Trasa

Čierny Balog, časť Dobroč – dolina Brôtovo – horáreň Sedmák – sedlo Tlstý javor – Sihlička – Obrubovanec – Nižné Zákľuky – Zákľuky – tajch Hrončok – horáreň Endreska – Na Štompe – Hájny grúň – Hronec

Prvý deň

Prvý deň nás čaká nenáročná trojhodinová túra, a tak máme kopec času. Z Prešova sme vyrazili o siedmej ráno, a keďže je Čierny Balog dosť ďaleko od Prešova, túru začíname až o 12-tej na obed. To však neprekáža, pretože prvý deň máme prejsť len nejakých 12 km, aby sme sa dostali k miestu, kde budeme nocovať.

Vyrážame teda z Čierneho Balogu, časť Dobroč, po žltej značke. Čaká nás nepríjemných 9 km po asfaltovej doline Brôtovo. Našťastie tu nechodia žiadne autá, no trápi nás horúce slnko, ktoré nám na pravé poludnie pálilo na hlavy. Bola to celkom únavná cesta a chodidlá ma z nepríjemného asfaltu rýchlo rozboleli. Našťastie sme si krátili chvíľu zaujímavými rozhovormi, a tak cesta k prvému rázcestiu zbehla celkom rýchlo.

Prichádzame do sedla Tlstý javor. Nachádza sa tu zaujímavý vojenský cintorín na počesť partizánom, ktorí pôsobili za vojny v miestnych horách. Je sa tu taktiež altánok, kde si dávame prestávku a niečo si zajeme.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Odtiaľ pokračujeme po červenej značke. Náš cieľ je blízko. V dnešný deň nás čakajú posledné tri kilometre, ktoré nás zavedú pod kopec Obrubovanec, kde sa nachádza starý opustený salaš, v ktorom plánujeme prenocovať (v lete 2020 prebehla obnova koliby, pozn. red.). Keď sme sa odpojili od žltej značky na červenú Rudnú magistrálu, opustili sme asfaltovú cestu a konečne kráčame príjemným zvlneným terénom cez zmiešané bukové a smrekové lesy.

O 16-tej prichádzame na miesto. Konečne si z pliec zhodím ťažký ruksak, z ktorého ma bolí celý chrbát. Salaš pôsobí dosť opustene, no teším sa, že nemusíme spať pod holým nebom. Tieto miesta doslova dýchajú medveďmi a určite by som nezažmúrila ani očko, ak by som mala spať vonku.

Tu sa náš prvý deň končí. Rozkladáme oheň a do neskorého večera sa zabávame a vedieme dlhé debaty.

Druhý deň

Ráno o pol piatej sa prebudím na bzukot ôs, ktoré začali vylietať zo svojich hniezd pod strechou. Toto zistenie nás všetkých postaví na rovné nohy a už je po sladkom spánku. O piatej začíname šliapať a vyberáme sa na cestu.

Dnes nás čaká približne 25 km. Od salaša pokračujeme stále červenou značkou. Teším sa, že vyrážame tak skoro a môžeme si vychutnať jemné prebúdzanie prírody. Zrána sme poriadne búchali turistickými paličkami a zaspievali sme si tuším všetky pesničky. Ocitli sme sa v hustých smrekových lesoch a v kombinácii s rannou hmlou tomuto obrazu chýbala len medvedia hlava. Po približne dvoch kilometroch vychádzame z lesa na prekrásne lúky Nižných Zákľuk ožiarené skorým ranným slnkom. Náš strach nás rýchlo opustí a užívame si okolitú prírodu.

Prechádzame nádhernými horskými lúkami, až prichádzame na kopec Zákľuky, odkiaľ sú dokonalé výhľady. Pokračujeme po značke. Zo Zákľuk začíname prudko schádzať a strácame viac než 200 výškových metrov. Ocitáme sa na asfaltovej ceste. O 2 kilometre nás čaká odbočka na lesnú cestu, ktorá nás zavedie k nášmu cieľu - na Štomp. Po ceste sa však zastavíme pri vodnej nádrži Hrončok, kde si dáme krátku prestávku a naberieme síl.

Cesta po asfaltovej ceste nám zbehne rýchlo a ani sa nenazdáme a ocitáme sa pri smerovníku, ktorý nám ukazuje cestu na Štomp. Toto je naše posledné prudšie stúpanie, za čo som vďačná, pretože sa cítim dosť unavená.

Cesta hore bola pre mňa dosť únavná. Slnko praží aj cez husté koruny stromov, no aj tak mám pocit, že sa dusím vo vlastnej šťave. Mali sme šťastie, že po ceste nás čakala studnička a mohli sme sa ovlažiť studenou vodou (na našej celej trase sme míňali dosť výdatných studničiek). Monotónny výšľap na Štomp zvládneme celkom rýchlo. Na tomto mieste sa odpájame z červenej značky a vyberáme sa na modrú, po ktorej budeme kráčať až do konca našej túry. Dedina Hronec je naša finálna stanica.

Miernym klesaním míňame bukový les, ktorý neskôr vystrieda krásny brezový háj, v ktorom sa nachádza chatová oblasť Štromp. Nasleduje veľmi dlhý úsek cez zmiešaný les. Bolí ma chrbát a chodidlá. Moje tempo sa výrazne spomaľuje, k čomu nepomáha ani dusný vzduch a páľava. Bola to celkom dlhá a monotónna trasa.

Po niekoľkých kilometroch však prichádzame na lúky na Hájnom grúni. Dávame si prestávku a teším sa, pretože od našej konečnej stanice nie sme ďaleko. Čaká nás posledných pár kilometrov do dediny. Všetci sú však veľmi unavení. Ešteže nás cestou potešili krásne hríbiky, ktoré sme len odfotili a nechali sme ich pekne rásť ďalej.

Po asi hodine sme konečne dorazili do dediny, kde sa naša túra skončila. Išli sme na dvoch autách. Jedno sme nechali v Čiernom Balogu, druhé v Hronci. Takéto riešenie nášho premiestnenia bolo veľmi výhodné, pretože sme sa nemuseli obmedzovať na autobusy.

Zhodnotenie

Dvojdňovka bola krásnym spestrením nášho turistického života v tomto roku. Teším sa, že som si opäť užila spanie v spacáku hlboko v horách a teším sa, až si to opäť zopakujeme.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek