Trasa

Čingov, parkovisko – Čingov, centrum – Lesnica, ústie – Biely potok, ústie – Kyseľ, ústie – Sokolia dolina, ústie – Sokolia dolina, záver – Biskupské chyžky – Glac, Malá poľana – Suchá Belá, záver – Kláštorisko – Kláštorná lúka – Biely potok, rázc. – Biely potok, ústie – Lesnica, ústie – Čingov, centrum – Čingov, parkovisko

Na Čingov

Vo východnom centre Slovenského raja viem byť z domu za necelú hodinu, tak sa ráno kľudne vychystávame, pričom máme na pamäti, že nám ide aj autobus, ktorým vieme ušetriť trošku času. Niečo po ôsmej odchádzame, dupneme do kroku a stihneme linku, ktorá ide, na moje prekvapenie, v lete inou trasou ako obvykle, ale našťastie pre nás, lebo inak by sme to určite nestihli.

Pred deviatou vystupujeme na parkovisku Čingov pred reštauráciou Lesnica. Stojí tam aj ďalší autobus, z ktorého vychádza dav turistov. Toto na trase nechcem stretnúť, tak sa rýchlo poberieme do lesa.

Asfaltová cesta pomedzi stromami mierne klesá. Po chvíľočke dôjdeme k Chate na Rázcestí. Nezastavujeme sa, odpájame sa od asfaltky a vstupujeme do lesa. Po desiatich minútach prekračujeme Hornád Partizánskou lávkou, pod ktorou leží spadnutý betónový most. Ďalej kráčame pekným lesom, až prídeme na čistinku pod Tomášovským výhľadom. Počasie je pekné, letné, mráčiky nikde, dnes snáď nezmokneme. Onedlho sme pri ústí Bieleho potoka, kde sa odpájame od modrej značky a ďalej pokračuje po zelenej značke Tomášovskou Belou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Cesta je veľmi príjemná, Biely potok a okolie lemujú veľké pekné zelené lopúchy (v skutočnosti nie lopúchy, ale listy deväťsilu bieleho - pozn. red.). Prechádzame prvými technickými zabezpečeniami v podobe drevených lávok a mostíkov, neodolám a skúšam si osviežiť chodidlá v ľadovej vode potoka. Dlho to ale nevydržím. K ľadovým medveďom mám ešte asi ďaleko. Pokračujeme a míňame ústie Kyseľa, kde sa odbáča na Via ferrata HZS Kyseľ. My dnes ale máme iný cieľ, a tak ideme ďalej rovno a po hodine a pol prichádzame k ústiu Sokolej doliny.

Sokolia dolina

Sokolia dolina je najpríkrejšia roklina v Slovenskom raji. Je dlhá asi 4 km s prevýšením necelých 450 metrov a jej vrchol sa nachádza na úpätí Veľkej poľany. V rokline sa nachádza náš cieľ, najvyšší vodopád v Slovenskom raji - Závojový vodopád - vysoký 75 metrov.

Vstup do rokliny je poriadne zarastený, je tam kopu popadaných stromov a kríkov. Pravá divočina. Sledujeme pekný Sokolí potôčik, ktorý na pár miestach vytvára malé vodopády. Prvý z nich, ku ktorému prichádzame je Skalný vodopád. Je to najmenší vodopád v rokline, meria necelé štyri metre.

Pokračujeme ďalej, brodíme sa húštinou. V diaľke už počuť burácanie Závojového vodopádu. Po náročnom výstupe sme tam. Z výšky majestátne padá cez paticu kaskád. Najvyšší vodopád v Slovenskom raji a druhý najvyšší na celom Slovensku. Vedie okolo neho približne 80 metrov dlhá sústava rebríkov, mostíkov a stúpačiek a jeho prechod je v období hojnom na množstvo vody skutočným zážitkom. Je stred leta, očakával som oveľa menej vody, ale vodopád je krásny, mohutný, hučiaci do diaľky. Nastupujeme na prvý dlhý rebrík, ktorý nás vyvedie na akúsi plošinu v asi tretine vodopádu. Pokračujeme rebríkmi ďalej a vodopád nechávame pod sebou. Scenérie sú krásne, zelené, hučiaci vodopád v pozadí, slnko svieti, takmer idylka.

Po krátkej chvíľke sa dostávame k poslednému vodopádu – Vyšný vodopád. Cesta k nemu cez tiesňavu a drevený mostík je skutočne ako z fantasy sveta. Je mohutný a plný vody. Dostávame sa do záverečnej časti rokliny, ktorá je len pohodová cesta po lese. Trošku nás sklame, že aj tu na konci rokliny narážame na známky ťažby dreva. Vychádzame z rokliny, na konci ktorej je altánok, kde sa zložíme a oddýchneme si. Cesta je veľmi zničená a rozrytá od strojov, nad čím len pokrútime hlavami.

Na Kláštorisko

Po ceste na Biskupské chyžky si spravíme menšiu odbočku cez Veľkú poľanu, ale po chvíľke sa vraciame spať na zelenú značku. Prechádzame cez Malú poľanu a po asfaltke až k záveru Suchej Belej, kde sa to, ako vždy v lete, hemží turistami. Inak tomu nebolo ani dnes.

Pokračujeme Glackou cestou dole, po piatich minútach sa odpájame od značky, aby sme sa následne opäť napojili na červenú značku, ktorá vedie priamo na Kláštorisko. Na Kláštorisku strávime asi pol hodinku, oddýchneme si a vyrazíme domov.

Čertovou sihoťou na Čingov

Cestu dole z Kláštoriska na Čingov cez Čertovu sihoť mám prejdenú snáď stokrát. Po spoločnej žlto-modrej značke sa dostávame na Kláštornú lúku, ešte posledný strmý kopček a sme pri elektrickom stožiari.

Na severe sa nám odrývajú pekné výhľady na Hrabušice či Spišský Štvrtok. Zanedlho sa dostávame na poslednú a vlastne asi aj prvú vyhliadku dnešného výletu, na Čertovu sihoť. Vrchol náhornej planiny Glac vo výške 822 metrov nad morom, ktorý je poväčšine pokrytý lesom, ponúka pekné výhľady do doliny Bieleho potoka a na lesy Slovenského raja.

Pokračujeme ďalej modrou značkou, až sa pri rázcestí Bieleho potoka napojíme na cestu, ktorou sme sem prišli. Ešte raz popod Tomášovský výhľad a po pol hodine sme na Čingove. V miestnej reštaurácii si dáme dobrú večeru, a ako sme začínali autobusom, tak sa ním aj vraciame domov.

Záver

Sokolia dolina, ako jedna z najnáročnejších, resp. najdlhších túr Slovenského raja sa pýši hlavne svojím Závojovým vodopádom. Priznám sa, keď som bol mladší, bolo to všetko, čo som od tohto kúska raja očakával. Ale ponúka toho určite viac. Krásnu a divokú prírodu a pokoj od ľudí, keďže v odľahlej rokline nestretnete davy. Trasa je relatívne náročná a zaberie vám celý deň. Celý okruh z Čingova zaberie pokojným tempom 8 až 9 hodín.