Na najvyšší kopec galantského okresu

Na taký štít treba vyrážať skoro, preto som už o 5.15 h vypínal motor pred obchodným domom v Seredi. Prešiel som na druhú stranu Váhu a kráčal som cez Šintavu.

V galantskom okrese nie sú vyznačené žiadne turistické chodníky, ale keď pôjdete po asfaltke, nezablúdite. Pred šiestou na ceste nebola veľká premávka. Veď bola nedeľa. A tak ma na hradskej nič nezrazilo.

Trasa

Sereď - most cez Váh - Šintava - Vinohrady nad Váhom - VN Šintava - vinohrady Kráľova hora (Ružová hora) - Hložník - horáreň Dubník - NPR Dubník - Bezenica - Zemianske Sady - Šalgočka - Urbánkova - Dvorníky - horáreň Dubník - Vinohrady nad Váhom, časť Nová Hora - Zlatá Hora - Poronda za Váhom - Pasienky - Šintava - most cez Váh - Sereď

Okolo Vinohradov nad Váhom

Na kraji Vinohradov nad Váhom som odbočil na poľnú cestu a prišiel som k vinohradom. Plánoval som ísť krížom cez ne, lenže vinohrady boli oplotené a bránička bola zamknutá. Uvažoval som, že ju preleziem, načo sa z búdy vyrútil rozzúrený Dunčo a vyhovoril mi to.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instragrame ]

Pustil som sa hore nevýraznou dolinkou. Vinohrady lemuje plot, ktorý zarástla kustovnica cudzia. Jej príbuzná, kustovnica čínska, nám zarastá záhradu. Hrozná burina. Obišiel som vinohrady aj Vinohrady a opäť som šliapal asfalt.

Dubník

Prišiel som k NPR Dubník. Na okraji rezervácie je horáreň a pri nej tabuľa, na ktorej vítajú návštevníkov. Pozývajú ich na prechádzku po lese, avšak bez psov. Tie do rezervácie nesmú. V Dubníku je veľa cestičiek, sú tu však aj políčka, na ktorých sa pestuje krmivo pre zver. Mňa zaujali árony alpínske, ktoré rastú hneď pri cestičke, a koberce tvorené zimozeleňou menšou.

Pri rampe som vyšiel z lesa a poľnou cestou som zbehol do Zemianskych Sadov. Vo vedľajšej dedine, v Šalgočke, by mal byť chránený park, ktorý som nenašiel. Nabudúce si budem musieť pozrieť mapu lepšie.

Urbánkova

Za Šalgočkou som zahol na severovýchod a začal som sa štverať na kopec. Opieral sa do mňa studený vetrisko, ale ja som bol napriek nepriazni počasia odhodlaný, že kopec zdolám. Pomaly, decimeter za decimetrom, som stúpal hore. Až som prišiel na Šalgočský štít, oficiálne na Urbánkovu. Kopec má výšku 2126 decimetrov a je jednou z mála dvojtisícoviek galantského okresu. Odfotil som si triangulačné tyče, ktoré neľútostné vysokohorské počasie vyvrátilo, a nádhernú panorámu. Zaujali ma najmä široké vápencovo-cementovo-štrkové veže kdesi pri Jaslovských Bohuniciach.

Zo Šalgočského štítu som schádzal strmou zalesnenou stráňou, v ktorej som si roztrhol ťažko skúšanú turistickú bundu. A opäť. Zasa ju bude treba zašívať.

Cestou a zasa cestou

Zbehol som na asfaltku. Pôvodne som ju chcel iba prekrižovať a vrátiť sa k Dubníku, lenže zo svahov Šalgočského štítu bolo vidno, že “tudy cesta nevede”. A tak som zamieril do Dvorníkov, čo znamená, že som vyšiel z galantského okresu do okresu Hlohovec. Škoda. Ani táto túra nebude celá ležať v galantskom okrese.

Šliapem asfalt. Niekomu sa môže zdať putovanie po asfaltkách nudné, ale opak je pravdou. Dnes som pri hradských fotil ostrolist ležatý, facéliu vratičolistú, ostreň počerný, voskovku menšiu a bledavku boucheovu. Celkom pekná zbierka kvetín, ktoré som videl prvýkrát v živote.

Popri Váhu

Za Dubníkom som išiel poľnou cestou. Prešiel so Novú Horu a zbehol som do nivy Váhu. Z detstva som si pamätal, že je tu veľa slepých ramien, preto som podchvíľou odbočil z cestičky a predieral som sa húštinami. Zdá sa však, že domnelé slepé ramená boli štrkovými jamami, ktoré sa zaniesli a zarástli. Zostalo po nich zopár močiarov či blatistých jám. Nuž, nebol som tu takmer 40 rokov.

Keď som míňal motokrosovú trať, trochu spŕchlo. Za zmienku ešte stojí oddychové miesto na svahu nad Váhom kúsok pred Šintavou. Niekto sa tam snaží vytvoriť japonskú záhradu s mostíkmi a vodopádom. Mostíky sú obyčajné, ale vodopád, tak ten je parádny. Je riadne vyznačený, a pritom o ňom nie je zmienka v žiadnom turistickom sprievodcovi.

Záver

Galantský okres je očarujúci a horské hrebene lemujúce hlboké údolie Šalgočky stoja za návštevu. Na Dubníku rastú kvetiny s prívlastkom “alpínsky”, kam sa na to hrabú Tatry… Na záver, už vážne, chcem poďakovať Danke, že mi pomohla určiť kvetinky, ktoré som dnes stretol. Viaceré z nich som videl prvýkrát v živote, pretože v tomto ročnom období zvyknem chodiť na prechádzky do iných nadmorských výšok. Dnes však bola zima a veterno a v takom počasí bola aj turistika v galantskom okrese výzvou.