Terén na kopcoch je často nestabilný. Vrstva pôdy je tenká a vo vyšších polohách ju zvykne držať pokope len mach, čučoriedky, tráva alebo podobne krehké rastliny. Vychodené turistické chodníky sa stávajú korytom pre vodu, ktorá spadne pri výdatnejších dažďoch. Ak je chodník prudší, voda môže získať dosť energie pre strhnutie hliny aj kameňov. Takéto úseky sa rýchlo vymyjú až na skalu a spôsobujú, že voda, ktorá mohla ostať v pôde, odtečie nadol spolu s erodovaným materiálom. Navyše, ak sa takýto chodník stane suťovitým, ľudia majú tendenciu ho rozširovať, lebo po suťovisku sa zle chodí.

Obnova pôdy po erózii môže trvať mnoho rokov, a preto si myslím, že je dobré starať sa o jej prevenciu alebo jej zmiernenie. Asi ťažko zabránime vode tiecť chodníkmi, ale ak znížime jej rýchlosť a zachytíme odnášaný pevný obsah, voda prestane spôsobovať problémy. Stačí si všímať chodníky, po ktorých kráčame. Ak tam dochádza k erózii, môžeme nastaviť väčšie kamene tak, aby brzdili vodu. V lese sa dá použiť aj popadané drevo na vytvorenie zábrany, ktorá bude spomaľovať vodu a zachytávať pevné časti. Tie po odtečení vody vytvoria pevnú vrstvu, v ktorej začnú rásť rastliny.

Hrádze v Malej Fatre

Popíšem svoju skúsenosť s chodníkom zo Sučian na Malý Kriváň v Malej Fatre. Vedie jednak zvážnicou, zerodovanou až na skalnaté podložie a novým terénom, ktorý začína byť prehlbovaný stekajúcou vodou. Počas leta 2019 som tam spravil hrádze na spomalenie vody a odnášaného materiálu. Po niekoľkých dažďoch som bol skontrolovať. Vyzeralo to dobre - zachytili toho viac, ako som očakával. Neskôr, po silných búrkach sa pekne naplnili pieskom, lístím, hlinou, kameňmi a drevom. Avšak viaceré z tých, čo sa nachádzali v strmšom svahu bývalej zvážnice, strhla voda. Prekvapilo ma to, lebo išlo o relatívne ťažké kamene (5 - 10 kg) a aj drevá podobnej hmotnosti. Spraviť efektívnu hrádzu v takom prostredí vyžaduje väčšie úsilie.

Hrádze som robil vždy sám, tak som mohol použiť len materiál, ktorý som bol schopný odniesť. Väčšina hrádzí bola na mieste, kde sa drevo nemalo o čo zaprieť, tak som použil ťažké kamene ako základ. Tie následne držali priečne uložené drevá - naokolo sa nachádza dosť odpílených stromov. Ak to išlo, drevá som ukotvil ešte drevenými kolíkmi na oboch stranách. Takéto hrádze prežili nielen prívalové dažde, ale aj zimu a topenie snehu. Pri použití hrubšieho dreva je možné jeho konce odrezať šikmo, aby pevne sedelo v žľabe.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na čo si dať pozor

Myslím, že je dobré robiť hrádze postupne - najprv nižšiu a keď sa naplní, dostavať ďalšie poschodie. Jednak sa dá stavať na pevnom vyššom základe a tiež je to ľahšie pre chodcov na prekročenie. Drevá treba dávať vždy kolmo na tok vody. Ak dáme hrubšie drevo v smere toku, tak síce trochu spomalí vodu, ale koryto sa rozšíri a výsledkom môže byť väčšia erózia. Taktiež je treba dbať na to, aby boli hrádze prekonateľné pre turistov a dosť stabilné, aby ich neohrozili.

Erózia v Tatrách

Ďalšiu skúsenosť mám zo Západných Tatier, kde sú občas chodníky zbytočne široké a rýchlo erodujú (napr. Salatín, Hrubá kopa, Volovec, Klin). Tu som začal robiť obrubníky z kameňov, aby turisti vnímali, že chôdza za nimi zbytočne rozširuje chodník. Či to má cielený efekt, sa mi ale nepodarilo ešte vyhodnotiť. Verím ale, že keby sa k aktivite pridalo viac ľudí, podarilo by sa nám zamedziť zhoršovaniu stavu týchto miest.

V poľských Tatrách je snaha regenerovať narušený terén pomocou drevených zábran a konopných sietí pre zachytenie pôdy a rastlinstva. To je ale pre jednotlivca ťažké realizovať.

Budem rád, ak napíšete svoje skúsenosti a nápady do diskusie.

Fotogaléria k článku