Túra

Trenčianske rozhľadne Ibovka a Malý Jelenec

03. 07. 2020
Roky som chodieval na Moravu s mojím kamarátom putovať od jednej rozhľadne k druhej. Kamarát sa nejako vytratil z môjho života a rozhľadne tiež. Tento rok som si musel na prelome marca a apríla vybrať kopu starej dovolenky a pri spriadaní plánov, ovplyvnených krízou, okrem viacdňových prechodov došlo aj na rozhľadne na západnom Slovensku. Vypísal som si ich asi trinásť, a keďže Trenčín nie je až tak ďaleko, dve som spojil do jednej túry.

Trasa

Trenčín – Zlatovce – Ibovka – Orechovský potok – popod Latovec – sedlo nad Juríkovcami – Krasín – Dolná Súča – Kľúčovský potok – Malý Jelenec – Trenčianska Závada

Vlakom som sa odviezol do Trenčína a medzi skoro hodinovým čakaním na osobný vlak do Zlatoviec alebo peším presunom, som si vybral peší. Navigácia v tablete mi nejako nechcela naskočiť, ale to ma netrápilo. Veď minulý rok sme cez Zlatovce schádzali do Trenčína na stanicu z trojdňového prechodu, takže cestu poznám.

Popri Váhu som došiel k mostu, prešiel na druhý breh, zahol doľava a čoskoro som bol pri podchode popod železničnú trať. Vedel som, že sa musím vybrať po žltej značke cez obec k autostráde. Mostom som prešiel ponad autostrádu a bráničkou v plote som sa dostal do lesa. To, že mi ani po hodine nebol Lokus schopný naskočiť a stále nevedel nájsť ani jeden satelit, mi začínalo prekážať.

K protipožiarnej hláske Ibovka nevedie značka a vedel som, že musím ignorovať prvú lesnú cestu, ktorá pretne značku a potom odbočiť doprava hore a dôjsť na Čechovku (384 m). Nuž som veril, že sa dokážem orientovať len podľa mapy, ktorá je v Lokuse aj bez udania mojej polohy.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Trochu motania nikoho nezabije

Vykračoval som si v slnečnom dni lesom krásne zeleným mladými lístkami na stromoch a trávou. Po ceste, ktorá ma nezaujímala, prišla odbočka kolmo doprava hore lesom, a tak som sa po nej vybral. Na moju radosť som sa z lesa vynoril na zrekonštruovanej protipožiarnej ceste Čechovka a priamo oproti protipožiarnej veži. Jej deväť, drevených poschodí sa týčilo k modrej oblohe. Moje nadšenie schladil oznam, že je neskolaudovaná a tým pádom uzatvorená. Nuž som si len obzrel altánok so stolom a dvomi lavicami. V prípade núdze by sa tu dalo prespať štyrom nocľažníkom. Stojí na betónovej podlahe a má dve bočné steny. Vedľa nej je stojan na bicykle.

Keďže som tu už nemal čo robiť, dumal som kade ďalej. Na moju chybu som sa nevrátil dolu na žltú, ale vykročil som po ceste. Keď sa stočila doprava, pokračoval som vľavo lesom. Došiel som na lesnú cestu a vybral som sa po nej. Na moje prekvapenie ma doviedla opäť na protipožiarnu cestu, a tak som teda išiel po nej. Vedel som podľa mapy, že má prechádzať ponad Orechovský potok a tam som sa chcel z nej odpojiť a dôjsť na modrú značku.

Neviem, možno som mal ráno zlú konšteláciu hviezd, ale keď som prechádzal ponad potok, namiesto odbočenia doľava na lesnú cestu, pokračoval som doprava po asfaltke. Že idem úplne zlým smerom, som si uvedomil, až keď som vyšiel pri pár domoch a ponad pole prechádzalo vedenie vysokého napätia, ktoré som v lese dvakrát križoval. Nuž som sa poriadne pozrel do mapy, z cesty odbočil doľava do kopca a došiel som na lesný chodník. Po ňom som pokračoval lesom doľava a keď chodník skončil, tak lesom. Došiel som na modrú značku a myslel som si, že mám vyhrané.

Neviem čo mi to napadlo, hoci som IT úplne nevedomý, pozrel som sa do GPS nastavenia v tablete a zistil som, že vyhľadávanie pozície má tri možnosti a momentálne je nastavené na mobilná sieť, WIFI a GPS. Vytreštil som oči, prepol len na GPS a hľa, satelity sa zjavili a videl som presne, kde som. Značka ma doviedla na veľkú lúku s krásnym, panoramatickým výhľadom.

Doma som si naplánoval, že zídem do Dolnej Súče a z nej vystúpim na Malý Jelenec. Chvíľu som teda rozmýšľal, že sa vyberiem lúkou dolu, ale zbadal som naľavo skaly Krasína a rozhodol som sa ísť na ne. Došiel som po modrej do sedla nad Juríkovcami, kam by som sa dostal aj po žltej. Pokračoval som teda ďalej po modrej a opäť som sa ocitol na veľkej lúke, ktorá ma lákala zísť po nej do Dolnej Súče. Rozhodol som sa pre tretiu možnosť.

Nešiel som dolu po lúke, ani ďalej po modrej. Odbočil som doprava do lesa a začal stúpať doľava celkom strmo hore lesom. Vyšiel som na lúku nad Hornou Súčou. Stožiar s rukávom na ukazovanie smeru a sily vetra ma upozornil, že tu asi je paraglajdistická lúka. Sedela na nej jedna dievčina a hore krúžili dve krídla. Chvíľu som ich obdivoval, no fúkal celkom studený vietor, a tak som sa pobral ďalej. Išiel som úzkym chodníčkom po hrebeni. Občas som tam našiel hraničný kameň. Či ohraničoval pozemok hradných pánov alebo koho, som nevedel zistiť. Musel som si navyše dávať pozor na zvyšky oplotenia, ktoré ležali hrdzavé, ukryté v tráve a lístí.

Krasín – hrad Súča

Došiel som k malému sedielku, do ktorého ústil lesný chodník. Pokračoval som rovno a ocitol som sa pod ruinami či skôr skalnatou lúkou, kde voľakedy stál hrad Súča. Vyšiel som hore a začal lúku skúmať. Teraz je tu telekomunikačný stožiar, tabuľa Náučného chodníka Janka Miklasa, stôl a lavičky. Keď som sa nakochal perfektnými výhľadmi do širokého okolia, vybral som si z ruksaku poživeň a dal si obedňajšiu pauzu.

Po nej som pokračoval dolu po náučnom chodníku. Došiel som k Hradnej studničke, prečítal som si povesť a nechal sa viesť ďalej. Vyšiel som na lúku a na jej okraji je pekné ohnisko s lavičkami. Chodník sa stočil doľava a popod skaly Krasína klesal do Dolnej Súče. O faune a flóre Krasína som si prečítal z informačnej tabule Pod Rysou skalou, o ochrane prírody na Ochranárskej.

Došiel som k ďalšiemu prameňu Jozefa Lacu a definitívne vyšiel na lúky pod Krasínom. Prešiel som ešte okolo IT Kapelnícka lavička a bol som medzi domami obce. Uvedomil som si, že si musím nasadiť rúško, a tak som sa ho dal hľadať v ruksaku. V horúčave sa mi v ňom veľmi zle dýchalo, tak som bol rád, keď som prešiel okolo školy a začal zase stúpať ulicou hore na polia nad obcou. Rúško išlo dolu a kochal som sa spätnými pohľadmi na Dolnú Súču a Krasín nad ňou. Keď sa asfaltka stáčala doľava k chatám, pokračoval som doprava lesom ku Kľúčovskému potoku. Od neho som z lesa vyšiel na veľkú lúku, celkom posiatu kvitnúcimi lesnými jahodami. Také niečo som snáď ešte nevidel!

Rozhľadňa Trenčianska Závada

Začal som šikmo stúpať doľava, hore lúkou a keď som vošiel do lesa, začal som pátrať po rozhľadni. Zazrel som ju pomedzi stromy, a tak nebol problém dôjsť k nej. Tu som stretol prvých ľudí na dnešnej túre. Aj oni sa prišli pokochať nádhernými výhľadmi z rozhľadne, ktoré sa ukážu po vystúpení na posledné, šieste poschodie. S výstupom som nemal najmenší problém. Veža je stabilná a ani úplne hore sa nekníše. Do sýtosti som sa vynadíval na šíre okolie a napokon som zostúpil dole na lúku.

Široká lesná cesta ma doviedla dole do obce. Cez lúku pod rozhľadňou sa nedá, je to súkromný pozemok. Minul som pri zostupe celodrevený altánok, kde by sa dalo vyspať v suchu, lebo má až tri pevné steny. Popri ohrade s pasúcimi sa kravičkami som došiel na asfaltku, tá pokračovala doľava k ohradám pre zmenu s koňmi.

Penzión Uhliská bol, žiaľ, pre pandémiu zatvorený, a tak som si sadol na zastávke autobusu a dúfal, že pôjde, lebo nik iný okrem mňa tu nebol. Napokon došiel päť minút pred plánovaným odchodom šofér na svojom aute, odparkoval, presadol do autobusu a odviezol ma do Trenčína.

Záver

Prežil som pekný deň v jarnej prírode. Túra sa dá rozložiť na dve etapy a absolvovať aj s úplne malými deťmi či dokonca s kočíkom. Žiaľ, po návrate domov som zistil, že pre poruchu na mobile sú skoro všetky fotky nepoužiteľné.

Fórum 1 príspevok
Trenčianske rozhľadne Ibovka a Malý Jelenec 09/08/20 22:42 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Túra Miléniový kríž a rozhľadňa Lipky - okruh zo Senice Keď som pred rokmi išiel na rozhľadňu Lipky z Radošoviec, zvolil som si zostup k vlaku v Kopčanoch. Tým pádom som sa vyhol Smrdákom a o existencii Miléniového kríža som vtedy netušil. Pri chystaní príspevku do relácie "S batohom na pleciach" som si uvedomil, že šliapanie cez polia mnohým asi nebude voňať, a tak som ponúkol zostup do kúpeľov Smrdáky a ako bonus návštevu Miléniového kríža. Nuž som si potom povedal, že by som sa naň mohol ísť pozrieť osobne. 03/05/21 Miroslav Svítek Záhorie
Túra Skalica – Veterník – Holíč Koncom minulého roku som začal putovanie v Gbeloch, a tak s prvým jarným víkendom som si povedal, že by som mohol dokončiť putovanie až po Skalicu. No a konečne nájsť holíčske menhiry. Vzhľadom na situáciu, ale aj všeobecnú nefunkčnosť klubovej činnosti, nik so mnou nešiel. Predpoveď počasia meteorológom vyšla na chlp presne, a tak som prišiel do Holíča opálený a zmoknutý. 21/04/21 Miroslav Svítek Záhorie
Útulňa Čermáčka pod Vysokou Trampskú búdu neďaleko modrej značky zo Zochovej chaty na Vysokú poznáme s kamarátom roky. Keďže som vedel, že patrí T. O. Vysoká, bolo pre mňa zverejnenie údajov o nej tabu. Predpokladám, že kto sa čo i len trošku túla mimo značených chodníkov v Malých Karpatoch, o nej dobre vedel. Tak ako sme o nej roky vedeli, roky sme sa tam chystali ísť s kamarátom prespať. 09/04/21 Miroslav Svítek Malé Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Túra Ivanov vrch a Praporec - okruh z Hermanoviec n. Topľou Slanské vrchy sú pre turistov z východu asi obohraná pesnička, avšak myslím si, že stále majú čo ponúknuť aj v prípade, ak ich má človek prechodené krížom-krážom. Nečakane sa mi podarilo vybaviť si dovolenku na pondelok. Plán sme mali pôvodne ísť niekam na západ, avšak nepredvídané udalosti nám dovolili vyraziť až pred obedom, a tak meníme plány a vyrážame na nenáročný okruh v okolí Hermanoviec nad Topľou. dnes Stanislav Ďurica Slanské vrchy
Túra Ostrov Krk – cez sedlo Lipica na Veliki Hlam Mrgary sú mimoriadne fotogenickým turistickým lákadlom ostrova Krk. Kým zo vzduchu pôsobia kamenné ohrady pre ovce v tvare kvetu priam magicky, ich návšteva môže byť sklamaním. Pár kamenných múrov, občas rozpadnutých, občas zarastených a tvar kvetu si možno maximálne tak predstavovať. Až na jeden. Mrgar v sedle Lipica si ako jediný možno pozrieť z výšky aj s nohami pevne na zemi. včera Jitka Švarcová Svet
Túra Plavecké Podhradie – Kamenné – Geldek – Častá Vlhké a studené dni začiatkom apríla poznačili naše turistické plány a z pôvodne zamýšľanej dlhšej túlačky s prenocovaním v prírode zostali iba jednodňové výlety. Na jednom z nich sme prešli Malé Karpaty naprieč od západu na východ a spoznali ďalšie pozoruhodné miesta. včera Vladimír Čech Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Trenčianske rozhľadne Ibovka a Malý Jelenec 09/08/20 22:42 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Biele Karpaty (CHKO Biele Karpaty)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 516 m n. m. – Krasín

    • min: 205 m n. m. – Trenčín, most cez Váh

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 920 m

    • klesanie: 830 m

  • Vzdialenosť
    • 24 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 05.05.2020

  • Štart trasy
    • šírka: 48.89668 ° SŠ
      dĺžka: 18.05277 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.97809 ° SŠ
      dĺžka: 18.07146 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Hradná studnička pod ruinou hradu Säča, studnička Jozefa Lacu na lúke nad Dolnou Súčou

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Trenčín (vlak, bus)
      Trenčianska Závada (bus) - Trenčín (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.08 (0.59)