Pohľad na Jastrabskú skalu od kostola v Bartošovej Lehôtke
Túra

Jastrabská skala z Bartošovej Lehôtky

17. 05. 2020
Obmedzenia v čase pandémie ma priviedli aj k spôsobu turistiky, ktorý neobľubujem. Nemôžem robiť pochody od niekade niekam. Musím akceptovať dopravu autom a následný návrat k východziemu miestu. No táto možnosť ľahkého dosiahnutia nástupného priestoru mi umožňuje mazať chýbajúce body v mape môjho poznania.

Jedným je Jastrabská skala pri Kremnici. Vždy pri cestovaní údolím Zlatého potoka ma zaujme impozantná skalná stena pod vrcholom výraznejšieho kopca. Ako som si pamätal z putovania Barborskou cestou, smerovník žltej trasy v obci Bartošova Lehôtka neudáva žiadny závratný čas. Dalo by sa to stihnúť aj s cestou počas odpoludnia.

Trasa

Bartošova Lehôtka – Jastrabská skala, sedlo – Jastrabská skala a späť

Naša výprava je opäť dvojčlenná. V čase karantény asi niečo akceptovateľné. Takže po skončení domácej práce krajšej polovice výpravy po pol štvrtej parkujem auto na prázdnom parkovisku pri obecnom úrade. Ešte pár metrov späť, k východisku žltej značky. Uspokojuje ma zistenie, že deklarovaný čas je len 1.15 h. Viem, že to asi dnes nedosiahneme. No radšej v spoločnosti pomalšie, ako rýchlejšie - no osamelo sám.

S nasadenými rúškami postupujeme obcou. Po chvíľke zaujme objekt, čo potešil oko aj srdce. Vkusne upravený podpivničený kamenný dom s trstinovou strechou. Podľa tabuľky národná kultúrna pamiatka: Roľnícka usadlosť Jána Baláža, spomínaná už v roku 1865. Tak vyzerala výstavba v obci v predchádzajúcej dobe. Len vtedy strecha bola slamená. Asi už trstina improvizáciou bola. Materiál z ručnej žatvy je len spomienkou. Nastavený dobrý pocit z obce ostáva. Len niečo v duši má pochybnosť, či urbanistický vývoj na Slovensku sa uberal správnym smerom. Trošku pokory k dielu našich predkov mohlo zachovať viac takýchto skvostov. Aspoň tak, ako to vidím v bratskej krajine na západ od nás. Teda nebolo to len spoločenským zriadením. Pod dohľadom sv. Floriánka na vynovenej požiarnej zbrojnici s nápisom Strážnica vystúpime až na koniec obce. Okolo polozahĺbených pivníc opustíme obývanú oblasť.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

V miernom stúpaní lúčkami poľnou cestou prekročíme malinký potôčik. Spoluturistka postojí v tečúcej centimetrovej vode a dáva možnosť toku spláchnuť prach z podošiev turistických polovičiek. Miesto jej umožňuje vychutnať si veľmi pekný pohľad na osídlené údolie s fotogenicky umiestneným kostolíkom a čosi aj pofotiť. Pohľad vpred ponúka pohľad na akýsi skalistý predvrchol nášho cieľa. Očakávam pomerne ostré stúpanie. Ešte kúsok lúčkou až po osamelý strom v hornej časti trávnatej plochy. Je tu solisko pre zver, trošku starého sena a ešte čosi mne neznáme. Zeleno-plecho-sudové zariadenie zavesené cez kladku na konári. Možno automatický dávkovač granulovaného krmiva. Asi už nestíham držať krok s technickým vývojom v poľovníckej problematike.

Vchádzame do lesa. Lepšie povedané bukovej mladiny. Široký chodník vedie nekompromisne priamo do prudkého svahu. Zlá predtucha o náročnosti akoby sa začala napĺňať. No nestačím sa ani spotiť a na horizonte vidím rovinu. Po jej dosiahnutí objavujeme koľaje tzv. slovenského Semmeringu. Vľavo sa strácajú za zatáčkou, vpravo miznú v tuneli. Vždy obdivujem krásnu prácu kamenárov z južných častí c. k. monarchie na takýchto stavbách. Železničná trať, vinúca sa náročným terénom z Hronskej Dúbravy k Hornej Štubni, je aj cestovateľským zážitkom, a to už od roku 1872. Vrelo odporúčam.

Prekročíme líniovú stavbu. Urasteným bukovým lesom, spočiatku v rovine a za prudkou zmenou smeru mierne naberáme nadmorskú výšku. Keď náročnosť stúpania vzrastá, dosiahneme bočný hrebienok. Pomocou neho po krátkej chvíľke prichádzame na dohladka vyjazdenú cestu. Zvážnicou kráčame prakticky v rovine. Až po chvíľke odbočujeme na križovatke lesných komunikácií do znovu len mierneho stúpania. Vidím trošku nešťastný výraz na tvári spolupútničky a aj fakt, že ju musím v pravidelných intervaloch čakať, ma privádza k otázke: V čom je problém? Sucho je depresívne. Uznávam, sucho po mesiaci bez dažďa je veľké, no asi to je len zástupný fakt. Po zimnej prestávke sa ťažšie rozbieha. Celkovo je pekná jar. Spev vtákov v bohatšie zelenejúcich sa korunách stromov, prvé kvetiny v podraste. Snáď si to pripustí k srdcu. Treba si užiť jarnej prírody.

Trošku stúpania a zdolávame koniec krátkeho hrebienka. Je ozaj neveľký, no výrazný. Pár desiatok metrov a sme pod vlastným vrcholom. Súdim aspoň podľa výraznejšej strmosti pomerne skalnatého terénu. Aj dvojité červené pásy na stromoch informujú o kraji prírodnej rezervácie. Sme na začiatku bezzásahovej zóny, les má trochu divokejší charakter. Trasovanie chodníka traverzujúceho ľavou stranou hory okrem žltej turistickej značky uľahčujú aj kamenní mužíčkovia. Trasa stratila ambíciu dosiahnutia priamo najvyššieho bodu, ale privádza nás do sedla. Čaká nás tu tabuľa s označením prírodnej rezervácie s 5., najvyšším stupňom ochrany, vyhlásenej v roku 1975. Miestna smerová tabuľka píše: 5 minút Malá skala, opačným smerom 10 minút Jastrabská skala. Po minútke sa ocitáme na neďalekej vyhliadke. Prvý prekrásny pohľad k údoliu, smerujúcemu ku Kremnici s Bartošovou Lehôtkou s jej kostolíkom pod nami. Pekný pohľad na túto časť Kremnických vrchov. Pohľad, aký asi mali bohovia z Olympu.

Nálada vo výprave začína stúpať vysoko k plusovým hodnotám. Snažíme sa identifikovať miesta, kde sme pred dvomi rokmi prechádzali po žlto-vežičkových značkách Barborskej cesty. Trošku doplníme tekutiny a vyberieme sa zdolať poslednú etapu. Značenie dopĺňa červená miestna značka, podľa mapy umožňujúca dosiahnutie vrcholu od železničnej stanice Jastrabá. Tento variant je kratší, s menším prevýšením. Trať sa tu vinie vo vysokej nadmorskej výške. No aj ten náš je na moje prekvapenie veľmi pohodový.

Začíname stúpať okolo skalnatých braliek zalesneným terénom. Prekvapujú ma tu majestátne exempláre dubov, skoro baobabového charakteru. Síce sú na konci svojho života, no o to tajomnejšie pôsobia. Viac exemplárov len potvrdzuje fakt, prach si a v prach sa obrátiš. Žeby to boli posledné zvyšky pôvodného zalesnenia?

Stretáme mladú rodinku vracajúcu sa z vrcholu. Vidíme sa skôr, obe skupinky si nasadzujeme rúška a ešte sa aj z diaľky obchádzame. Tak mimo, že nemá zmysel sa ani zdraviť. Chodník, vedúci pár metrov od skalného zrázu, je lemovaný nízkymi múrikmi ukladaných kameňov. Tak toto nevidím bežne. Prvú vyhliadku absolvujeme pri drevenom krížiku s nápisom Ďakujem. Ďakujeme aj my, že niečo tak prírodne krásne existuje. A ešte kúsok a miestna vrcholová tabuľka a smerovník k nasledujúcej vyhliadke smerom k Žiaru nad Hronom. Čo potešilo, je aj mladšia generácia dubov. Táto drevina tu teda nevyhynie.

Nie je to len vyhliadka, ale aj oddychové miesto. Stolík, dve lavičky, poštová schránka s vrcholovou knihou. V prvom momente si užívame prekrásne pohľady z kolmej skalnej steny do okolitej hornatej a zalesnenej krajiny. Všetko je teraz zelené len s pár čipkami kvitnúcich drevín. Polkruhový výhľad zahrňuje Štiavnické vrchy, údolie Hrona s komínmi žiarskej hlinikárne, hrebeň Vtáčnika na horizonte, výrazné údolie Kremnického potoka prerážajúceho túto časť Kremnických vrchov. Priamo dole je učupená železničná stanička prislúchajúca k Bartošovej Lehôtke. Podľa mena je tak ďaleko od civilizácie, že môže mať názov Na samote. Dole pri ceste vidno areál motorestu Zlatý potok. Obec Jastrabú nevidno. Je na druhej strane. Len pár domov presvitá medzi stromami. Obaja zhodne hovoríme: Je tu krajšie, ako sme mysleli. Asi suchodepresia definitívne prešla.

Po obligatórnom fotení zasadneme k stolíku. Otvoríme kľúčikom na retiazke poštovú schránku. Je tu vrcholová knižka a pár rád, či prosieb na zatavenej ceduľke od Štátnej ochrany prírody pre návštevníkov prírodnej pamiatky Jastrabská skala. Takže tvorba kamenných pyramíd a múrikov tu nie je v poriadku. Občerstvenie mi prináša jedno sklamanie. Kúpa antikorového hrnčeka s karabínkovým uškom bol veľký omyl. Prichytenie uška nitovaním nemôžem nazvať najšťastnejší riešením. Naliata kávička netesnosťami vytvára na stole kaluže hnedého nápoja. Hrnček je funkčný len do dvoch cm. Už ma prestáva baviť učiť sa na vlastných chybách. Ale ani to nekazí čaro momentu. Večery pri zapadajúcom slnku tu musia byť neskutočné.

Čas rýchlo ubieha. Treba vyraziť späť. Pokúsim sa nalomiť polovicu výpravy na modifikovaný zostup cez Jastrabskú železničnú stanicu. Nenachádzam odozvu. Budem sa mierniť a poviem len - škoda. Takže zo sedla sa vraciame výstupovou cestou. Ešte ma zarazí fakt, že kúsok od trasy sa v lese skrýva telekomunikačný vysielač. Pri výstupe som ho vôbec nezaregistroval. Pri zostupe registrujem aj borovicové zalesnenie. Tiež som si nevšimol. Zaujímavé, ide to so mnou z kopca ako tento chodník.

Na lúčky na obcou prichádzame s večerným zvonením. Je šesť hodín. Inšpiruje ma to aspoň k návšteve opevneného kostolíka. Poloha miesta umožňuje krásny pohľad na zdolaný vrch nad obcou. Zaujala ma myšlienka na skalné bralko Malej skaly, ktoré z tohto miesta pôsobí výraznejšie ako samotná skalná stena Jastrabskej skaly. Musia byť z toho miesta trošku iné výhľady k severnejšej časti regiónu. Neviem, či tam vedie chodník, nehľadal som. Jasne vidno polohu sedla medzi vrcholmi. Ešte pár fotografií. Som nútený hľadať miesto, kde by mi aj tu umiestnený stožiar vysielača, a to pri obci vidím ešte jeden, nekazil záber na fotogenický religiózny objekt. Daň dobe mobilnej v tomto teréne.

Zhodnotenie

Neabsolvovali sme žiaden veľký turistický počin, skôr to bola príjemná prechádzka. No nebojím sa nazvať Jastrabskú skalu diamantom v náhrdelníku vrcholov Kremnických hôr. Som rád, že som sa mohol pokochať jej leskom. A trošku si vylepšiť náladu v neradostnej dobe. Nezabudnuteľné miesto.

Fórum 13 príspevkov
Jastrabská skala z Bartošovej Lehôtky 07/06/20 16:16 13 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Príbeh Búrka na Silickej planine Udialo sa to už pred niekoľkými rokmi. Síce nie pred mnohými, spočítal by som ich možno na prstoch jednej ruky. Bolo to ale tak dávno, že popis môjho putovania nemusí zodpovedať dnešnej realite. Takže nebude to teraz veľká faktografia, skôr spomienka na jeden, dá sa povedať skoro meteorologický zážitok. 30/04/21 Vladimír Mikuš Príbehy
Túra Ponad Banskú Štiavnicu Tento článok som nemal napísať. To neznamená, že nemal vzniknúť. Mal. Len ho mal napísať niekto iný. No zo subjektívno-objektívnych príčin nevznikol. A mne bolo tak ľúto, že zostala prechádzka neopísaná. Deň strávený v peknej krajine s veľkým poznávacím potenciálom si to nezaslúžil. Aby sa konala, trošku som nevravel pravdu. Sľúbil som len mestskú turistiku maximálne len za plotmi záhrad posledných domov historického mesta. Ani klamstvo to nebolo, maximálne len polopravda. Síce je to otázka poloprázdneho a či poloplného pohára. No pravdou je, že celú dobu sme sa totiž od urbanizovaného priestoru ďaleko nedostali. 10/04/21 Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Túra Decembrový Rokoš Zimný slnovrat je na dosah ruky, dni sú krátke a mám deň dovolenky v čase obstojného počasia. Vytipujem si niečo, čo by bolo zaujímavé, dalo sa stihnúť za krátkeho denného svetla a trošku vymazalo biele miesta z mojej turistickej mapy. Bude to vrchol Rokoša na kraji Strážovských vrchov. Bol som tam už viackrát, no teraz na výstup a zostup volím novú trasu. 28/01/21 Vladimír Mikuš Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Velická dolina Velická dolina je témou deviatej časti série Tatranské doliny. Nachádza sa v strednej časti Vysokých Tatier, priamo pod Gerlachovským štítom. Ohraničujú ju dve rázsochy odpájajúce sa z hlavného tatranského hrebeňa. Zo západnej strany je to rázsocha Gerlachovského štítu a z východnej strany rázsocha Bradavice s pokračovaním cez hrebeň Granátových veží. V jej zadnej časti ju uzatvára úsek hlavného hrebeňa medzi Zadným Gerlachom a Východnou Vysokou, s najnižším bodom v sedle Poľský hrebeň. Hlavnou prírodnou atrakciou doliny je Velické pleso, ktoré dopĺňajú vyššie položené Kvetnicové pliesko a Dlhé pleso. dnes Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Prístrešok Predky pod Sľubicou Na Branisku a v sesterskom pohorí Bachureň, ktoré lákajú fajnšmekrov na trojdňovú túlačku hrebeňom, donedávna chýbalo v jeho južnej časti, miesto na skrytie či na prespanie. No už pred pár rokmi som si všimol kostru prístreška. včera Henrich Tomáš Branisko
Príbeh Slovenské brandy a poľská wiśniówka Viac rokov som plánoval túru hornou Oravou. Prejsť si po najsevernejších hraniciach okruh od Babej hory po Pilsko. Pred 4 rokmi mi to nevyšlo preto, že som sa spoliehal na ľudí, ktorí mali ísť so mnou. Dovolenka bola vybavená, chuť objavovať na najvyššom stupni, ale podvečer túry to zvyšok partie vzdal a ostal som doma. Samému sa mi vtedy chodiť ešte veľmi nechcelo, aspoň nie takto ďaleko. O dva roky je situácia výrazne iná a nerobí mi problém vyraziť aj na viac dní sám. Leto vrcholí a rozhodujem sa, že idem do toho. 14/05/21 Martin Birka Príbehy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Jastrabská skala z Bartošovej Lehôtky 07/06/20 16:16 13 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Kremnické vrchy - podcelok Jastrabská vrchovina

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 684 m n. m. – Jastrabská skala

    • min: 380 m n. m. – Bartošova Lehôtka

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 345 m

    • klesanie: 345 m

  • Vzdialenosť
    • 5 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • apríl 2020

  • Štart trasy
    • šírka: 48.65382 ° SŠ
      dĺžka: 18.91026 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.65382 ° SŠ
      dĺžka: 18.91026 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bartošova Lehôtka (vlak, bus, parkovanie pri obecnom úrade) / Jastrabá (vlak, bus, parkovanie pri železničej zastávke)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.01 (0.49)