Vstup do Jelšavského hradu
Túra

Jelšavský hrad a Skalka

10. 07. 2020
Hurá!!! Koronokríza takmer skončila a môžeme konečne ísť na náš prvý tohoročný viacdňový pobyt. Tento raz nazrieme do regiónu Gemer. Niektoré časti Gemera poznáme celkom dobre, no oblasť okolo Revúcej a Jelšavy je pre nás Terra incognita. Je načase to zmeniť. Veľkým lákadlom sú tri hrady, na ktorých som ešte nebola – Jelšavský, Šivetický a Rákoš.

Výborné ubytovanie sme našli v Penzióne Flipper pri vodnej nádrži Miková, čo je asi v polovici cesty medzi Revúcou a Jelšavou. Hneď sme sa ubytovali a autobusom odviezli do Teplej Vody. Okolie Teplej Vody vyzerá dosť deprimujúco. Slovenské magnezitové závody, a. s. Jelšava je najväčší ťažobný a spracovateľský závod na Slovensku a jeden z najväčších svetových producentov mŕtvo-pálenej magnézie (oxid horečnatý). Človek prosperuje, príroda trpí!

Trasa

Jelšava, Teplá Voda – Starý Jelšavský hrad – Tri peniažky – Skalka – Jelšava

Jelšavský hrad

V Teplej Vode nebolo čo obzerať. Zaprášený závod a erodujúce haldy, na ktorých sa len ťažko chytá zeleň, nás určite neočarili. Uličkou pomedzi rodinnými domami sme rýchlo prešli k železničnej trati, ktorou kedysi cestovali turisti pod Muránsku planinu. Hneď za traťou sa cestička napojila na modro značený miestny chodník, ktorý ide z Jelšavy na Starý Jelšavský hrad. Musím pochváliť značkárov. Chodník značený významovou značkou je dobre upravený, značky sú viditeľné a nahusto, orientácia bezproblémová.

Samotný vstup do areálu hradu cez priekopu je zabezpečený mostíkom a schodíkmi. Škoda, že tu nevzniklo OZ, ktoré by sa o hrad pravidelne staralo. Mesto Jelšava však organizuje akcie s dobrovoľníkmi a tí občas vyčistia areál. Zvyšky múrov sú dosť zarastené a niektoré stavebné prvky doslova pohltené v húštine. Sú tu však veľmi pekné informačné tabule a malé oddychové miesto. Najskôr sme si tu dali kávičku a potom si dobre poobzerali všetko, čo z hradu zostalo. Väčšina ľudí by povedala, že iba kopa kamenia. Ale nie je to tak!

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Pôdorys hradu v teréne je stále dobre viditeľný a zachovali sa aj mnohé stavebné prvky – priekopa, obranné valy, zvyšky múrov opevnenia i obytnej veže. Pre tých, ktorí nemajú fantáziu, odporúčam pozrieť si perokresbu hradu alebo navštíviť v Podolí Skanzen slovenských hradov a potom ísť pozrieť zrúcaninu (nielen Jelšavskú). Keď sa človek trochu zahrá na pátrača, veľa zaujímavého v zrúcanine objaví. O histórii hradu si môžete prečítať na tomto odkaze.

Skalka

Z hradu sme vystupovali juhozápadným hrebienkom, na ktorom boli kedysi postavené drevené palisády. Po tých samozrejme už nie je ani stopa. Prišli sme na lesnú cestu, ktorou sme išli najskôr južným smerom a potom sme sa zvrtli na východ smerom k Jelšave. Pod vrcholom Tri peniažky by mala byť osamelá skala a lesostepná stráň. Skalu sme však nenašli a stráň bola veľmi zarastená, tak sme sa opäť vrátili na lesnú cestu a postupovali ku Skalke (537 m). V sedle pod Skalkou sme natrafili na miestne značenie, o ktorom sme nič netušili. Zdalo sa, že len prechádza cez sedlo, a tak sme ho opustili a štverali sa rovno na vrchol kopca.

Na vrchole je celkom zaujímavé skalné zoskupenie, ale úplne zarastené lesom. Zostúpili sme na severnú stranu smerom k vysielaču. A s prekvapením sme sa zase ocitli na lesnej cestičke s miestnym modrým značením. Cestička nás priviedla rovno k vysielaču. Vysielač stojí na skalnej terase, z ktorej sú nádherné výhľady. Teda boli by, keby ich nehyzdili škaredé lomy a priemyselné objekty. Pohľad na Jelšavu, Revúcku vrchovinu a Stolické vrchy v pozadí s Muránskou planinou a časť Slovenského krasu však určite potešil. Dobre sme si z diaľky obzreli aj naše budúce ciele Dúbravu a Slovenskú skalu. No, nebude to sranda!

Veľmi milo nás však prekvapil pekný turistický prístrešok. Tvorí ho murovaná časť, kde je masívny stôl s lavicami a drevená predsieň. Prístrešok je vhodný aj na núdzové prenocovanie. Pre mňa ako bonus bola pekne zakvitnutá terasa. Popolavec celistvolistý a kručinkovec položený ju doslova pozlátili.

Keď sme sa dosť vynadívali, dali sme sa na zostup. Pôvodne sme chceli zísť do Jelšavy len tak na divoko. Keď je tu však značený chodník, o ktorom nie je nikde zmienka, treba ho preskúmať. Chodník nás o chvíľu priviedol do sedla. Tu sme si vo svahu všimli otvor do podzemia. Mysleli sme si, že banská štôlňa, ale bol to asi vojenský bunker.

Zo sedla sa chodník kľukatí juhovýchodným smerom. Je veľmi dobre upravený a perfektne značený. Asi v polovici svahu na malej lesnej čistinke sa chodník rozdvojuje. Modro-biele značenie pokračuje hrebienkom na juhovýchod a menší, ale dobre vychodený chodník odbočuje na sever k Jelšave. Usúdili sme, že je to skratka a išli ním. Nemýlili sme sa. Aj tento chodník je upravený a značený modrým trojuholníkom, ale bez bieleho okraja. Skratka je určite strmšia ako pôvodný chodník, no zase rýchlejšia, čo my, odkázaní na spoje, oceňujeme.

Dole pri úpätí kopca sme sa opäť dostali na lesnú cestu, ktorou išla modro-biela značka, ale pokračovali sme skratkou. Priviedla nás na okraj mesta, na štátnu cestu, ktorá v tomto mieste prechádza mostom ponad riečku Muráň. Vďaka časovej úspore sme stihli jedného čapáka a skorší spoj do Revúckej Lehoty. Prvý deň bol mimoriadne vydarený.

Zhodnotenie

Túra na Jelšavský hrad je príjemná vychádzka, vhodná aj pre deti a takisto aj túra na Skalku. Je síce strmšia, ale chodník je dobre upravený, hore sa dá príjemne posedieť (prípadne prespať) a výhľad na Jelšavu a okolie naozaj stojí za námahu.

Autorky fotografií: Alenka Bencová a Danka Tomášiková

Fórum 3 príspevky
Jelšavský hrad a Skalka 10/08/20 19:36 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Okolo Babinej po lazoch Neviem, v ktorej hlave skrsol "geniálny" nápad povoliť turistiku iba v rámci okresu! Ten človek ani len netuší, že turistické značky sa vôbec neriadia hranicami, ale práve naopak vo veľkej miere ich prekračujú. Naša okresná basa trvá už dosť dlho a pravdepodobne ešte dlho bude, preto hľadáme možnosti turistiky aj v okolí hraníc nášho okresu. Na hranici s krupinským okresom leží malá obec Babiná a v nej bude začiatok a aj koniec našej trasy. Chceme si pozrieť dve skalnaté miesta a zopár lazov. 25/04/21 Danka Tomášiková Štiavnické vrchy
Túra Detvianska Huta – Vrchdobroč – Píla Začiatok roku 2021 bol pre turistov v znamení čakania na otvorenie hraníc okresov. Podľa automatu boli viac zatvorené, ako otvorené. Boli aj svetlé okamihy a tie sme hneď využili. Hurá za hranice okresu! Ďaleko však nie, lebo cestovať hodiny v dopravnom prostriedku s rúškom na tvári nie je nič príjemné. Koncom februára bol jeden šťastný týždeň a my sme zacestovali do okresu Detva. Hlavným motívom bola kaplnka Najsvätejšieho srdca Ježišovho na Hornej Brestine. 15/03/21 Danka Tomášiková Veporské vrchy
Túra Kaľamárka juh a Močilná (Močidlianska) skala Opatrenia sa nám trošku uvoľnili. Za turistikou sa dá ísť aj mimo okres, ale len s negatívnym testom. Hurá, ideme sa pozrieť k susedom! Zatiaľ len kúsok - do bývalého Zvolenského, teraz však už Detvianskeho okresu. Na TuristickaMapa.sk nás zaujala fotka od Theriona z Močilnej skaly a tú sme sa rozhodli pozrieť. Pri nazeraní do mapy sme si všimli zakreslené skaly severovýchodne od nášho cieľa. A tie sme zaradili do plánu. 08/03/21 Danka Tomášiková Poľana
Najnovšie články na titulke
 
Túra Maroko: zo Stredného Atlasu na Saharu Saharu som najprv spoznal v knižnej podobe, a to pri čítaní Sienkiewiczovej knižky Púšťou a pralesom. Potom slovenskú v okolí Malaciek, kde som absolvoval základný vojenský výcvik. No a napokon v roku 2018 sme po výstupe na 4001 m vysoký Malý M´Goun mali ísť skúsiť štvordňové putovanie púšťou na Leviu dunu. To sme sa však museli najprv presunúť z Ait Alla v Strednom Atlase do M´Hamid El Ghislane. Keďže už druhý rok sa pre pandémiu nedá veľmi chodiť do sveta, čítam si staré zápisky a snáď aj niekoho iného budú zaujímať moje dojmy z časti Maroka. dnes Miroslav Svítek Svet
Túra Bišar, Spišská a Diran - okruh zo Šteľbachu Prichádza víkend a narýchlo plánujeme nejakú kratšiu, ale zaujímavú turistiku v okolí Lipian. Voľba padla na zaujímavo vyzerajúci kopec v Levočských vrchoch, na ktorý nevedie oficiálna značka, ale dostať sa naň nie je žiadny problém – vrchol s názvom Spišská. A prečo Spišská? Lebo z jej vrcholu máte celý Spiš ako na dlani. včera Gabriela Ferencová Levočské vrchy
Podcast O Muránskej planine s riaditeľom Jánom Šmídtom “Keby štátna ochrana prírody po kalamite v roku 2004 povolila jej spracovanie, ľudstvo by pravdepodobne došlo o jeden živočíšny druh,” hovorí v Hiking podcaste riaditeľ Národného parku Muránska planina o endemickej muške Mycetophila gemerensis, ktorá obľubuje plodnice húb a nachádza sa iba na Fabovej holi. 09/05/21 Ľubomír Mäkký Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Jelšavský hrad a Skalka 10/08/20 19:36 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Revúcka vrchovina

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 564 m n. m. – Tri peniažky

    • min: 250 m n. m. – Jelšava, most cez riečku Muráň

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 504 m

    • klesanie: 504 m

  • Vzdialenosť
    • 10 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 16.05.2020

  • Štart trasy
    • šírka: 48.64334 ° SŠ
      dĺžka: 20.21813 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.63032 ° SŠ
      dĺžka: 20.23517 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Jelšava, Teplá Voda (bus, parkovisko pred magnezitovým závodom)
      Jelšava (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.39 (0.87)