Ohlasuje sa hlad a je tu zátišie s hrejúcim slniečkom, posedením a ohniskom. Nebudem opisovať moju poživeň, veď každý má rád niečo iné, a tak aj mne moje jedlo veľmi chutilo. Tak som si tu snívajúc, pozerajúc v diaľ, oddýchol. Dole v doline je vidieť dedinu. Podľa mapy by to mala byť Vlača, ale aj Vihorlatské a Slanské vrchy plus časť Zemplína. Pekné výhľadové miesto k sneniu nad krásou prírodnej scenérie.

Dúšok minerálky po chutnej poživni a je čas ísť ďalej dole cez lúku do lesa, kde sa ukazuje lesná cesta. Mala by ma doviesť niekde na lúky nad Medziankami. Zmiešaným lesom s peknými borovicami sa po necelom kilometri dostanem na lúku pod Dubník (454 m), ktorého vrchol je na východ. Dole pod lúkou vidím budovu vodárne, a tak si to smerujem dole cez trávu tak, aby som sa dostal vľavo od nej pod lesík. Tam vedie cesta dole, ktorou sa dostanem k miestu, kde stál hrádok Medzianky, ktoré spadá do CHA Medzianske skalky. Hore sa ešte rozhodujem kadiaľ ísť, či najprv k hrádku pod vodojemom, alebo za poniklecom. Chránený areál by mal byť podľa mapy dole na okraji lúky, kde som práve teraz. Rozhodujem sa najskôr pre hrádok a potom budem hľadať poniklece veľkokveté. Takže poďme k hrádku, veď za pár minút som tam a potom sa uvidí ako ďalej. Možností je vždy viac. Okolnosti ukážu o správnosti rozhodnutia.

Hrádok a Medzianske skalky

Archeologické nálezisko je v oblasti Zámok (382 m). Bol postavený ako strážny hrad v 12. storočí o čom svedčia nájdené vykopávky a nálezy z tohto obdobia. Jeho rozmery boli 70 x 33 m. Dnes sú zachovalé a zakonzervované obvodové múry. V podstate pôdorys toho, čo tu v minulosti stálo. Vo vnútri je kruhová nádrž s priemerom 280 cm, ktorá slúžila na vodu. V 14. storočí hrádok zanikol, ale jeho zničené pozostatky využívali v 15. storočí bratrícke vojska.

Zhora je pekný výhľad na časť Slanských vrchov, Ondavskú vrchovinu, Mernícku pahorkatinu, Vihorlatské vrchy, na časť mesta Hanušovce nad Topľou aj s viaduktom, ktorý je 389,9 m dlhý a je do oblúka. Je vidieť aj na ďalšie dve premostenia, ale kratšie smerom na Pavlovce. Dole vpravo je dedina Medzianky, hneď spojená s Podlipníkmi a nad tým je vidieť Pavlovce. Je čas ísť ďalej a tak opúšťam zvyšky hrádku v Medziankach a idem hľadať cestu k poniklecom v Medzianskych skalkách.

Keď som sem prichádzal, tak som pod vodojemom videl odbočku lesnej cesty, ktorá by mohla smerovať niekde nad CHA. Vydávam sa po nej, ale hneď za elektrickým vedením ma zláka chodník do lesa a som v ňom. Možno niečo nájdem zaujímavé. Veď uvidím. Dovedie ma k dvom menším skalkám ukrytým v lese, ale na druhej strane, aj keď idem len lesom, tak sa mi v ňom celkom páči. Divoké kmene borovíc sú neskutočné a zaujímavé. Chodníčky lesnej zveri ma dovedú až na okraj hlbokej rokliny, práve v mieste stekania troch prúdov. Schádzam dole k potoku, aby som to videl aj z dola. Je to divoké a nádherné. Občas sa objavuje vymletá skalka z prúdov jarnej vody a menšie vodopády a celé dlhšie skalné dno.

Hľadám si cestu hore, a tak prejdem možno 100 m v strži, ktorá pokračuje točiac sa dole k dedine. Som na druhej strane na lúke pod lesom. Ak pôjdem na severozápad, tak by som mal dôjsť k miestam, kde rastú poniklece. V podstate od rokliny začína podľa mapy CHA Medzianske skalky. Ich rozloha je 4 ha. Rovnako ako v Radvanovských skalkách, aj tu platí 4. stupeň ochrany. Vidím prvé tabule so štátnym znakom a popisom územia.

Kvety nádherne kvitli a boli už rozvinuté do krásy svojich veľkých hlavičiek. Niektoré boli ukryté pod stromami, niektoré na menšej lúke, ale potešili ma veľmi. Poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) je nádherný kvet, ktorý je ako stvorený pre pohľad milovníka prírody. Dostatočne som sa nabažil čarokrásneho kvetu a je čas vybrať sa do dediny a zavŕšiť deň.

Medzianky

Lúkou sa dostanem na okraj dediny. K jej záhradám a hľadám cestu, ktorá by ma zviedla dole. Chcem si ju však trocha obzrieť, a tak si to smerujem tak, aby som sa dostal niekde ku kostolu, z ktorého vidím vežu. V skutočnosti sú v dedine dva kostoly, ale tento je bližšie. Uličkou okolo plotov záhrad sa dostanem na ulicu. Vľavo vidím obecný úrad.

Sídlo leží na brehoch Medzianskeho potoka hneď vedľa hlavnej cesty severozápadne od mesta Hanušovce nad Topľou v smere na Prešov medzi Slanskými vrchmi a Hanušovskou pahorkatinou. Prvá písomná zmienka je z roku 1212, keď kráľ Ondrej II. daroval Medziansky majetok kláštoru krížovníkov z Chmeľova. Tento podľa predpokladov existoval v 2. polovici 11. storočia s názvom Mediasmiele z príkazu uhorského kráľa pre potrebu uhorskej vojensko–strážnej potreby. V blízkosti viedla uhorsko–poľská hranica.

Od roku 1946 je súčasný názov Medzianky. Ostatné sa dá dozvedieť na stránkach obce. Rímskokatolícky kostol svätého Michala Archanjela v gotickom slohu je zo 14. storočia a prestavaný v roku 1748. Evanjelicky chrám bol postavený v roku 1959. Aj keď tu nie sú turistické trasy, tak len necelý kilometer začína modrá trasa od železničnej stanice Pavlovce a smeruje na Sigord – Rácova v Zlatobanskej doline, ktorá pretína medzinárodnú trasu E8 prechádzajúcu po celej dĺžke Slanských vrchov.

Z pohľadu histórie je zaujímavé mestečko Hanušovce nad Topľou, ani nie 4 km juhovýchodne od Medzianok s historickými kaštieľmi a viaduktom s dĺžkou skoro 400 m, ktorý je postavený do oblúka. Toľko z okolia postačí pre turistu, aby si vedel naplánovať niečo na spestrenie. Pokračujem dedinou, aby som sa dostal k hlavnej ceste v Pavlovciach, časť Podlipníky, kde mám zaparkované auto. Medzianky a Podlipníky v podstate oddeľuje len štátna cesta Vranov nad Topľou – Prešov. Konečne som na parkovisku pri aute a končím putovanie.

Zhodnotenie

Po dôkladnej príprave všetko išlo ako po masle, bez blúdenia. Počasie prialo, a tak aj napriek slabšej viditeľnosti bolo množstvo pekných pohľadov. Nádhera kvitnúcich poniklecov na dvoch lokalitách dnešnej trasy bola odmenou za námahu, ktorú som vynaložil a na dôvažok ešte aj niečo z histórie Medzianskeho hrádku. Za spomenutie stojí okolie a príroda Veľkej hory s jej panoramatickým výhľadom na celé okolie Hanušovskej pahorkatiny. Tak ako vždy, aj dnes ma nádherná slovenská príroda nesklamala, aj keď to bolo v neznámych končinách. Opäť niečo nové a nepoznané obohatilo moju túžbu po prechádzkach v prírode.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek