Oskoruša v Devíne, máj 2014
Túra

Rekviem pre oskorušu nad Devínom

07. 05. 2020
K chráneným častiam prírody, ktorá nám práve, ako sa zdá, nastavuje zrkadlo, patria aj stromy. V Katalógu chránených stromov ich máme okolo 443. My sme sa v rámci špacírky vybrali za jedným z nich. Meno dostal Oskoruša v Devíne, v roku 2006 mu úrady pridelili rodné-katalógové číslo S 495.

Alias spomienková správa o jednej perle našich viníc

Ide o jarabinu oskorušovú (lat. Sorbus domestica). Býva vo vinohrade nad Devínom, má aj svojho opatrovníka a to Správu CHKO Dunajské luhy. Ide o významný strom z vedeckého (zachovanie genofondu), ekologického a krajinotvorného hľadiska. Toľko strohé základné informácie. A keď už tu budeme, nenecháme si ujsť prechádzku vinohradníckou krajinou a menej známymi kútmi Devínskej Kobyly.

Prvé stretnutie, rok 2014

Prvýkrát som sa za ňou, ľudovo nazývanou oskorušou, vybral na jar roku 2014 (trasa). Od kostola v Devíne je to krátka prechádzka do kopca k vinohradom. Už vtedy bol badať ústup viníc pred zástavbou. Áno, výhľady na Dunaj a hrad Devín či Hainburské kopčeky sú atraktívne. Už vtedy som si povzdychol nad znakmi konca pestovania révy či ríbezlí. Blízkosť veľkomesta je pohlcujúca. Zhtla sady v Petržalke či Karlovej Vsi alebo v Dúbravke, ako máme možnosť počúvať od pamätníkov.

V májovom spaľujúcom teple som si posedel v tieni 14 metrov širokej koruny 80-ročnej oskoruše. Načerpal som síl od, zdalo by sa, starenky, ale pri dožívaní sa v slovenských podmienkach 300 až 500 rokov, zisťujem, že som sa opieral o 330-centimetrový kmeň mladice.

Ďalej som sa pobral pohľadať zvyšky našej žijúcej histórie. Pri červenej turistickej značke som mal šťastie na ríbezle. Nad Fialkovou dolinou sa ukázal aj vinohrad. Pod lesom, v ríbezľovom sade som natrhal kvet bazy čiernej na sušenie ako prírodné antivirotikum. Nakoniec ma zvážnica doviedla do Devínskej Novej Vsi. To bolo vtedy, keď oskoruša ešte nastavovala listy slnku, na jej kvetoch sa pásli včely a na jeseň si na jej plodoch pochutnávala zver.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

O 6 rokov neskôr

Čas plynul a je tu opäť jar, vonku teplúčko. Pri prechádzke po Grbe (jedna zo starých častí Devínskej Novej Vsi) som sa zatúlal k starej Masarykovej obecnej škole. V rohu jej bývalého školského dvora rastie chránený strom sofora japonská (lat. Sophora japonica) s odhadovaným vekom 150 rokov. Tu prišiel nápad zájsť cez kopec do Devína (trasa) a ukázať deťom ďalší významný strom - “našu” oskorušu a zistiť, ako sa jej darí.

Vonku prebieha “korona” uzávera. Kobyla, zelený to ostrov bratislavský, je plný ľudí. Vyberáme si chodníček mimo značenia a prírodných rezervácií. Voľba padá na dolinku Hlboká dráha za skalkami na Glavici. Chodník vedie spočiatku po dne doliny, mimochodom v niektorých mapách je zakreslený aj potok, ale toho tu niet asi desiatky rokov. Po ľavej strane je spomínané výhľadové bralo, po pravej je skala ponorená v lese. Podliezame popadané stromy. Až napokon sme nútení ísť cestičkou povyše. V polovici stúpania sa nám stavia do cesty zvážnica z Dúbravky. Pokračujeme priamo hore. Míňame posed a kŕmidlo pre zver. Vyhýbame sa asfaltovej ceste na “raketovú základňu” a spleťou lesných chodníčkov klesáme smerom nad Devín. Prechádzame okolo opusteného vinohradu Horné Poderajzy a nakoniec sme v časti Lozlinky. Výstavba končí takmer priamo pred hriadkami spustnutého viniča.

Široko-ďaleko je vidieť len jeden strom, a aj ten je suchý. So zlou predtuchou sa štveráme k nemu. Áno je to on! “Náš” strom! Z oskoruše sa predčasne stala suchá “starenka” s opadávajúcou kôrou a len spadnutý kolík s vyblednutou tabuľkou pripomína jej niekdajšiu silu mladice. Už nepomôže unavenému pocestnému, sama potrebovala pomoc. Už mi len zostáva pohladiť jej kmeň a zaspomínať. Nepotrvá to dlho a nebudú na nej sedávať vtáky, ani pod ňou obedovať vinohradníci. Ba nebude jej tvrdé drevo súčasťou vinohradníckeho lisu. Krásna kresba dreva sa nestane ozdobou intarzie. Rozpadne sa na prach. V tom jej dávam sľub, že sa postarám o jej ďalšie pokolenie. V záhrade zasadím oskorušu, pokračovateľku jej druhu. A v duchu prajem pevné zdravie jej významným príbuzným, ako sú napríklad Devičianska oskoruša, Oskoruša v Hrušove a Modranské oskoruše. Želám im, aby tu boli aj pre naše deti, vnúčatá a ďalšie a ďalšie pokolenia. Veď zatiaľ majú “iba” okolo 150 - 200 rokov. A tiež si opatrujme Smolinskú oskorušu, je pravdepodobne naším najstarším ovocným stromom s odhadovaným vekom okolo 400 rokov.

Kniha Stromy

Ešte by som upriamil pozornosť na zaujímavú knihu, ktorá nás môže doviesť za významnými stromami Slovenska. Ide o knihu z vydavateľstva DAJAMA, edícia Prírodné Krásy Slovenska a titul sa volá Stromy. Napísali ju Pavol Hanzel a Kliment Ondrejka a zostavili Ondrej Kollár a Kliment Ondrejka. Prvé vydanie bolo v roku 2008, takže treba ju hľadať nielen v antikvariátoch. Myslím, že by nemala chýbať žiadnemu milovníkovi prírody. Ide o prierez naším starobylým dedičstvom zahrňujúc rôzne druhy stromov.

Užitočné odkazy

Fórum 6 príspevkov
Rekviem pre oskorušu nad Devínom 10/05/20 21:03 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
MTB Tatranská Kotlina – Lendak – Ždiar – Tatranská Kotlina Pri listovaní regionálnej tlače mi udrela do očí správa o zámere vybudovať cyklochodník z Tatranskej Lomnice do Tatranskej Kotliny. Hneď sa mi vynorili spomienky letných výjazdov z Tatranskej Kotliny do Ždiaru či Spišskej Belej. Vyzerá to na super vec, hovorím si. Nebude treba riešiť logistiku do Kotliny. A rekreantom v spomínaných obciach sa otvoria možnosti smerom k tatranským osadám. Momentálne sa dajú okľukou využiť len lesné asfaltky pod Cestou slobody v miestach Pramenište, Mokriny či Fľak. 01/04/21 Roman 'Bazin' Matkovčík Vysoké a Belianske Tatry
Túra Hradisko Machalovce-Jánovce a Myšia hôrka Geológ z reliéfu krajiny rozpoznáva, ako sa utvárala, historik-archeológ, ako bola ľuďmi využívaná. Keďže bývame takmer priamo pod tromi hradiskami, tak aj na dovolenke na “Spišu” nás láka sa poobzerať po tunajších dvoch pradávnych opevnených sídlach. A prečo práve tieto? Neviem. Snáď sa mi chce poprechádzať otvorenou mierne zvlnenou krajinou, kde predpokladám nové zaujímavé výhľady. 17/12/20 Roman 'Bazin' Matkovčík Levočské vrchy
Túra Ihla a Čierna hora - okruh z Ihlian Moja mienka o Levočských vrchov bola, že sú rozsiahle, vhodné na bicykel, takmer bez značenia a kam sa človek pozrie, vidí holinu. Z toho plynul môj doterajší nezáujem ako pešiaka. Napriek tomu mi pri pohľade z Tatranskej Lomnice nedal spať jeden výrazný vcholček “Levočákov”. 19/10/20 Roman 'Bazin' Matkovčík Levočské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Velická dolina Velická dolina je témou deviatej časti série Tatranské doliny. Nachádza sa v strednej časti Vysokých Tatier, priamo pod Gerlachovským štítom. Ohraničujú ju dve rázsochy odpájajúce sa z hlavného tatranského hrebeňa. Zo západnej strany je to rázsocha Gerlachovského štítu a z východnej strany rázsocha Bradavice s pokračovaním cez hrebeň Granátových veží. V jej zadnej časti ju uzatvára úsek hlavného hrebeňa medzi Zadným Gerlachom a Východnou Vysokou, s najnižším bodom v sedle Poľský hrebeň. Hlavnou prírodnou atrakciou doliny je Velické pleso, ktoré dopĺňajú vyššie položené Kvetnicové pliesko a Dlhé pleso. dnes Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Prístrešok Predky pod Sľubicou Na Branisku a v sesterskom pohorí Bachureň, ktoré lákajú fajnšmekrov na trojdňovú túlačku hrebeňom, donedávna chýbalo v jeho južnej časti, miesto na skrytie či na prespanie. No už pred pár rokmi som si všimol kostru prístreška. včera Henrich Tomáš Branisko
Príbeh Slovenské brandy a poľská wiśniówka Viac rokov som plánoval túru hornou Oravou. Prejsť si po najsevernejších hraniciach okruh od Babej hory po Pilsko. Pred 4 rokmi mi to nevyšlo preto, že som sa spoliehal na ľudí, ktorí mali ísť so mnou. Dovolenka bola vybavená, chuť objavovať na najvyššom stupni, ale podvečer túry to zvyšok partie vzdal a ostal som doma. Samému sa mi vtedy chodiť ešte veľmi nechcelo, aspoň nie takto ďaleko. O dva roky je situácia výrazne iná a nerobí mi problém vyraziť aj na viac dní sám. Leto vrcholí a rozhodujem sa, že idem do toho. 14/05/21 Martin Birka Príbehy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Rekviem pre oskorušu nad Devínom 10/05/20 21:03 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty - masív Devínskej Kobyly (CHKO Malé Karpaty)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 480 m n. m. – Devínska Kobyla, pod vrcholom

    • min: 159 m n. m. – Devín

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 312 m

    • klesanie: 348 m

  • Vzdialenosť
    • 6 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • apríl 2020

  • Štart trasy
    • šírka: 48.2022 ° SŠ
      dĺžka: 16.9932 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.17321 ° SŠ
      dĺžka: 16.98744 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus, MHD) - Devínska Nová Ves (vlak, bus, MHD), Devín (bus, MHD) - Bratislava (vlak, bus, MHD)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.21 (0.68)