Túra

Trenčianske rozhľadne Ibovka a Malý Jelenec

03. 07. 2020
Roky som chodieval na Moravu s mojím kamarátom putovať od jednej rozhľadne k druhej. Kamarát sa nejako vytratil z môjho života a rozhľadne tiež. Tento rok som si musel na prelome marca a apríla vybrať kopu starej dovolenky a pri spriadaní plánov, ovplyvnených krízou, okrem viacdňových prechodov došlo aj na rozhľadne na západnom Slovensku. Vypísal som si ich asi trinásť, a keďže Trenčín nie je až tak ďaleko, dve som spojil do jednej túry.

Trasa

Trenčín – Zlatovce – Ibovka – Orechovský potok – popod Latovec – sedlo nad Juríkovcami – Krasín – Dolná Súča – Kľúčovský potok – Malý Jelenec – Trenčianska Závada

Vlakom som sa odviezol do Trenčína a medzi skoro hodinovým čakaním na osobný vlak do Zlatoviec alebo peším presunom, som si vybral peší. Navigácia v tablete mi nejako nechcela naskočiť, ale to ma netrápilo. Veď minulý rok sme cez Zlatovce schádzali do Trenčína na stanicu z trojdňového prechodu, takže cestu poznám.

Popri Váhu som došiel k mostu, prešiel na druhý breh, zahol doľava a čoskoro som bol pri podchode popod železničnú trať. Vedel som, že sa musím vybrať po žltej značke cez obec k autostráde. Mostom som prešiel ponad autostrádu a bráničkou v plote som sa dostal do lesa. To, že mi ani po hodine nebol Lokus schopný naskočiť a stále nevedel nájsť ani jeden satelit, mi začínalo prekážať.

K protipožiarnej hláske Ibovka nevedie značka a vedel som, že musím ignorovať prvú lesnú cestu, ktorá pretne značku a potom odbočiť doprava hore a dôjsť na Čechovku (384 m). Nuž som veril, že sa dokážem orientovať len podľa mapy, ktorá je v Lokuse aj bez udania mojej polohy.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Trochu motania nikoho nezabije

Vykračoval som si v slnečnom dni lesom krásne zeleným mladými lístkami na stromoch a trávou. Po ceste, ktorá ma nezaujímala, prišla odbočka kolmo doprava hore lesom, a tak som sa po nej vybral. Na moju radosť som sa z lesa vynoril na zrekonštruovanej protipožiarnej ceste Čechovka a priamo oproti protipožiarnej veži. Jej deväť, drevených poschodí sa týčilo k modrej oblohe. Moje nadšenie schladil oznam, že je neskolaudovaná a tým pádom uzatvorená. Nuž som si len obzrel altánok so stolom a dvomi lavicami. V prípade núdze by sa tu dalo prespať štyrom nocľažníkom. Stojí na betónovej podlahe a má dve bočné steny. Vedľa nej je stojan na bicykle.

Keďže som tu už nemal čo robiť, dumal som kade ďalej. Na moju chybu som sa nevrátil dolu na žltú, ale vykročil som po ceste. Keď sa stočila doprava, pokračoval som vľavo lesom. Došiel som na lesnú cestu a vybral som sa po nej. Na moje prekvapenie ma doviedla opäť na protipožiarnu cestu, a tak som teda išiel po nej. Vedel som podľa mapy, že má prechádzať ponad Orechovský potok a tam som sa chcel z nej odpojiť a dôjsť na modrú značku.

Neviem, možno som mal ráno zlú konšteláciu hviezd, ale keď som prechádzal ponad potok, namiesto odbočenia doľava na lesnú cestu, pokračoval som doprava po asfaltke. Že idem úplne zlým smerom, som si uvedomil, až keď som vyšiel pri pár domoch a ponad pole prechádzalo vedenie vysokého napätia, ktoré som v lese dvakrát križoval. Nuž som sa poriadne pozrel do mapy, z cesty odbočil doľava do kopca a došiel som na lesný chodník. Po ňom som pokračoval lesom doľava a keď chodník skončil, tak lesom. Došiel som na modrú značku a myslel som si, že mám vyhrané.

Neviem čo mi to napadlo, hoci som IT úplne nevedomý, pozrel som sa do GPS nastavenia v tablete a zistil som, že vyhľadávanie pozície má tri možnosti a momentálne je nastavené na mobilná sieť, WIFI a GPS. Vytreštil som oči, prepol len na GPS a hľa, satelity sa zjavili a videl som presne, kde som. Značka ma doviedla na veľkú lúku s krásnym, panoramatickým výhľadom.

Doma som si naplánoval, že zídem do Dolnej Súče a z nej vystúpim na Malý Jelenec. Chvíľu som teda rozmýšľal, že sa vyberiem lúkou dolu, ale zbadal som naľavo skaly Krasína a rozhodol som sa ísť na ne. Došiel som po modrej do sedla nad Juríkovcami, kam by som sa dostal aj po žltej. Pokračoval som teda ďalej po modrej a opäť som sa ocitol na veľkej lúke, ktorá ma lákala zísť po nej do Dolnej Súče. Rozhodol som sa pre tretiu možnosť.

Nešiel som dolu po lúke, ani ďalej po modrej. Odbočil som doprava do lesa a začal stúpať doľava celkom strmo hore lesom. Vyšiel som na lúku nad Hornou Súčou. Stožiar s rukávom na ukazovanie smeru a sily vetra ma upozornil, že tu asi je paraglajdistická lúka. Sedela na nej jedna dievčina a hore krúžili dve krídla. Chvíľu som ich obdivoval, no fúkal celkom studený vietor, a tak som sa pobral ďalej. Išiel som úzkym chodníčkom po hrebeni. Občas som tam našiel hraničný kameň. Či ohraničoval pozemok hradných pánov alebo koho, som nevedel zistiť. Musel som si navyše dávať pozor na zvyšky oplotenia, ktoré ležali hrdzavé, ukryté v tráve a lístí.

Krasín – hrad Súča

Došiel som k malému sedielku, do ktorého ústil lesný chodník. Pokračoval som rovno a ocitol som sa pod ruinami či skôr skalnatou lúkou, kde voľakedy stál hrad Súča. Vyšiel som hore a začal lúku skúmať. Teraz je tu telekomunikačný stožiar, tabuľa Náučného chodníka Janka Miklasa, stôl a lavičky. Keď som sa nakochal perfektnými výhľadmi do širokého okolia, vybral som si z ruksaku poživeň a dal si obedňajšiu pauzu.

Po nej som pokračoval dolu po náučnom chodníku. Došiel som k Hradnej studničke, prečítal som si povesť a nechal sa viesť ďalej. Vyšiel som na lúku a na jej okraji je pekné ohnisko s lavičkami. Chodník sa stočil doľava a popod skaly Krasína klesal do Dolnej Súče. O faune a flóre Krasína som si prečítal z informačnej tabule Pod Rysou skalou, o ochrane prírody na Ochranárskej.

Došiel som k ďalšiemu prameňu Jozefa Lacu a definitívne vyšiel na lúky pod Krasínom. Prešiel som ešte okolo IT Kapelnícka lavička a bol som medzi domami obce. Uvedomil som si, že si musím nasadiť rúško, a tak som sa ho dal hľadať v ruksaku. V horúčave sa mi v ňom veľmi zle dýchalo, tak som bol rád, keď som prešiel okolo školy a začal zase stúpať ulicou hore na polia nad obcou. Rúško išlo dolu a kochal som sa spätnými pohľadmi na Dolnú Súču a Krasín nad ňou. Keď sa asfaltka stáčala doľava k chatám, pokračoval som doprava lesom ku Kľúčovskému potoku. Od neho som z lesa vyšiel na veľkú lúku, celkom posiatu kvitnúcimi lesnými jahodami. Také niečo som snáď ešte nevidel!

Rozhľadňa Trenčianska Závada

Začal som šikmo stúpať doľava, hore lúkou a keď som vošiel do lesa, začal som pátrať po rozhľadni. Zazrel som ju pomedzi stromy, a tak nebol problém dôjsť k nej. Tu som stretol prvých ľudí na dnešnej túre. Aj oni sa prišli pokochať nádhernými výhľadmi z rozhľadne, ktoré sa ukážu po vystúpení na posledné, šieste poschodie. S výstupom som nemal najmenší problém. Veža je stabilná a ani úplne hore sa nekníše. Do sýtosti som sa vynadíval na šíre okolie a napokon som zostúpil dole na lúku.

Široká lesná cesta ma doviedla dole do obce. Cez lúku pod rozhľadňou sa nedá, je to súkromný pozemok. Minul som pri zostupe celodrevený altánok, kde by sa dalo vyspať v suchu, lebo má až tri pevné steny. Popri ohrade s pasúcimi sa kravičkami som došiel na asfaltku, tá pokračovala doľava k ohradám pre zmenu s koňmi.

Penzión Uhliská bol, žiaľ, pre pandémiu zatvorený, a tak som si sadol na zastávke autobusu a dúfal, že pôjde, lebo nik iný okrem mňa tu nebol. Napokon došiel päť minút pred plánovaným odchodom šofér na svojom aute, odparkoval, presadol do autobusu a odviezol ma do Trenčína.

Záver

Prežil som pekný deň v jarnej prírode. Túra sa dá rozložiť na dve etapy a absolvovať aj s úplne malými deťmi či dokonca s kočíkom. Žiaľ, po návrate domov som zistil, že pre poruchu na mobile sú skoro všetky fotky nepoužiteľné.

Fórum 1 príspevok
Trenčianske rozhľadne Ibovka a Malý Jelenec 09/08/20 22:42 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Túra Maroko: zo Stredného Atlasu na Saharu Saharu som najprv spoznal v knižnej podobe, a to pri čítaní Sienkiewiczovej knižky Púšťou a pralesom. Potom slovenskú v okolí Malaciek, kde som absolvoval základný vojenský výcvik. No a napokon v roku 2018 sme po výstupe na 4001 m vysoký Malý M´Goun mali ísť skúsiť štvordňové putovanie púšťou na Leviu dunu. To sme sa však museli najprv presunúť z Ait Alla v Strednom Atlase do M´Hamid El Ghislane. Keďže už druhý rok sa pre pandémiu nedá veľmi chodiť do sveta, čítam si staré zápisky a snáď aj niekoho iného budú zaujímať moje dojmy z časti Maroka. 11/05/21 Miroslav Svítek Svet
Túra Miléniový kríž a rozhľadňa Lipky - okruh zo Senice Keď som pred rokmi išiel na rozhľadňu Lipky z Radošoviec, zvolil som si zostup k vlaku v Kopčanoch. Tým pádom som sa vyhol Smrdákom a o existencii Miléniového kríža som vtedy netušil. Pri chystaní príspevku do relácie "S batohom na pleciach" som si uvedomil, že šliapanie cez polia mnohým asi nebude voňať, a tak som ponúkol zostup do kúpeľov Smrdáky a ako bonus návštevu Miléniového kríža. Nuž som si potom povedal, že by som sa naň mohol ísť pozrieť osobne. 03/05/21 Miroslav Svítek Záhorie
Túra Skalica – Veterník – Holíč Koncom minulého roku som začal putovanie v Gbeloch, a tak s prvým jarným víkendom som si povedal, že by som mohol dokončiť putovanie až po Skalicu. No a konečne nájsť holíčske menhiry. Vzhľadom na situáciu, ale aj všeobecnú nefunkčnosť klubovej činnosti, nik so mnou nešiel. Predpoveď počasia meteorológom vyšla na chlp presne, a tak som prišiel do Holíča opálený a zmoknutý. 21/04/21 Miroslav Svítek Záhorie
Najnovšie články na titulke
 
Prístrešok Predky pod Sľubicou Na Branisku a v sesterskom pohorí Bachureň, ktoré lákajú fajnšmekrov na trojdňovú túlačku hrebeňom, donedávna chýbalo v jeho južnej časti, miesto na skrytie či na prespanie. No už pred pár rokmi som si všimol kostru prístreška. dnes Henrich Tomáš Branisko
Príbeh Slovenské brandy a poľská wiśniówka Viac rokov som plánoval túru hornou Oravou. Prejsť si po najsevernejších hraniciach okruh od Babej hory po Pilsko. Pred 4 rokmi mi to nevyšlo preto, že som sa spoliehal na ľudí, ktorí mali ísť so mnou. Dovolenka bola vybavená, chuť objavovať na najvyššom stupni, ale podvečer túry to zvyšok partie vzdal a ostal som doma. Samému sa mi vtedy chodiť ešte veľmi nechcelo, aspoň nie takto ďaleko. O dva roky je situácia výrazne iná a nerobí mi problém vyraziť aj na viac dní sám. Leto vrcholí a rozhodujem sa, že idem do toho. včera Martin Birka Príbehy
Basecamp Boli ste už na miestach s názvom Vrvrava či Chujava? Čaká nás oblačný víkend, v nedeľu cez naše územie prejde studený front so zrážkami. Po oteplení sa príroda zazelenala, v tipoch sme pre vás vybrali aj kratšie ciele v nižších nadmorských výškach. Ak radi chodíte na Chatu pod Chlebom, treba to stihnúť do nedele, od pondelka sa chata zatvorí kvôli rekonštrukcii. 13/05/21 Redakcia Basecamp

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Trenčianske rozhľadne Ibovka a Malý Jelenec 09/08/20 22:42 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Biele Karpaty (CHKO Biele Karpaty)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 516 m n. m. – Krasín

    • min: 205 m n. m. – Trenčín, most cez Váh

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 920 m

    • klesanie: 830 m

  • Vzdialenosť
    • 24 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 05.05.2020

  • Štart trasy
    • šírka: 48.89668 ° SŠ
      dĺžka: 18.05277 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.97809 ° SŠ
      dĺžka: 18.07146 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Hradná studnička pod ruinou hradu Säča, studnička Jozefa Lacu na lúke nad Dolnou Súčou

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Trenčín (vlak, bus)
      Trenčianska Závada (bus) - Trenčín (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.1 (0.59)