Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Oskoruša v Devíne, máj 2014
Oskoruša v Devíne, máj 2014 Zatvoriť

Túra Rekviem pre oskorušu nad Devínom

K chráneným častiam prírody, ktorá nám práve, ako sa zdá, nastavuje zrkadlo, patria aj stromy. V Katalógu chránených stromov ich máme okolo 443. My sme sa v rámci špacírky vybrali za jedným z nich. Meno dostal Oskoruša v Devíne, v roku 2006 mu úrady pridelili rodné-katalógové číslo S 495.

Vzdialenosť
6 km
Prevýšenie
+312 m stúpanie, -348 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – apríl 2020
Pohoria
Malé Karpaty - masív Devínskej Kobyly (CHKO Malé Karpaty)
Trasa
Doprava
Bratislava (vlak, bus, MHD) - Devínska Nová Ves (vlak, bus, MHD), Devín (bus, MHD) - Bratislava (vlak, bus, MHD)
SHOCart mapy
» č.1078 Malé Karpaty, Bratisla (1:50.000)

Alias spomienková správa o jednej perle našich viníc

Ide o jarabinu oskorušovú (lat. Sorbus domestica). Býva vo vinohrade nad Devínom, má aj svojho opatrovníka a to Správu CHKO Dunajské luhy. Ide o významný strom z vedeckého (zachovanie genofondu), ekologického a krajinotvorného hľadiska. Toľko strohé základné informácie. A keď už tu budeme, nenecháme si ujsť prechádzku vinohradníckou krajinou a menej známymi kútmi Devínskej Kobyly.

Prvé stretnutie, rok 2014

Prvýkrát som sa za ňou, ľudovo nazývanou oskorušou, vybral na jar roku 2014 (trasa). Od kostola v Devíne je to krátka prechádzka do kopca k vinohradom. Už vtedy bol badať ústup viníc pred zástavbou. Áno, výhľady na Dunaj a hrad Devín či Hainburské kopčeky sú atraktívne. Už vtedy som si povzdychol nad znakmi konca pestovania révy či ríbezlí. Blízkosť veľkomesta je pohlcujúca. Zhtla sady v Petržalke či Karlovej Vsi alebo v Dúbravke, ako máme možnosť počúvať od pamätníkov.

V májovom spaľujúcom teple som si posedel v tieni 14 metrov širokej koruny 80-ročnej oskoruše. Načerpal som síl od, zdalo by sa, starenky, ale pri dožívaní sa v slovenských podmienkach 300 až 500 rokov, zisťujem, že som sa opieral o 330-centimetrový kmeň mladice.

Ďalej som sa pobral pohľadať zvyšky našej žijúcej histórie. Pri červenej turistickej značke som mal šťastie na ríbezle. Nad Fialkovou dolinou sa ukázal aj vinohrad. Pod lesom, v ríbezľovom sade som natrhal kvet bazy čiernej na sušenie ako prírodné antivirotikum. Nakoniec ma zvážnica doviedla do Devínskej Novej Vsi. To bolo vtedy, keď oskoruša ešte nastavovala listy slnku, na jej kvetoch sa pásli včely a na jeseň si na jej plodoch pochutnávala zver.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

O 6 rokov neskôr

Čas plynul a je tu opäť jar, vonku teplúčko. Pri prechádzke po Grbe (jedna zo starých častí Devínskej Novej Vsi) som sa zatúlal k starej Masarykovej obecnej škole. V rohu jej bývalého školského dvora rastie chránený strom sofora japonská (lat. Sophora japonica) s odhadovaným vekom 150 rokov. Tu prišiel nápad zájsť cez kopec do Devína (trasa) a ukázať deťom ďalší významný strom - “našu” oskorušu a zistiť, ako sa jej darí.

Vonku prebieha “korona” uzávera. Kobyla, zelený to ostrov bratislavský, je plný ľudí. Vyberáme si chodníček mimo značenia a prírodných rezervácií. Voľba padá na dolinku Hlboká dráha za skalkami na Glavici. Chodník vedie spočiatku po dne doliny, mimochodom v niektorých mapách je zakreslený aj potok, ale toho tu niet asi desiatky rokov. Po ľavej strane je spomínané výhľadové bralo, po pravej je skala ponorená v lese. Podliezame popadané stromy. Až napokon sme nútení ísť cestičkou povyše. V polovici stúpania sa nám stavia do cesty zvážnica z Dúbravky. Pokračujeme priamo hore. Míňame posed a kŕmidlo pre zver. Vyhýbame sa asfaltovej ceste na “raketovú základňu” a spleťou lesných chodníčkov klesáme smerom nad Devín. Prechádzame okolo opusteného vinohradu Horné Poderajzy a nakoniec sme v časti Lozlinky. Výstavba končí takmer priamo pred hriadkami spustnutého viniča.

Široko-ďaleko je vidieť len jeden strom, a aj ten je suchý. So zlou predtuchou sa štveráme k nemu. Áno je to on! “Náš” strom! Z oskoruše sa predčasne stala suchá “starenka” s opadávajúcou kôrou a len spadnutý kolík s vyblednutou tabuľkou pripomína jej niekdajšiu silu mladice. Už nepomôže unavenému pocestnému, sama potrebovala pomoc. Už mi len zostáva pohladiť jej kmeň a zaspomínať. Nepotrvá to dlho a nebudú na nej sedávať vtáky, ani pod ňou obedovať vinohradníci. Ba nebude jej tvrdé drevo súčasťou vinohradníckeho lisu. Krásna kresba dreva sa nestane ozdobou intarzie. Rozpadne sa na prach. V tom jej dávam sľub, že sa postarám o jej ďalšie pokolenie. V záhrade zasadím oskorušu, pokračovateľku jej druhu. A v duchu prajem pevné zdravie jej významným príbuzným, ako sú napríklad Devičianska oskoruša, Oskoruša v Hrušove a Modranské oskoruše. Želám im, aby tu boli aj pre naše deti, vnúčatá a ďalšie a ďalšie pokolenia. Veď zatiaľ majú “iba” okolo 150 - 200 rokov. A tiež si opatrujme Smolinskú oskorušu, je pravdepodobne naším najstarším ovocným stromom s odhadovaným vekom okolo 400 rokov.

Kniha Stromy

Ešte by som upriamil pozornosť na zaujímavú knihu, ktorá nás môže doviesť za významnými stromami Slovenska. Ide o knihu z vydavateľstva DAJAMA, edícia Prírodné Krásy Slovenska a titul sa volá Stromy. Napísali ju Pavol Hanzel a Kliment Ondrejka a zostavili Ondrej Kollár a Kliment Ondrejka. Prvé vydanie bolo v roku 2008, takže treba ju hľadať nielen v antikvariátoch. Myslím, že by nemala chýbať žiadnemu milovníkovi prírody. Ide o prierez naším starobylým dedičstvom zahrňujúc rôzne druhy stromov.

Užitočné odkazy

Fotogaléria k článku

Najnovšie