Každý správny turista, ktorý sa vyskytne v Japonsku, „musí“ vystúpiť na Fuji. Inak to nebolo ani v mojom prípade. Monzún, nemonzún, tiež som sa bez toho nemohol vrátiť domov. Článoček však nebude o davovej psychóze a priemysle, ktorý je spojený s výstupom na posvätnú horu, ale o krátkej návšteve pokojnejších hôr.

Vrcholilo obdobie dažďov, a tak malé okienko s vyhliadkou pekného počasia na horách, sme sa rozhodli využiť na aklimatizačnú turistiku v tamojších Alpách. Zvolili sme atraktívny a zároveň dobre dostupný cieľ - Kita-dake, v prípadne dobrého počasia, prechod celého impozantného hrebeňa Shiranesanzan, ktorého súčasťou sú aj ďalšie dve „trojky“: Aino-dake a Nishi-notori-dake. Kita-dake (3 193 m), v preklade Severný vrch, sa nachádza v pohorí Akaiši, v Južných Alpách (Minami Arupusu). Je to najvyššia hora Japonských Álp a druhá najvyššia hora Japonska, s pekným výhľadom na o päťsto metrov vyššiu Fuji.

Doprava

Východiskom je historické mesto Kofu. Kto prichádza z Tokia, tak z najrušnejšej vlakovej stanice na svete - Shinjuku do Kofu vypravujú expresné vlaky v priebehu celého dňa. Cesta trvá približne hodinu a štyridsať minút. Je to náročnejšie na pozornosť, ale nie je to žiadna veda. Cestovné poriadky, automaty na lístky aj informačné obrazovky vo vlakoch sa nezobrazujú len v kandži, ale striedavo aj v latinke. Ak sa treba presúvať z iného vzdialeného regiónu, s viacerými prestupmi, v takom prípade je lepšie, aby prestupov bolo čo najmenej, v pohode použiť rýchlovlak. Cesta lokálnymi vlakmi je v konečnom dôsledku rovnako drahá alebo dokonca drahšia, ako cesta skombinovaná so Shinkansenom, s ktorým, okrem zážitku, usporíte čas.

Nástupný bod

Z Kofu sa treba dostať do hôr autobusom, do Hirogawara (1510 m). Autobusy premávajú počas „letnej“ turistickej sezóny od cca 20. 6. do cca 5. 11. v priebehu celého dňa. Zastávka sa nachádza v blízkosti hlavného východu z vlakovej stanice Kofu (naľavo). Cestovné poriadky som na nete našiel iba v japončine, ale na stanici je turistická informačná kancelária s ochotným personálom a teta, hoci nevedela po anglicky, doviedla nás na správnu zastávku.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na chatu

Hirogawara je miesto nástupu na turistické chodníky. Je tu veľké parkovisko, informačné centrum aj s čakárňou. Ak nemáte k dispozícii navigáciu, resp. mapu, odporúčam pri plánovaní trasy odfotiť si do mobilu alebo odkresliť znaky názvov chát a kopcov, pretože v čase našej návštevy (2015), bola väčšina smerovníkov len v japonskom kandži a je fajn mať istotu, že idete dobre. My sme sa presúvali až z Kyota a do Hirogawara sme sa dostali až poobede.

Chodník z Hirogavara na Kita-dake začína neďaleko parkoviska. Treba prejsť visutým mostom ponad rieku Noro. Asi za pätnásť minút je rázcestie. Obe cesty vedú na Kita-dake. Cesta doľava je viac exponovaná, s drevenými rebríkmi a jednou chatou (Kita-dake-sanso) vo výške 2900 m. Cesta doprava nie je exponovaná a na trase sú chaty dve. Ideme doprava a za necelé tri hodiny sme dorazili na prvú chatu Shirane-oike-koya vo výške 2236 m, kde sme strávili noc. Nechceli sme ísť hneď hore, pretože moja parťáčka strávila celý rok na hladine mora a pri nocľahu v 3000 m by ju zbytočne bolela hlava. V chate je vykurovaná sušiareň na oblečenie a perfektná tradičná strava.

2. deň - výstup

Ráno sme pokračovali prudkým stúpaním na rázsochu na križovatku Kotare-o’ne. Vegetácia je bohatá. Vo výške 2700 m rastú ešte stromy a v lesoch je možné zazrieť opice. Žije tu makak červenolíci, nazývaný aj makak japonský. Asi po štyroch hodinách pomalej chôdze sme na druhej chate Kata-no-koya vo výške 3000 m. Počasie sa začalo zhoršovať, tak sme sa zložili a po krátkom oddychu naľahko vybehli na vrchol Kita-dake. Z chaty je to asi 45 minút. Nad oblaky vykúkala šesťdesiat kilometrov vzdialená Fuji. Malo to ďaleko od pekných záberov publikovaných na internete, ale boli sme radi, že sa nám vôbec ukázala.

Vrátili sme sa do chaty, kde nás priklincoval tajfún a nútene sme tam strávili až dve noci...

Praktické rady

Výstup na Kita-dake sa dá zvládnuť aj za jeden deň. Šesť až osem hodín hore a asi štyri hodiny dole, ale je to logisticky náročné, dostať sa zavčasu na nástup na chodník a potom podvečer stihnúť autobus späť. Väčšina turistov to robí ako dvojdňovku s nocľahom na niektorej z chát s možnosťou výstupu na susedné Aino-dake, dá sa urobiť okruh. Pri prechode „celého“ hrebeňa až po Nishi-notori-dake je lepšie vybrať sa na dve noci a vychutnať si to.

V oblasti sú na trase až štyri chaty, čo je pri nestabilnom počasí a počas obdobia dažďov výhodou. Okrem troch spomínaných chát, štvrtá, Notori-koya sa nachádza až za vrcholom Aino-dake. Pri chatách sa dá aj bivakovať, ale počas obdobia dažďov to neodporúčam ani najodolnejším. Webstránky chát sú len v japončine (bez latinky), ale telefónne číslo je zrejmé. Počas sviatkov a zlatého týždňa odporúčam nocľah rezervovať. Na oboch navštívených chatách, vždy niekto z personálu ovládal trochu angličtinu.

Pred návštevou tamojších hôr treba úzkostlivo sledovať predpoveď počasia a jej aktualizáciu, a to nie len počas obdobia dažďov (v tejto oblasti od marca do polovice júla), ale aj kvôli tajfúnom, ktoré sa môžu vyskytovať prakticky celoročne.

Ďakujem cestovateľovi Gery Joe Wolffovi za doplnenie fotografií. Dlhodobo žije v Japonsku a na svojej webstránke popisuje výstupy na päťdesiatku japonských vrcholov, vrátane všetkých dvadsať jedna japonských trojtisícoviek s cennými radami, FAQ, odkazmi na cestovné poriadky a predpoveď počasia.

Autori fotografií: Gary Joe Wolff a Peter Šufliarsky

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek