Z Bratislavy sme vyrážali okolo desiatej hodiny večer smerom na Viedeň, Linz a Saltzburg. V týchto večerných hodinách sú rakúske diaľnice prázdne a cesta rýchlo ubieha (nezabudnite na diaľničnú známku). Vzdialenosť Bratislava - Gosau je zhruba 360 km a je zvládnuteľná za necelých päť hodín. Prvá noc sa teda dospáva na parkovisku pri Gosau.

Cesta sa začína pri dolnej stanici lanovky vo výške 990 m.n.m., kde si môžete kúpiť posledné zabudnuté veci (napr. nové baterky do fotoaparátu). Tu sa dá nabrať aj voda z korýtka, ale ak nechcete dlho čakať, naberte si radšej z potoka pri parkovisku.

Začíname obchádzať jazero. Cesta vľavo je o niečo kratšia. Pokračuje pekným lesíkom pri miernom stúpaní až k druhému jazeru, kde je aj bufet. Ešte pred ním sa cesta rozdeľuje a žiaľ, k bufetu nesmeruje, takže keď chcete ísť na pivo, musíte si kúsok zájsť. Po piatich minútach začína prudšie stúpanie, asi tak na dve hodiny chôdze a ešte asi hodinka mierneho stúpania na chatu Adamek.

Chata Adamek (2196 m n.m.) sa už nachádza v "mesačnej" krajine, resp. na dne koralového útesu. Áno, čítate správne, všade tu badať známky pravekého mora. Pohostenie je tu vcelku fajn, i keď sme služby využili len minimálne.
Ak sa tu chcete ubytovať, máte študentský preukaz a ste členom OEAV, tak vás noc na hromadnom lôžku vyjde na 5,5 €.
Ak chcete stanovať, kúsok nad chatou je medzi kameňmi miesto na jeden až dva stany. Variť môžete vonku na stoloch vedľa chaty. Tam vás pošle aj obsluha, ktorá nejaví žiadne známky toho, že by im prekážala konzumácia vlastnej stravy. Vodu si môžete nabrať v umyvárni, ale vnútri sa zásadne vyzúva. Keďže sme si vytrepali stan až sem, tak sme sa rozhodli v ňom ostať, chvíľu to však vyzeralo ako zlá voľba. Strhla sa prietrž a padali krúpy, ale stan to vydržal, takže sme sa vcelku dobre vyspali.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Ráno sme sa zbalení naľahko vybrali dobývať vrchol. Pozor, pohybujete sa vo vysokohorskom teréne! Cesta je pekne značená červenými bodkami a zaviedla nás k úpätiu Hohe Schneeberg Wand, pozdĺž ktorej sa postupuje až na ľadovec Gosau. Po celej ceste je možné badať známky pravekého mora, či už vo forme koralového útesu, alebo skamenelín.

Ľadovec bol v tomto ročnom období veľmi škaredý, tvrdý. Trhliny sú však dobre viditeľné a stopa ako-tak prešliapaná. Cesta postupuje po pravom okraji (pri pohľade zospodu) ľadovca, smerom na Mitter Spitz, pod ním sa stáča vľavo na Obere Windlucke. Tu sme dali dole mačky a pokračovali vo výstupe na Dachstein. Samotný výstup je istený "hromozvodom". Nie je to úplne ferrata, ale slabšie povahy by mali použiť feratovú výstroj. Podľa môjho názoru to nie je horšie ako Priečne sedlo vo Vysokých Tatrách. Výstup nám bohužiaľ nevyšiel pre zhoršenie počasia. Otočili sme sa asi 80 metrov pod vrcholom.

Po návrate na Adamek sme zbalili stan, zobrali ostatné veci a vydali sa na cestu dole. Trasu Adamek-Dachstein-Adamek je možné zvládnuť za 4-5 hodín. Cesta dole pomerne rýchlo ubieha aj napriek teplu. Samozrejme, že som si celú cestu dole vyčítal, že sme neriskli výstup. Do Bratislavy sme sa aj napriek menšej okľuke cez Viedeň vrátili vo večerných hodinách, v celkom ľudskom čase.

Rozpočet

Môj rozpočet na cestu bol 1100 Sk. Benzín s tromi ľuďmi v aute vyšiel na 600 Sk na osobu, jedlo na osobu 400 Sk, ostatné výdavky (diaľničná známka a pod.) 70 Sk. Takže vcelku znesiteľný výlet a v porovnaní s Vysokými Tatrami aj lacnejší.

Záver

Rozhodne túto túru odporúčam každému ako prvý kontakt s Alpami. Pozor na jarné obdobie, keď je ľadovec ešte pod snehom, potom treba mať nejaké tie skúsenosti s ľadovcom a pohybom na ňom.