Extra Poznáte slovenské hory? (odpovede)
Pred týždňom ste si mohli overiť svoje vedomosti v teste, ktorý som pre vás pripravila na základe poľských kníh z 19. storočia. Škoda, že knihy nie sú preložené do slovenčiny. Prečítali by ste si všetky dobré veci, ktoré o vás autori napísali. V žiadnej z kníh som nenašla nič negatívne o Slovákoch. Naopak, všetci autori napísali, že ste predovšetkým veľmi pohostinní, sympatickí, pokojní a veľmi čestní. A vždy máte dobrú náladu. Týchto komplimentov je v knihách oveľa viac. Myslím si, že niektoré by vás možno prekvapili.
Správne odpovede
-
Leutschau, Rosnau a Kachau sú Levoča, Rožňava a Košice. Epernau je nemecký názov mesta Prešov. Peresław je starý poľský názov mesta Prešov, teraz je pre nás Preszów. Dubnik a Simonka sú Dubník a Šimonka. Teda ide o Slanské vrchy.
-
Seweryn Goszczyński obdivoval z veže Kežmarského hradu Lomnický štít (nemecký názov je Lomnitzer spitze, je to druhý najvyšší štít Tatier) a samozrejme Kriváň.
-
Wierchcichy je Tichý vrch. Dnešný poľský názov je Cichy Wierch. Sedlo vedľa Tichého vrchu sú samozrejme Závory, cez ktoré hlavný hrdina románu „Drak sa vracia" mal previesť dobytok.
-
Ide o Klepáč (Strážovské vrchy). Dnes cez vrchol vedie náučný chodník.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
-
Na vrchol vedie červený turistický chodník a je to Machnáč. O vrchole Ján Palárik napísal:
Keď sa drotár do sveta preč odobral
Na Machnáči znovu horko zaplakal
Na Machnáči pri Trenčíne ešte raz
Rozliehal sa na rozlúčnu jeho hlas. -
Agaton Giller cestoval z Považskej Bystrice do Žiliny pozdĺž rieky Váh. Keď sa pozrieme na mapu a pôjdeme hore od Považskej Bystrice, na pravej strane rieky Váh uvidíme dva kopce: Veľký a Malý Manín. Nevedú tam turistické chodníky. Agaton Giller napísal, že ich vrcholy sú "ostré".
-
Keď idúc z Popradu prejdeme most na rieke Hornád, tak ideme na juh, juhozápad alebo juhovýchod. Teda do Nízkych Tatier alebo Slovenského raja. Nenašla som, ako sa dnes volá dedina Grenicz (Hranovnica, pozn. red.), preto som spomenula film, v ktorom hlavný hrdina spieva o tejto hore. Dobroslav Chrobák pochádzal z obce Hybe. Som si istá, že poznáte film "Pacho, hybský zbojník". Na konci filmu Pacho spieva o Kráľovej holi. Ako napísal Henryk Müldner, v 19. storočí turisti mohli vystúpiť na tento vrchol na koni.
-
Aký kopec vyzerá ako kotol? Samozrejme, Gerlachovský štít. Walery Eljasz napísal vo svojej knihe v roku 1881, že Slováci volajú štít Garłuchowski szczyt a „Gerlach“ je maďarský názov. Podľa Eljasza Poliaci by mali používať slovenský názov, a možno preto sme u nás veľa rokov volali tento štít Garłuch. Dnes znalci Tatier tvrdia, že by sme nemali brať vážne, čo Eljasz o názve štítu napísal a nevieme vysvetliť, prečo sme roky Gerlachovský štít volali Garłuch. Dnes je to pre nás Gerlach. Našla som, že Gerlach je nemecké meno.
-
Keď si máme v lete obliecť kožuch, znamená to, že v jaskyni je zima a je to ľadová jaskyňa. Na juh od Popradu sa nachádza samozrejme Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá bola veľmi navštevovaná už v 19. storočí. Henryk Müldner a Walery Eljasz vo svojich knižných sprievodcoch Poliakom odporúčali navštíviť aj Demänovskú ľadovú jaskyňu.
-
Szmeks je Smokovec. Walery Eljasz išiel zo Zakopaného cez Tatry do dnešného Starého Smokovca. Teda ide o Poľský hrebeň. Zaujímavé, že za názov vďačíme spišským Nemcom. Na začiatku celý hrebeň, v ktorom sa sedlo nachádza, volali jednoducho hrebeň (po nemecky kamm). Už v 18. storočí ho Spišiaci volali Polnischer Kamm, lebo "za hrebeňom bolo Poľsko". Teraz voláme takto iba jedno sedlo nachádzajúce sa na hrebeni.
-
Posing je Pezinok. Dnes je mestečko známe vašou prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Teda samozrejme ide o Malé Karpaty.
-
Naše Wrutki sú vaše Vrútky. Cez Vrútky sa dostaneme do Turčianskej kotliny. Je obklopená pohoriami: Malá a Veľká Fatra, Kremnické vrchy a Žiar.
-
Legenda o spiacich rytieroch sa spája s vrcholom Sitno. V blízkosti hory sa nachádza obec Prenčov, po poľsky Prenczów.
-
Aký vrchol v blízkosti Dolného Kubína má výšku 1611 metrov? Samozrejme Veľký Choč.
-
Ide o Spiš. Každý z autorov mnou prezentovaných kníh navštívil Tatry a ich spišskú časť. Dodnes na Spiši žijú potomkovia dávnych nemeckých osadníkov. Prečo nemali Poliaci radi ľudí hovoriacich po nemecky? V 19. storočí bolo Poľsko pod nadvládou Ruska, Rakúska a Pruska. Dvaja z nájazdníkov hovorili po nemecky a boli to naši nepriatelia. Aj "Spišiakov" sme považovali za príslušníkov krajín, ktoré nás okupovali.
Vyhodnotenie
Poslal niekto všetky správne odpovede? Kto je víťaz? Prečítate si v mojom komentári pod článkom.
