Týždeň pred Veľkou nocou som si naplánoval navštíviť Kuklu a Geldek. Kamarátka Ivana sa ráno pred štartom ospravedlnila pre náhle zhoršenie zdravotného stavu, a tak som išiel sám. Veľmi som bol prekvapený, keď som na autobusovej stanici nastúpil do autobusu strednými dverami a nebolo komu zaplatiť za cestu. Autobusmi Slovak Lines sa pre opatrenia prijaté kvôli pandémii cestovalo zadarmo!

Trasa

Dubová – chata Fúgelka – Pred vrchmi – Kukla – Tri kopce – Zajačí jarok – Papiernička – Hajdúky – Biela skala, zotavovňa – Holint – Jelenec – Geldek – zelená – Častá

Kukla

Keďže autobusom skoro nikto necestoval, šofér nevedel, kde má a kde nemá zastaviť. Takže ma v Dubovej, hoci som stál pri stredných dverách, skoro previezol. Po vystúpení som naštartoval navigáciu v tablete a vykročil hore dedinou. Novopostavené domy zaberajú stále viac priestoru pod lesom a pomaly sa ich uličky blížia k chate Fúgelka. Bola samozrejme zatvorená a prístup k nej prehradený reťazou. Keďže som bol sám a mal som pred sebou celý deň, vybral som sa dlhšou cestou k rozhľadni. Zabočil som doprava a popri zvyškoch zdevastovanej chaty som po modrej stúpal lesom.

Na kríku som našiel rúško. Tak nám pribudol v lese nový odpad. Začalo mi byť teplo, tak som si dal dole bundu a bufku, kryt úst a nosa, som zložil do vrecka. Veď som široko-ďaleko sám. Vytešoval som sa z prvých žltých kvietkov, ktoré sa pretláčali na svet pomedzi suché listy pod stromami.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pri TIM Pred vrchmi stála mladá dvojica s dieťaťom v nosiči. Evidentne prišli po žltej od Píly. Zďaleka sme sa obišli. Oni pokračovali na Fúgelku a ja hore na Kuklu. Posledných pár metrov bolo poriadne strmých. Neviem ako sa dajú vyjsť, ak je terén mokrý. Takto som kľučkoval od stromu k stromu a stál som zrazu za prístreškom pod rozhľadňou.

Nebol som tu pár rokov, a tak som sa potešil priestoru okolo ohniska. Tu by sa dal dokonca na malej rovinke postaviť stan. Keď som sa chystal vystúpiť na rozhľadňu, zbadal som prichádzajúceho pána s malými deťmi. Tak som si nasadil bufku na ústa a pustil som ho hore. Poďakoval sa mi, a že ich vyvedie po jednom hore a potom ma pustí. Deťom sa však dole nechcelo, začali prichádzať ďalší turisti, a tak som si nakoniec povedal, že radšej idem ďalej. Na chvíľu som sa pristavil pri symbolickom cintoríne miestnych turistov. Iniciatíva nezabúdania na predchodcov je mi veľmi sympatická a rád by som niečo podobné spravil aj pre bratislavských turistov. Len treba vybrať nejaké pekné miesto a dať to asi niekomu na schválenie. Teda, aby tam nedával kto chce čie chce tabuľky.

Zostup bol ďaleko jednoduchší ako výstup. Hore išlo celkom dosť ľudí, a tak som sa potil pod bufkou. Keď som zbadal skaly napravo od chodníka, normálne som sa potešil a odbehol som k nim. Ľudia prešli, bez bufky som uschol a mohol som sa vrátiť na chodník.

Pri TIM Tri kopce som si všimol oznam – studnička 10 minút. Mal som vody dosť, a tak som zahol doprava a po zelenej som začal klesať lesom. Na dlho som zostal v lese sám, a tak išla bufka na moje potešenie opäť do vrecka. Postupoval som popri potoku a zrazu som zbadal celkom novú striešku nad prameňom – Pekná lúka. Ako som po návrate domov zistil na www.turistickamapa.sk, je prameň zaznamenaný, no strieška je tohtoročná.

Na TIM Zajačí jarok som okrem označenia na tabuľkách, že tadeto idú trasy Častovského DP, našiel znak Svätojakubského chodníka. Tak si budem musieť zistiť, kade ide Slovenskom jeho trasa.

Keď sme minule išli oborou Biela skala, zospodu sa mi veľmi páčili biele skaly hrebeňa na Jelenec. Tak som uvažoval, kade sa najľahšie dostanem na Holint, aby som po nich mohol vyjsť na Jelenec. Napokon som sa rozhodol zísť na cestu popri zariadení SNR Papiernička. Pri ňom som zahol doľava a prišiel som k plotu. Ešteže ponad Kamenný potok je len brána z visiacich driev, a tak som tade vošiel do obory. Potok vytváral vďaka dostatku vody miestami pekné kaskády. Ako som tak kráčal po asfaltke, zbadal som pamätník Rudolfa Polzla, ktorý tu asi v roku 1969 zomrel.

Bol som sám, do uší mi zneli vďaka novým slúchadlám relácie, ktoré inak nemám v sobotu šancu si vypočuť a dumal som kade odbočím z cesty. V navigácii síce boli nakreslené nejaké lesné cesty, ale realita bola iná, a tak som napokon len tak odbočil doprava a začal stúpať na Prostredník (403 m). Pán premiér sa nadchýnal black-outom (podľa anglicko–slovenského slovníka je to vraj aj okno po opici) a ja som dumal, ako je možné, že sú zavreté skoro všetky obchody a ja stále v robote chystám denno denne desiatky dební s mincami na dotácie pre banky.

Vyšiel som na hrebeň nad Kobylskou dolinou. Podo mnou sa rozprestierala rezervácia Hajdúchy. Zrazu sa lesom začala valiť masa vysokej. Snáď sto kusov som zodvihol z oddychu na brehu jazierka či mláky.

Zišiel som na asfaltku pred budovami zariadenia Biela skala. Rozhodol som sa plot okolo neho obísť lesom po brehu potoka Pajdla. Chvíľami tam boli aj mokriny, ale v pohode som došiel k veľkému senníku pri ceste, ktorý som poznal. Na veľkej lúke za cestou stál na okraji lesa posed, a tak som vyliezol naň hore a rozhodol som sa naobedovať.

Posilnený som stúpal lesnou cestou k hrebeňu skál okolo vrcholu Bielej skaly. Tu som sa napojil na trasu túry z 22. februára 2020, keď sme išli označiť Zrkadlisko.

Jelenec a Geldek

Na lúke Holintu som zbadal v diaľke zopár ľudí. Pokračoval som doprava a neskôr som zišiel z lesnej cesty do lesa a začal som stúpať na Jelenec. Myslel som si, že terén bude trošku inakší. Skaly zdola vyzerali byť mohutné a vlastne som kráčal trošku kamennou stráňou hore. Ale bolo to pekné. Osamelé, trošku pokrútené stromy a ďaleké výhľady do šíreho okolia. Uvedomil som si na svoje prekvapenie, že som tadeto ešte naozaj nešiel.

Pohľad do navigácie ma presvedčil, že musím zabočiť doľava. Prešiel som cez malý kamenný hrebienok a ocitol som sa pod skalou so stromom. Vyšiel som po nej, potešiac sa fialkami v jednej štrbine, a bol som na vrcholovej lúke Jelenca. Pri ohníku tam sedela partia. Tak zase bufku na seba! Pozrel som si vrcholovú knižku, spravil zápis, odfotil som sa s vrcholovou tyčou a pokračoval po chodníčku na Geldek. Zrazu začal fúkať studený vietor a veru som musel v sedielku nasadiť bundu. Cez dieru v plote som prešiel na hrebeň k vrcholu Geldeka. Trošku nechápavo som hľadel na popol z ohňa pod koreňmi stromu. To ho chcel niekto spáliť stojaci?

Poobzeral som si zopár skalnatých kopčekov s tvrdohlavo na nich rastúcich stromami a chodníčkom som došiel na vrchol Geldeka. Z ohniska sa dymilo. Toto nikdy nepochopím, že niekto môže takto hazardovať s možným podpálením okolitého lesa.

Spravil som si fotku so stožiarom a vlajkou, potešil sa zápisu turistu z Bánoviec nad Bebravou, ktorý sem prišiel plniť OTO 24 vrcholov MK BSK. Dal som si svoju tradičnú keksíkovú pauzu a pokračoval v zostupe z Geldeka popri plote. Veľmi som sa tešil, že je ešte skorá jar a sucho. Inak je to o zabitie a roztrhanie oblečenia.

Potom som len došiel na zelenú a po nej popod Egreš, Sklený vrch a Zrkadlisko do Častianskej doliny a Častej. Autobus mi išiel až za hodinu a tak som mohol sledovať miestny život. V pizzerii varili, len si bolo treba prísť pizzu vyzdvihnúť po telefonickom objednaní. Ľudia zodpovedne čakajúc pred potravinami dodržiavali rozostupy. Všetci mali rúška a mnohí aj rukavice. Tak to snáď nejako spoločne zvládneme.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek